Svetové sympózium o záchrane antilop hostila Zoologická spoločnosť v Londýne

Drastický pokles populácií mnohých druhov antilop v posledných dekádach priviedol k priepasti vyhynutia celú štvrtinu známych druhov. Cieľom sympózia bolo definovať globálne trendy biodiverzity antilop, pomenovať hlavné hrozby a stanoviť prirority v ďalšej ochranárskej práci. Podujatie spoluorganizovali Londýnska zoologická spoločnosť a IUCN Antelope Specialist Group. Maratón prednášok venovaný týmto kopytníkom a ich ochrane prebiehal dva dni.

Spolu s dr. Jensom-Ove Heckelom, riaditeľom ZOO Landau v Nemecku a súčasne šéfom podskupiny pre antilopy pre severovýchodnú Afriku sme si pripravili konferenčný príspevok na tému: Poznámky k vzhľadu a ochranárskemu statusu málo známeho a pravdepodobne už vyhynutého poddruhu byvolca stepného – byvolca tora (Alcelaphus buselaphus tora). Podľa jedinej a poslednej terénnej výpravy dr. Heckela z roku 2007 sa v oblasti severozápadnej Etiópie, kde sa ešte ich výskyt predpokladá, pravdepodobne už nenachádzajú žiadne tieto byvolce. Dokonca dodnes neexistujú žiadne fotografie živých jedincov. A stále vlastne ani poriadne nevieme, ako tieto zvieratá vôbec vyzerali. Názorovú nejednotnosť na túto otázku som riešil svojimi študijnými pobytmi v európskych múzeách v Londýne, Berlíne, Prahe a v niekoľkých ďaších zbierkach, kde som sa snažil zanalyzovať dermoplastické a kostrové pozostatky tohto opomínaného zvieraťa. Na prekvapenie som zistil, že pomerne dosť materiálu sa nachádza v zbierkach českých zámkov, pretože na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol Sudán a Etiópia vyhľadávaným cieľom aristokratických lovcov africkej zveri. Na základe tohto materiálu som spolu s profesionálnym výtvarníkom Ladislavom Csurmom pripravil tri verzie rekonštrukcie vzhľadu a farebnej variability byvolca tora aj s komentovaním možných alternatív vzhľadu hybridných jedincov zo zón introgresie s inými byvolcami, tak ako o tom rozpráva zachovaný materiál. Vďaka ZOO Bojnice bolo možné vyrobiť náš posterový príspevok, ktorý zaujal mnohých účastníkov sympózia. Hlavne ma potešil záujem Richarda Estesa, bývalého šéfa IUCN Antelope Specialist Group a svetoznámeho autora a odborníka na antilopy. Mimoriadnym bonbónikom akcie bola účasť najuznávanejšieho a možno i najznámejšieho odborníka na africké cicavce, neprekonateľného Johathana Kingdona, ktorý mal úvodnú prednášku a niekoľkorát som mal s ním zážitok spoločného rozhovoru. Distingvovaný až aristokratický prejav vysokého pána zanechal vo mne veľký dojem. Najviac ma potešil podpis osobnej kópie jeho asi najznámejšej knihy: Kingdon´s Field Guide to African Mammals, ktorý si odvtedy doma zakladám do zlatého rámu. Osobný kontakt s viacerými ďalšími ľuďmi z IUCN a univerzít je pre mňa obrovskou školou a verím, že aj otvorenou bránou pre ďalšiu prácu a spoluprácu na ďalších výskumných projektoch venovaných antilopám. Príspevok bol opublikovaný v konferenčnom zborníku a o ďalšie publikovanie prejavili záujem v nemeckom časopise ZGAP, kde skrátený článok vyšiel začiatkom roku 2012.

RNDr. Peter Lupták