Zebra Hartmannovej dostala meno na počesť Anny Hartmannovej – manželky významného nemeckého koloniálneho geografa Georga Hartmanna (1865-1946), ktorý pôsobil v Nemeckej Juhozápadnej Afrike (dnes Namíbia). Pri svojich prieskumoch Hartmann ulovil prvé dva exempláre tejto zebry, z ktorých kože zaslal do berlínskeho múzea. Tam ich prezrel Paul Matschie, legendárny berlínsky špecialista na cicavce a ten vzápätí opísal nový druh zebry.

Dodnes si mnoho ľudí pletie meno tejto zebry a často používa tvar vychádzajúci z mužského priezviska. Etymológia názvu druhu a ženské skloňovanie druhového latinského mena však jednoznačne hovoria o tom, že by sme mali zebru nazývať v neobvyklom ženskom tvare tj. zebra Hartmannovej a nie zebra Hartmannova. Zebry horské (Equus zebra) patria k tým menej známym zástupcom afrických koňovitých kopytníkov. Poznáme dva jej poddruhy – zebru Hartmannovej (Equus zebra hartmannae) a zebru kapskú (Equus zebra zebra). Zebry horské sú na rozdiel od príbuzných zebier zo saván adaptované na život v aridných (suchých) horských oblastiach. Majú špeciálne adaptované úzke kopytá, pomocou ktorých sa ľahko a rýchlo pohybujú v strmých a skalnatých terénoch. Od stepných zebier sa líšia napr. nápadným krčným lalokom, červenohnedou škvrnou nad nosom, dlhšími ušami a charakteristickou kresbou v tvare “rebríčka“ na zadnej časti chrbta. Obyčajne vytvárajú malé čriedy alebo pánske skupinky. Nikdy ich nenájdete v obrovských zoskupeniach, ako poznáme napríklad u stepných poddruhov zebier. V niektorých oblastiach Namíbie spolunažíva zebra Hartmannovej so zebrou stepnou. Napriek ochranárskemu úsiliu sa táto zebra stále ilegálne loví. Hlavne preto, že konkuruje domácemu dobytku na farmách. Chránené sú len v národných parkoch a rezerváciách. Chová sa aj na loveckých farmách, kde sú povolené kvóty na odstrel. Aj preto visí doma na stenách mnohým slovenským „lovcom“. Príbuzná a menšia – zebra kapská – takmer vyhynula koncom 40. rokov 20. storočia.

Posledných 80 zebier prežilo vďaka založeniu NP Mountain Zebra v roku 1936. Dnes ich žije 1200. Zebra Hartmannovej sa vyskytuje od južnej Angoly cez hornaté oblasti Namíbie až do Namaqualandu v severozápadných častiach Juhoafrickej republiky. Od druhého podruhu horskej zebry – zebry kapskej – je oddelená plošinou Kamiesberg. Najväčšia časť populácie zebier Hartmannovej žije v Namíbii, kde sa ich celkovo odhaduje na 8 300 jedincov (Langenhorst 2009). V Angole následkom dlhodobej občianskej vojny už pravdepodobne vyhynula. Asi 350 zvierat žije v Juhoafrickej republike, kde často žije v parkoch či na farmách, ktoré nie sú a neboli jej prirodzeným výskytišťom. Medzinárodná organizácia na ochranu prírody IUCN zaraďuje zebru Hartmannovej do kategórie zraniteľný druh (Vulnerable, 2008). Odhad celkovej populácie tejto zebry v Afrike je 8 300 jedincov, s predpokladaným poklesom na úrovni 10%. Prvou lastovičkou v in situ projektoch pre tento druh bola v roku 2009 ZOO Minnesota, ktorá rozbehla projekt v oblasti Kunene v Namíbii. Cieľom je rozsiahly výskum rozmanitých aspektov jej biológie. Zbiera sa trus na DNA analýzy, pozorujú sa zebry, skúma sa ich ekológia či etológia. Nájsť ich v tak rozľahlých a otvorených územiach je ako hľadať ihlu v povestnej kope sena. Najlepšie pozorovania tozn. najväčšiu hustotu výskytu tím z minnesotskej zoo zistil v parkoch Etosha a koncesiách Etendeka a Hobatere. V pustom parku Skeleton Coast bol ich výskyt najnižší. Tento fakt môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Počas pobytu v Namíbii v roku 2006 sme márne hľadali tieto zebry po celé tri dni v oblasti severu a stredu parku (Anabeb, Kuiseb) a v Brandbergu, no bezvýsledne. Aj spomínané pozorovania zebier tohto druhu v parku Etosha sa týkajú predovšetkým východného sektoru, kde nie je možný vstup návštevníkov (s výnimkou ochranárov a vedcov). V turisticky dostupnej Etoshi je tento druh naozaj ojedinelým zjavom. Celková populácia druhu v opatere človeka je podľa svetovej plemennej knihy z roku 2009 – 162 jedincov (56.106) v 33 inštitúciách (Langenhorst 2009). V európskych zoo sa v rámci programu EEP chová 89 (29.60) zebier Hartmannovej iba v 17 zoologických záhradách. V roku 2009 sa narodilo na celom svete len 10 mláďat. Naďalej platí, že množenie tohto druhu v európskych zoo nie je ľahké. Chýbajú staršie, dospelé a skúsené žrebce, na genitáliách sa zebrám často vyskytujú sarkoidy a veľmi často sa stáva, že žrebce nejavia o kobylyzáujem. Viacero mladých žrebcov je problém umiestniť, pretože do samčích skupín sa nikto príliš nehrnie.

