Obdobie: 13.09.2002 – 20.09.2004

Niet vari charizmatickejší druh zvieraťa ako je tiger. Verejnosť i médiá ho milujú. Je veľmi ohrozený, všetky žijúce poddruhy tigra sú zaradené do listiny kriticky ohrozených alebo ohrozených druhov IUCN. Tiger patrí k štandardným druhom v zoologických záhradách. Býva emblémom či logom kampaní, spoločností a športových klubov. Symbol odvahy, sily a elegancie. Tigra ohrozuje mnoho nebezpečenstiev – strata jeho prirodzeného habitatu, lov pre jeho atraktívnu kožušinu a tradičná východoázijská medicína. Hlavným poslaním kampane bolo zvýšiť povedomie verejnosti, poučiť ju o súčasnom alarmujúcom stave a zozbierať finančné prostriedky na podporu viacerých vedeckých projektov zameraných na záchranu tigrov.

V súčasnosti rozoznávame 8 tigrích rás, ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením a rôznymi anatomickými znakmi. Najmenšou je tiger balijský, druhým ostrovným druhom je tiger jávsky. Obe formy sú už vyhynuté, vyhynuli v 20. storočí. Jedinou prežívajúcou ostrovnou rasou je tiger sumatriansky, ktorého posledné populácie prežívajú v počte do 400 jedincov v chránených územiach Sumatry. Kedysi pomerne hojný tiger kaspický alebo turanský, je tiež vyhynutý. Posledné správy o ňom sú zo severného Iránu zo 70. rokov 20. storočia. Nepochybne ďalším poddruhom tigra, ktorý je na „rade“ je málo známy tiger čínsky alebo juhočínsky. Tento poddruh podľa úplne najčerstvejších údajov (r. 2002) z prírody úplne vymizol. Posledných asi 50 jedincov prežíva v niekoľkých čínskych zoo. Čína ich napriek vzácnosti ešte donedávna považovala za „prekážku pokroku v poľnohospodárstve“. Kosti zabitých tigrov boli a naďalej sú vyhľadávaným artiklom pre výrobu najrôznejších lekárenských produktov v ľudovom liečiteľstve. Naviac sa tu stále verí, že požívaním tigrích častí tela prejde na človeka jeho sila a potencia.

Najväčšia zemepisná rasa tigra a najväčšia mačkovitá šelma vôbec, tiger sibírsky, prezývaný aj ussurijský, obýva v počte okolo 430 jedincov rezervácie v ruskej tajge na Ďalekom východe. Malá časť populácie sa vyskytuje v severnej Číne a v Kórey. Veľkým šťastím pre sibírske tigre je, že na rozdiel od ich čínskych bratancov, sú už od roku 1959 chránené zákonom. A hoci sa dodnes jestvuje istá miera pytliactva a nelegálneho obchodu, k prežitiu vo voľnej prírode mu to pomohlo. Paradoxom je, že v prípade tigrov sibírskych prevyšujú stavy v zajatí voľne žijúce populácie niekoľkokrát. Už v 80. rokoch začala byť situácia v zoologických záhradách tak neúnosná, že v podstate zoo stratili o chov tejto rasy záujem. Chov tigrov je drahý. Jeden tiger skonzumuje ročne okolo 2000 kilogramov mäsa. Odchované mláďatá sú síce roztomilé, ale s ich umiestnením po odrastení majú zoologické záhrady veľké problémy. Najjednoduchším riešením by sa mohlo zdať vypustenie prebytočných tigrov do prírody. To je ale u tigrov, rovnako aj u iných mačkovitých šeliem, nemožné. V podstate by sme takto zvieratá odsúdili na istú smrť. Všetky v zajatí odchované šelmy nie sú schopné samé si zaobstarať potravu. Nevedia totiž samostatne loviť. To ich učí matka jedine v prírode.

