Chov lyžičiarov bielych v bojnickej zoo

thumbnail

Lyžičiare sú vodné brodivé vtáky blízko príbuzné ibisom. Ich počet druhov na svete nie je veľký. V Afrike, v Južnej a Strednej Amerike žijú po jednom druhu, v Austrálii dva druhy a v ostatnej Eurázii dva druhy. Všetky spája charakteristický tvar zobáku, ktorý pripomína lyžicu alebo varešku. Lyžičiar biely (Platalea leucorodia) má areál rozšírenia tiahnuci sa od južného Španielska cez Európu do strednej a východnej Ázie po Perzský záliv, Indiu a Srí Lanku. Vo všetkých lokálnych názvoch sa odráža jeho nezameniteľný tvar zobáku. Po nemecky Löffler, holandsky Lepelaar, anglicky Spoonbill, španielsky Espátula, švédsky Skedstork, no najdivnejší je fínsky názov Kapustahaikara. Pri zháňaní potravy s ním v plytkej vode systematicky pohybuje zo strany na stranu a pátra po larvách vodného hmyzu, mäkkýšoch, kôrovcoch, pijaviciach, žabách, žubrienkach a malých rybách. Jeho domovom sú preto vlhké habitaty v blízkosti vôd, mokrade, vodné toky a plochy, často žije v ústiach riek do morí a v pobrežných lagúnach. Na hniezdenie si najradšej vyberá izolované a pokojné ostrovčeky alebo hustý porast vegetácie. Prezimováva v západnej a východnej Afrike a v juhovýchodnej Číne. Hniezdi najradšej v samostatnej kolónii. V znáške bývajú obyčajne 3-4 vajcia a inkubácia trvá 24-25 dní. Mláďatá sa osamostatňujú vo veku 50 dní, pohlavne dospievajú v 3-4 rokoch. Mladé vtáky majú svetlý zobák. Najstarší doložený lyžičiar sa dožil 28 rokov. Európska populácia sa odhaduje na 2600-3200 párov, ruská do 2800 a turecká do 3000. V našej avifaune patrí medzi vzácne a ohrozené druhy. Najbližšie väčšie kolónie sú v Hortobágy v Maďarsku.

