Ibisy v bojnickej zoo v zrkadle času

thumbnail

Do čeľade Threskiornitidae (ibisovité) patrí 26 druhov ibisov a 6 druhov lyžičiarov. V našej zoo chováme dva druhy ibisov a jeden druh lyžičiara: ibisa červeného (Eudocimus ruber); ibisa austrálskeho (Threskiornis molucca) a lyžiačiara bieleho (Platalea leucorodia). Posledne menovanému sa v tomto článku venovať nebudeme. Ibisy sú známe najmä vďaka starovekým Egypťanom, ktorí ich uctievali ako posvätné. Dnes nám o tom svedčí množstvo nádherných kamenných reliéfov v egyptských palácoch.

IBIS ČERVENÝ (Eudocimus ruber)

S chovom ibisov červených začala bojnická zoo síce v roku 1972, no vtáky tu boli iba rok. Až od roku 1996 sa s chovom opäť pokračovalo a bez prerušenia druh chováme dodnes. V roku 1996 boli dovezené dva páry vtákov z holandskej ZOO Emmen. Prirodzený odchov sme zaznamenali už v roku 1998 (2 mláďatá) a v roku 2001 (2 mláďatá). V roku 2003 sa nám podaril unikátny odchov dvoch mláďat z dvoch hniezdení v jednom roku od jedného páru. V priebehu roku 2004 došlo k úhynu chovného „emmenského“ páru a nezaznamenali sme ani znášku. K opätovnej znáške nového páru došlo až v roku 2005 (2 mláďatá), ale žiaľ, v jeseni došlo k náhlemu úhynu chovného samca tohto páru. Našťastie v roku 2006 sa vytvorila nová rodičovská dvojica z našich odchovov – samec z 13.9.2003 a samica z 26.7.1998. V roku 2006 odchovali jedno mláďa (samec) a v roku 2008 dve mláďatá (samca a samicu). Ich prvé mláďa (samec zo 7.8.2006) sa v roku 2009 spárovalo s „emmenskou“ samicou. V ich prvej znáške sa vyliahli tri mláďatá, ale podarilo sa im odchovať len jedno. Podobne aj v roku 2010 sa im vyliahli dve mláďatá, ale odchovali len jedno. V tomto roku zahniezdil aj pár vytvorený v roku 2006 a úspešne odchovali jedno mláďa. V roku 2011 sa podarilo odchovať 1 mláďa a doviezli sme dvoch nových samcov zo ZOO Zlín na obmenu krvi. Ibisy červené máme umiestnené v kruhovej voliére v spoločnosti viacerých druhov vtákov – spravidla 6 -10 druhov – závisí to od roku. V zime musíme vtáky zimovať v inom vyhrievanom zariadení, tzn. že ich musíme na jar a jeseň odchytávať. Presnejší dátum odchytov je podmienený celkovým vývojom počasia v danom období. Kŕmna dávka ibisov červených u nás pozostáva z varenej ryže, strúhanej mrkvy, granulí pre ibisy, mačacích granulí s obsahom rýb, malých alebo mletých rybiek, mletého vareného mäsa, rôznych červov, hmyzu alebo kôrovcov (Gammarus), dopĺňa sa o karoténové farbivo, vitamíny a minerálne látky. Pred hniezdnou sezónou pripravujeme hniezda – vŕbovým prútím vypletieme základy hniezd a do voliéry vkladáme hniezdny materiál (konáriky, prútie, byle), aby si mohli vtáky doupravovať vybraté hniezda. Znášky zaznamenávame v máji a júni, ale aj v júli a najneskôr v auguste. Niekedy sa stane, že vyliahnuté mláďa vypadne z hniezda, či je vyhodené, pri daždivom počasí zmokne a podchladí sa alebo je predčasne odstavené rodičmi, čo sa nám stalo v roku 2008. Vtedy z pre nás neznámych dôvodov prestali rodičia prikrmovať mláďatá, ktoré už opúšťali hniezdo, ale ešte nevedeli prijímať potravu z kŕmnych misiek. Skúšali sme mláďatá vracať späť do hniezda, ale po opakovaných útokoch rodičov na ne, sme ich odobrali a dochovali mimo kŕdľa. Späť sme ich vrátili až keď boli dostatočne silné a vedeli sa samé kŕmiť. V roku 2010 sme zase spozorovali, že prvé mláďa sa až príliš zaoberalo skúmaním svojho okolia až sa napokon nebolo schopné vrátiť späť do hniezda. Museli sme mu pomôcť, pretože rodičia ho mimo hniezda neprikrmovali. Našťastie sa neopakovala situácia z roku 2008 a rodičia mláďa prijali. Na druhý deň sa to ale zopakovalo. Aby sme nemuseli každý deň zasahovať, rozhodli sme sa napriek riziku vyrušenia druhého hniezdneho páru, ktoré malo čerstvo vyliahnuté mláďa, opatrne zhustiť a bidlami navzájom prepojiť všetky hniezda a kríky. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako správne a dôležité, pretože zvedavé mláďa sa odvtedy vždy vedelo bezpečne vrátiť späť do hniezda z ktoréhokoľvek kúta voliéry. Na to, aby sme mohli počítať s dvojnásobným odchovom ako v roku 2003, musíme rátať so šťastím, potom skorým nástupom leta, jeho vyrovnaným priebehom, ktorý stimuluje páry k druhému hniezdeniu a slnečnou jeseňou.

Celkovo sme zatiaľ do konca roku 2012 odchovali 20 ibisov červených.

IBIS AUSTRÁLSKY (Threskiornis molucca)

ZOO Bojnice chová tento austrálsky druh od roku 1993 a pomerne slušne sa ho darí odchovávať. Chov sme začali dovozom šiestich ročných ibisov zo ZOO Rotterdam. V roku 1998 sme do kŕdľa doviezli ešte dva ročné vtáky (pár) zo ZOO Antverpy. Tieto vtáky pochádzali z prvej generácie odchovanej v ľudskej starostlivosti, čím sme zabezpečili lepšiu genetickú variabilitu nášho kŕdľa.. Prvý úspešný odchov sme zaznamenali už v roku 1997 (2 mláďatá). Odvtedy sme takmer každý rok odchovávali 1 až 5 mláďat od jedného alebo dvoch párov. V roku 1999 odišli naše 3 mláďatá do ZOO Gdaňsk, v roku 2000 odišli 4 mláďatá do ZOO Budapešť a v roku 2001 odišli 2 mláďatá do ZOO Veszprém. Odvtedy je zo strany zoologických záhrad o odchovy minimálny záujem. Dlhodobo sme ibisy austrálske chovali vo voliére spolu s lyžičiarmi a inými druhmi vtákov. Od tohto chovu sme upustili, pretože sme chceli zabezpečiť väčší kľud pre chov lyžičiarov a chceli sme dosiahnuť aj určité zníženie prehustenia druhov vtákov v tejto voliére. Preto od roku 2006 chováme tieto ibisy v neexpozičnej voliére. Edukačne zastupuje druh v pôvodnej voliére jeden neperspektívny exemplár. Kŕmna dávka je rovnaká ako u ibisov červených a taktiež ich musíme v zime zimovať v inom vyhrievanom zariadení. V súčasnosti máme 7 jedincov (3 samce a 4 samice).

Doteraz sme celkovo odchovali 29 mláďat (2012).

INÉ DRUHY IBISOV

V rokoch 1974-1994 a 2001 sme ešte chovali aj ibisa posvätného (Threskiornis aethiopicus) a v rokoch 1988-1989 ibisovca hnedého (Plegadis falcinellus).
Mgr. Zuzana Mihálovová