Zostávajúce dve tigrie rasy sú o čosi početnejšie. Tiger indický alebo bengálsky žije v mnohých indických rezerváciách v počte asi 2500 jedincov. Mohlo by sa zdať, že je to veľmi veľa, najmä v porovnaní s inými rasami, ale je to púhy zlomok oproti pôvodnému počtu. Napríklad v roku 1930 žilo v Indii asi 39,000 tigrov, no v roku 1969 iba okolo 2000 kusov. K takémuto drastickému poklesu sa pričinili hlavne trofejné lovy indických maharádžov a anglických koloniálnych dôstojníkov. Známy je prípad maharádžu z Rádžastánu, ktorý za svoj život vlastnoručne skolil 2700 tigrov. Veľkým šťastím pre indické tigre bola medzinárodná operácia Tiger. Išlo o najväčšiu akciu ľudstva na záchranu živočíšneho druhu. Gestorovala ju samotná Indira Gándhiová. Dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, môžeme vidieť prvé výsledky tejto rozsiahlej akcie. Z čísel je jasné, že stavy tigrov stúpli, ba v istých oblastiach sa stali nebezpečnými. V spolupráci s medzinárodnou organizáciou IUCN sa podarilo vybudovať sieť chránených území po celej Indii, sčasti aj v Nepále a v ďalších susedných štátoch.

Tiger indočínsky, nie je veľmi známy, a početnosť jeho populácie má žiaľ, klesajúcu tendenciu. Nežije ich viac ako 1800 jedincov. Ako všetci vieme, krajiny bývalej Indočíny (Vietnam, Laos, Kambodža) boli dlhé roky bojiskom, a tak niet divu, že tiger z mnohých oblastí vymizol.

Zoologické záhrady môžu tigra zachrániť ako živočíšny druh, dokonca môžu udržať čistokrvné poddruhy. No nemôžu im vrátiť ich prirodzený spôsob života. Všetky tie prekrásne, elegantné zvieratá, ktoré všetci obdivujeme, sú dnes odsúdené na život v starostlivosti človeka. Jediné, čo môžu zoo spraviť je podieľať sa na priamej ochrane zostávajúcich tigrích populácií v ich prírodných výskytištiach. Aj pre túto príčinu Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (EAZA) vyhlásila na roky 2002 a 2003 kampaň venovanú záchrane tigrov s názvom „Dajme tigrom budúcnosť“. Existenciu tigra vo voľnej prírode ohrozuje mnoho nebezpečenstiev – strata jeho prirodzeného habitatu, lov pre jeho atraktívnu kožušinu a tradičná východoázijská medicína. Hlavným poslaním kampane je zvýšiť povedomie verejnosti, poučiť ju o súčasnom alarmujúcom stave a zozbierať finančné prostriedky na podporu viacerých vedeckých projektov zameraných na záchranu tigrov.

Kampaň európskej asociácie zoo a akvárií EAZA si na roky 2002/2003 vytýčila zozbierať 250,000 Euro. Získané prostriedky šli na projekt 21st Century Tiger (Tiger v 21. storočí), ktorý existuje vďaka unikátnej spolupráci Londýnskej zoologickej spoločnosti a organizácie Global Tiger Patrol. Druhá menovaná spoločnosť zhromažďuje peniaze pre tigrie projekty od roku 1997 a je priamo podporovaná vládou Veľkej Británie. Každý projekt vyhodnocuje tím medzinárodných expertov, čo zaručuje členom EAZA, že ich prostriedky budú správne a efektívne použité. Niektoré európske zoo si zakúpili väčšie množstvá kľúčeniek s logom projektu. Zisk z ich predaja poskytli na kampaň. Ďalšou formou je informovanie verejnosti prostredníctvom náučných panelov. Zoologické záhrady, ktoré sa rozhodli finančne podporiť kampaň si mohli podľa vlastného uváženia vybrať projekt, na ktorý budú prispievať. Ide o projekty priamej záchrany a výskumu v miestach výskytu tigrov. Prostriedky poslúžia na vybudovanie infraštruktúry (terénne vozidlá, vysielačky a pod..).
Odkaz