ZOO Bojnice začala s chovom dvoch lyžičiarov bielych už začiatkom 60. rokoch. Chov trval len niekoľko rokov, pretože začiatkom roku 1967 a koncom roku 1968 uhynuli. Druhý neúspešný pokus o chov prebehol v 70. rokoch. 11.9.1974 boli od ZOO Dvůr Králové kúpené dva jedince, z ktorých jeden žil len pár dní. Druhý jedinec uhynul na zápal pečene 2.5.1976. Tretia etapa chovu lyžičiarov začala v roku 1986. Výmenou za štyroch emu hnedých získala bojnická zoo od holandského obchodníka Johna Hopa 4 lyžičiare. Opäť sa začínala opakovať história, pretože jeden vták uhynul do jedného roka (19.10.1987) a ďalšie dva o rok a pol (8.5.1988). Tieto jedince podľa záznamov pochádzali pôvodne zo ZOO Calarasi a uhynuli na tráviace ťažkosti. K zostávajúcemu lyžičiarovi pribudli 31.7.1988 dva nové jedince, ktoré boli výmenou získané opäť od holandského obchodníka. 11.11.1988 pribudlo ešte 6 nových vtákov, ktoré boli získané výmenou za rôzne druhy zvierat zo ZOO Tirgovisk v Rumunsku. 17.7.1991 uhynulo na následky úrazu jedno zviera. V roku 1992 ZOO Ostrava deponovala 1 lyžičiara, ktorý ale po vyše mesiaci uhynul. Lyžičiare sa v týchto rokoch chovali v otvorenom výbehu s plameniakmi a aj preto sa stalo, že v roku 1995 jeden samec preletel k medveďom, kde bol okamžite zabitý a v roku 1996 sa do výbehu dostala líška, ktorej sa podarilo strhnúť a zožrať jedného. Až od roku 1998 boli chované v uzavretej voliére. 28.11.1996 bol v rámci dohody poslaný do ZOO Praha jeden samec, takže podľa záznamov zostali v bojnickej zoo štyri samce a jedna samica. V roku 1999 prvýkrát odchovali jedno mláďa. Ďalší úspešný odchov, tentoraz 2 mláďatá, sa podaril v roku 2000. Samec odchovaný v roku 1999 a samica z roku 2000 odišli 22.1.2002 do ZOO Ohrada. V roku 2002 sa úspešne odchovali 3 mláďatá, potom v roku 2005 len jedno mláďa, rovnako aj v roku 2010, ale v roku 2011 to boli 3 mláďatá. Celkovo sa teda zatiaľ podarilo odchovať 11 mláďat. Chovný pár, ktorý v roku 2002 úspešne odchoval 3 mláďatá, náhle v druhej polovici júla toho istého roku uhynul. V roku 2006 uhynul samec, ktorému sa následkom úrazu muselo amputovať krídlo. V tomto roku bola zo ZOO Praha dovezená mladá samica a v roku 2008 sa do zoo dostala ešte samica pochádzajúca z rehabilitácie. Podľa záznamov a pozorovaní z posledných troch rokov na znáške sedeli vždy tri páry. V roku 2009 boli znášky u troch párov, ale len u dvoch sa vyliahli 3 a 2 mláďatá. Žiaľ, nepodarilo sa úspešne odchovať ani jedno vyliahnuté mláďa, pretože zlyhala dodávka rýb. Ryby sú veľmi dôležité pre správny vývin mláďat. Náhradná potrava (mäsová miešanica) nebola správne vyvážená, čo malo za následok úhyn mláďat a rachitídu (krivica kostí), dôsledkom čoho sa muselo prežívajúce mláďa utratiť. V roku 2010 boli znášky opäť u troch párov, ale len jeden bol v odchove úspešný. Druhému páru sa síce o tri týždne neskôr ako prvému páru vyliahli dve mláďatá, ale vplyvom nepriaznivého počasia uhynuli po dvoch týždňoch. Znáška u tretieho páru lyžičiarov nebola oplodnená. V roku 2011 opäť hniezdili tri páry, ale mláďatá sa vyliahli len druhému páru, ktorý všetky tri úspešne odchoval. Prvý a tretí pár mali čisté vajcia alebo sa im rozbili. Každý jedinec v kŕdli má na jednej alebo na oboch nohách kovový alebo farebný krúžok či pružinku alebo tzv. EAZA krúžok s trojpísmenkovým kódom, podľa čoho sa dajú počas hniezdenia bezpečne určiť jedince, najmä tie, ktoré tvoria pár. Pred hniezdnou sezónou sa vkladajú do voliéry hniezdne košíky vyplnené vŕbovým základom a na zem sa dáva hniezdny materiál (konáriky a prútie), aby si vtáky mohli vybrané hniezda dostavať a doupravovať. Kŕmna dávka pozostáva z granulí pre ibisy, mačacích granulí s obsahom rýb, malých alebo mletých sladkovodných rybiek, mletého vareného mäsa, rôznych červov, hmyzu alebo kôrovcov (Gammarus) a dopĺňa sa o vitamíny a minerálne látky. V čase odchovu mláďat sa z kŕmenia musí úplne vylúčiť mleté mäso a zvyšuje sa množstvo rýb. Najideálnejšie je v tomto čase dávať malé rybky v celku. Kŕmnu dávku je potrebné rozdeliť a skrmovať ju najlepšie v troch dávkach v priebehu dňa, aby sa aj vplyvom teplého počasia nepokazila. V súčasnosti sa v sezóne lyžičiare nachádzajú vo voliére pri veľkom rybníku, žijú spolu s inými druhmi vodných vtákov, akými sú napr. kačičky mandarínske, kačičky karolínske, kačica bielolíca, kačica ostrochvostá, husiarka strakatá a pod.. V zime sa musia lyžičiare zimovať v inom vyhrievanom zariadení, tzn. že sa na jar a jeseň musia odchytávať. Presnejší dátum odchytov závisí od celkového vývoja počasia v danom období, ale na rozdiel od iných druhov vodných vtákov, ktoré sa tiež zimujú (napr. ibisy), je to na jar trochu skôr a na jeseň neskôr. V novembri 2011 bol samec odchovaný v roku 2010 presunutý do ZOO Praha a tak na konci roka 2011 pozostával kŕdeľ bojnických lyžičiarov bielych z piatich samcov, štyroch samíc a troch mláďat zatiaľ bez určeného pohlavia.
Mgr. Zuzana Mihálovová