PRVÁ ETAPA: ZVIERATÁ Z ODCHYTU (1974-1979)

S chovom tejto vzácne chovanej zebry začala naša záhrada v roku 1974. Podľa záznamov zoo prišiel z českej ZOO Dvůr Králové pár prvých zvierat 11.9.1974. Obe zvieratá pochádzali z Vágnerových odchytov v Namíbii v rokoch 1971 a 1972 a u oboch zvierat som sa nedopátral mien a tak použijem pre prehľadnosť v tomto článku mená Ovambo (č. 374) a Etosha (v plemennej knihe nie je). Podľa našich posledných zistení v archívoch ZOO Bojnice vyplynulo, že tomuto páru sa dňa 26.7.1975 narodilo mláďa (samica, nazvime si ju Himba). V záznamoch z druhého dňa sa píše, že mláďa bolo zdravé, čulé a prosperovalo. V tom čase patril tento druh k najvzácnejším druhom zoo. Svedectvom o tom je napr. titulná obálka zo Sprievodcu po zoo z roku 1975. Vo svetovej plemennej knihe tejto zebry sú dnes mierne odlišné údaje o príchode prvých zvierat do zoo (9.9.1974 samec a 1.11.1975 samica) a o dvoch ďalších sa tam nepíše vôbec nič, za čo myslím, že môže nedôslednosť mojich predchodcov. Domnievam sa, že pravdivejší je ten prvý údaj, pretože v knihe denných záznamov z roku 1974 sú celkom presné informácie o služobnej ceste zoológa do tejto českej zoo a následne bol zapísaný prírastok do nášho stavu zvierat. Skupinku rodičovského páru s jedným mláďaťom sme dňa 9.12.1975 posilnili dovozom kobyly z Dvůr Králové (č. 376, Soňa, odchyt z Namíbie 1971-72). Soňa žila u nás tri roky, uhynula 10.10.1978, príčinou bola neúspešná narkóza. Mladá kobylka Himba sa dožila pol roka, zabila sa nárazom o plot dňa 21.2.1976. Prvá, odchytová kobyla chovaná u nás (Etosha) uhynula tiež následkom neúspešnej narkózy dňa 26.8.1976 tj. len dva roky po tom, ako k nám prišla. Dňa 4.9. 1979 odcestoval žrebec (č. 374, Ovambo) do maďarskej ZOO Veszprém. Týmto sa prvá etapa chovu druhu u nás skončila. Je evidentné, že chov tohto náročného druhu u nás bol len v počiatkoch, problémy zo socializáciou, anestéziami či pravdepodobne kvalita ošetrovania neboli ešte na optimálnej úrovni. Napriek tomu historicky počítame odchov jedného mláďaťa.

