Rok 1962 bol siedmy rokom oficiálnej existencie bojnickej zoo. Kráľovstvo zvierat bojnické sa úspešne rozrastalo o nové druhy. Napríklad absolútnou novinkou medzi vtákmi sa stali naše prvé žeriavce stepné, žeriavy sárusy a návštevnícky najviac vnímanou novinkou zoo bol v tomto roku prvý ľudoop, samec šimpanza učenlivého menom Faruk. Stalo sa tak 30. júna. Z bezpečnostných dôvodov pracovníci zoo nainštalovali na mreže zo strany návštevníkov sklo. Od začiatku sa chov Faruka potýkal s problémami zabezpečenia dostatočného tepla, veľmi často býval prechladnutý. V tej dobe zoológ, promovaný biológ Juraj Gressner, musel tu a tam zaskakovať za nespoľahlivých kuričov a vždy dbal, aby bol nachystaný pohotovostný prísun dreva na kúrenie. V skupine paviánov sa už rodili mláďatá (tento rok dve). Faruk bol najvyhľadávanejším primátom, po makakovi rézusovi Patrikovi to bola ďalšia nová celebrita zoo.

Nemenej sledovanou novinkou bol príchod prvých levov z Poľska. Stalo sa tak 2. júla. Vedenie zoo usilovalo o získanie leva už viac ako dva roky. Až teraz sa na nich usmialo šťastie. Do zoo pricestoval pár – Tarzan a Laura. Samec Tarzan je na jedinej dochovanej snímke z roku 1962 evidentne mladý, samica Laura vypadá staršia. V auguste pribudol medzi šelmami aj pár psíkov medvedíkovitých z poľskej zoo v Katoviciach.

Tarzan a Laura (1962)

Populárne články zo života zvierat v zoo publikoval v tom čase nástupca prvého zoológa Jána Kalužu, promovaný biológ Juraj Gressner. Známa Gressnerova fotka trojmesačných rysíčat obletela tlač a používame ju s hrdosťou dodnes. V zoo údajne fungovala akási provizórna ošetrovňa, kam doviedli nedisciplinované a poranené deti, ktoré napriek zákazu, pchali opiciam prsty do klietky. „Makaky rézusy sú dosť vychytralé opice a vedia veľmi vážne uhryznúť“, konštatuje Gressner v dobovej tlači (Práca, 22.7.1962): „Návštevníci sa dožadujú čo najväčšieho počtu exotických zvierat“.

V jedných novinách Gressner opisuje deň dovozu prvých bojnických levov Tarzana a Laury z Poľska v júli 1962. Pracovníci zoo dlho nevedeli presný dátum príchodu a ani či levy naozaj prídu. V tej dobe komunikácia zjavne nebola taká ľahká ako dnes, avíza v novinách o očakávanom príchode levov možno nájsť v dobovej tlači už takmer dva roky. Možno aj pre túto príčinu, neboli úplne najlepšie pripravení. Vedľa plánovanej klietky pre levy susedili vlky. Levy privezené zo železničnej stanice museli vykladať pred davmi návštevníkov. Kým sa kochali nad novými obyvateľmi zoo, jeden z vlkov nejakým spôsobom z ubikácie unikol a veselo behal po zoo. Nastala pohotovosť, rýchlo sa muselo siahnuť po sitách a puškách. Stovky návštevníkov sledovali “hon” na vlka na živo. Uprchlíka chytili a všetko dobre dopadlo. Z dnešného pohľadu trocha živelné a riskantné. Kráľovský leví pár sa začal postupom času rozmnožovať, v roku 1965 sme umelo odchovali prvé levíča v našej histórii. Bol to samček Boris. Neskôr pribúdali ďalšie a ďalšie odchovy, celkovo sa medzi rokmi 1965 až 1988 odchovalo 30 levíčat.
Z pripravovanej knihy o histórii bojnickej zoo