DRUHÁ ETAPA: NÁVRAT K CHOVU (1995 –2010)

V roku 1995 dováža ZOO Bojnice zo ZOO Ústí nad Labem, v tom čase od jedného z najväčších európskych chovateľov a vtedy i správcu svetovej plemennej knihy, pár nových mladučkých zebier (Ben Hur a Klivia). Príchod do zoo nastal dňa 12.9.1995. Samec Ben Hur (č. 1644) sa narodil v Ústí nad Labem 19.1.1994. Bohužiaľ, záznamy hovoria, že 28.10.1996 uhynul na rozčesnutie (tj. po roku). Samica Klivia (č. 1662) narodená 10.4. 1994 v Ústí nad Labem žila v našej zoo šesť rokov, tj. do roku 2001. Pre jej pomerne vznetlivú povahu bola v rámci výmeny zvierat zaslaná do kazašskej ZOO Alma Ata (Almaty) dňa 24.10.2001, kde žije dodnes a s naším Maxom už dvakrát odchovala potomstvo (1,1). Bojnická zoo chová tieto zebry v novej etape chovu už v dvoch podkladom odlišných výbehoch. Jeden je špeciálne upravený a tvorený skalnatou podložkou, druhý je hlinitý. Zvieratám sa tak umožňuje dosahovať optimálny vývin kopýt. Tento problém bol v minulosti veľmi zásadný. V rokoch 1997 a 1998 sme chovnú skupinu rozšírili o dve kobyly zo ZOO Dvůr Králové. Kobyla Bobina (č. 1428, narodená 6.9.1989) prišladňa 17.4.1997 spolu s mladým žrebcom Belmondom, ktorý mal nahradiť Ben Hura. Zhruba o rok (18.6.1998) pribudla ďalšia kobyla – Máňa (č. 1360, narodená 14.7. 1988). Z nej sa pre náš chov stala kľúčová, najlepšia a v podstate jediná množiaca sa kobyla u nás, ktorá do týchto dní (tj. začiatok roku 2011) odchovala 7 mláďat. Kobyla Bobina uhynula po troch mesiacoch od príchodu do zoo tj. 3.6.1997 (narazenie do ohrady). Ako som už spomenul, spolu s Bobinou prišiel do zoo i nový nádejný žrebec Belmondo (č. 1756) narodený 12.6.1995. Z neho sa zas ukázal veľmi plodný otec a v určitom období posledných rokov patril len k niekoľkým páriacim žrebcom v Európe. Od roku 1999 sme odchovávali zebru Hartmannovej viacmenej pravidelne. Prvý odchov v druhej etape chovu sme zaznamenali dňa 25.3. 1999, kedy sa narodil žrebec Max (č. 2000). Ten opustil našu zoo spolu s kobylou Kliviou a úspešne absolvoval dlhý a náročný transport do Kazachstanu. Pri príprave tohto transportu som už bol prítomný a bol to jeden z najdlhších a najkomplikovanejších transportov našich zvierat posledných desiatich rokov. Vďaka dobrej kondícii a zdravotnému stavu zvládli zebry 9 namáhavých dní v transportných bedniach, rovnako aj zdĺhavé státia a čakania na colniciach a hraničných kontrolách. Auto so zebrami vtedy prešlo územím Poľska, Bieloruska, Ruska a v Moskve ich už prebrali Kazachovia. Spolu s hartmankami sa vtedy posielal i pár zebier Chapmanových. Tu je úryvok zo správ kazašských kolegov: „Zebry dorazili navečer 24. októbra. Vyložili sme ich podľa vašich doporučení. Všetko bolo vynikajúco zorganizované. Zvieratá prišli vo vynikajúcej kondícii. Ďakujeme za zaslané zebry. Sme veľmi šťastní, že ich máme.“Ayman, Almaty Zoo, Kazachstan. Takto naša zoo prvýkrát prispela k rozšíreniu druhu do stredoázijských zoo. Dodnes sa tam chovu darí a podľa správ kolegov sa zebry u nich i rozmnožujú, Max splodil s Kliviou potomstvo dvakrát (2006, 2008).

Ďalšie odchované zebry Hartmannovej nasledovali 5.6.2000 (žrebec Matt, č. 2118), 26.6.2002 (kobyla Malawi, č. 3604), 11.8.2004 žrebec Morro Moco (č. 5108), 24.4.2006 kobyla Matunda (č. 6027), 26.8.2007 kobyla Mandara (č. 6564) a posledná kobylka Maradi (č. 7566) narodená 20.6. 2009. Z mláďat, ktoré sme od nás odoslali v rámci EEP do iných zoo sa najlepšie ujal žrebec Matt, ktorý žije od roku 2006 v v poľskej Wroclawi a vedie svoje stádo. Ostatní chovatelia našich zvierat tak úspešní neboli. Neskúsená holandská ZOO Overloon zaznamenala úhyn 31.12.2004, kolegovia v Hannoveri experimentovali so zebrami v spoločnej expozícii s inými kopytníkmi, čo sa neosvedčilo. Už v čase našej návštevy v Hannoveri roku 2005 napadol žrebca Morro Moco žirafí býk a zviera bolo zranené. Prvýkrát sa z toho dostal, no neskôr asi nie, pretože uhynul 8.7.2006. Nešťastný osud mala i naša kobyla Matunda, ktorá neprežila transport na ceste z Bojníc do anglického Blackpoolu (20.4.2008). O jej život bojovali naši pražskí kolegovia, no márne. Napriek tomu im za snahu veľmi ďakujeme. Preparát kože sa mi podarilo pre našu zoo zachrániť a pre budúce generácie je dochovaný v objekte zooškoly. Paradoxne je to prvý zachovalý dermoplastický preparát tohto druhu v našej zoo. Z predchádzajúcich exemplárov sa nezachoval žiaden preparát (koža, lebka), čo svedčí o minimálnej pozornosti predchodcov pokiaľ ide o zachovávanie zoologických preparátov. Takéto exempláre sa neskôr môžu využiť na študijné či edukačné účely a majú tak svoj význam i post mortem. V roku 2006 sme doviezli ďalšiu kobylu zo ZOO Ústí nad Labem – Molinu (č. 3018) s cieľom rozšírenia stádočka. Jej zaradenie do stáda samíc i spájanie so samcom Belmondom sa ukázalo ako neúspešné. Naviac po príchode do zoo bola veľmi nespokojná, nervózna a dokonca sa jej raz na začiatku podarilo prekonať kamenný múr. V roku 2010 sme ju po dohode s koordinátorkou európskeho chovu odoslali do francúzskej zoo Reserve Africain de Sigean, mimochodom jedinej zoo vo Francúzsku chovajúcej tento druh. Podľa správ kolegov dorazila v poriadku a hneď po spojení so žrebcom ju tento pokryl. Mladé kobyly Mandara a Maradi, spolu s matkou Máňou sú našim prísľubom do budúcna. V ďalšom období už nemôžeme počítať s chovom Belmonda u nás. Dôvod je jasný, nemôže sa množiť s dvoma dcérami. A tak v roku 2010 rozhodla koordinátorka európskeho chovu z Marwellu o jeho výmene so žrebcom Namibom z mníchovskej zoo (nar. v Tierparku Berlín, 1993). Táto výmena je naplánovaná na jar 2011. Dúfame, že sa našich samíc ujme a započne tak novú etapu v chove tohto vzácneho a chovateľsky náročného druhu zebry.

TRETIA ETAPA: NOVÁ GENERÁCIA (2011 –súčasnosť)

Tretia etapa chovu začala výmenou chovného žrebca v apríli 2011. Nový žrebec Namib sa u nás aklimatizoval výborne a hneď po prvom spájaní došlo k zharmonizovaniu celej skupiny a naše tri kobyly nového samca postupne akceptovali. V skupinke nastal veľmi rýchlo pokoj a celý ďalší rok sme nezaznamenali žiadne komplikácie či problémy. Ešte v prvé týždne Namib odpáril všetky samice, z ktorých zabrezli dve, Máňa a Mandara, mladá Maradi ešte nie je fyziologicky pripravená. Prvý pôrod sme zaznamenali u kobyly Mandary 24.5.2012. Narodila sa jej zdravá samička Namíbia, ktorá je prvým mláďaťom v druhej generácii narodeným u nás, tozn. že mláďa sa narodilo zebre, ktorá sa narodila už u nás. Celkovo je to deviate u nás narodené mláďa tohto druhu. Jubilejné desiate mláďa zebry Hartmannovej sa narodilo 16.6.2012 skúsenej samici Mani.

Galéria fotiek historických i nedávnych je už nejaký čas na facebooku ZOO Bojnice
RNDr. Peter Lupták