Znovuzrodenie projektu Lynx

thumbnail

V encyklopédii: Rys ostrovid

Vzájomná spolupráca zoologickej záhrady v Bojniciach a Technickej univerzity vo Zvolene bola iniciovaná po sérii spoločných stretnutí predstaviteľov týchto inštitúcií. Tieto stretnutia vyústili do spoločného projektu výskumu ekológie a habitatových preferencií rysa ostrovida na modelových územiach na Slovensku.

V októbri 2010 bola metodika výskumu, resp. metóda odchytu jedincov vo voľnej prírode konzultovaná so Štefanom Zátrochom v obci Bôrka, okres Rožňava, ktorý sa venoval odchytu rysov v období rokov 1962 – 1991. Celkovo odchytil 47 jedincov, z toho 22 samcov a 25 samíc. Odchyt bol realizovaný do sklopcov, ktorých lokalizácia bola určená na základe predchádzajúcich zaznamenaných stopových dráh, resp. pobytových znakov. Jedince boli následne transportované do zoologických záhrad v bývalom Československu. Väčšina odchytených rysov bola použitá v projektoch reintrodukcie, resp. reštitúcie rysa ostrovida do krajín západnej Európy. Metóda odchytu bola dôkladne zaznamenaná do archívu, ktorý bolo následne možné analyzovať.

Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa rozšírenie rysa silno zredukovalo kombináciou priameho prenasledovania človekom, výrazného odlesňovania a zároveň zníženia denzity primárnej koristi raticovej zveri (Breitenmoser, 1998). V polovici 20. storočia bolo rozšírenie minimálne (Kratochvíl, 1968) a rys ostrovid vyhynul na celom území západnej Európy. Zachovali sa len 4 jadrové populácie – škandinávska, východná baltická, karpatská, a juhozápadná balkánska (Kratochvíl, 1968; Breitenmoser & Beitenmoser – Würsten, 1990; van Arxet al. 2004). Dôležitú úlohu v týchto programoch, v kontexte k poskytnutiu, resp. sprostredkovaniu jedincov pre reintrodukciu predstavujú najmä Slovenská a Česká republika, odchytom jedincov rysa karpatskej populácie (Lynx lynx carpaticus Kratochvíl & Štollmann1963). Slovensko má – z hľadiska fylogenetického vývoja – jednu z najzachovalejších populácií karpatského rysa v strednej Európe s permanentným výskytom na našom území. Z ekologického pohľadu môže byť Slovensko považované za „modelové územie“ Karpatského oblúka pre ostatné európske štáty, vzhľadom na pomerne vysoké percento nenarušených a typických karpatských lesov, obývaných medveďmi, vlkmi a rysmi v ich prirodzených habitatoch(Gregorová & Remeník, 2000). Súčasná situácia na začiatku 21. storočia je značne odlišná od situácie v polovici 20 storočia (van Arxet al. 2004). Rozšírenie a veľkosť populácií rysa ostrovida je v súčasnosti pravdepodobne väčšie, ako bolo v Európe počas posledných štyroch storočí (Linnellet al. 2009). Celková reintrodukcia rysa ostrovida v Európe zahŕňala 170 – 175 jedincov a bola vykonaná na 15 rôznych územiach v 8 krajinách počas posledných 37 rokov (Linnellet al. 2009). Slovenské rysy boli v minulosti (obdobie rokov 1971 – 1987) reintrodukované do všetkých okolitých štátov Európy, kde bol rys v 19. a zač. 20. storočia vyhubený, v počte vyše 50 jedincov. Reintrodukcie boli úspešné vo Švajčiarsku (1971 – 1976, 12 jedincov), Slovinsku (1973, 6 jedincov) a na Šumave (1977 – 1987, 15 jedincov), čiastočne úspešné v Nemecku (1970 – 1972, 3 jedincov) a Francúzsku (1983 – 1984, 6 ks), neúspešné v Taliansku (1975, 2 jedincov) a v Rakúsku (1976 – 1978, 8 jedincov) (Stehlík, 1974, 1978; Koubek & Červený, 1996; Hell1996; Gregorová & Remeník, 2000). Zoologická záhrada Bojnice sa priamo zapojila do reintrodukcie v pohorí Vogézy vo Francúzsku a v NP Šumave v Českej republike, kde boli vypustené 3, resp. 2 jedince.

V období októbra a novembra 2010 bolo v zoologickej záhrade Bojnice vykonané testovanie atraktantov a novej metodiky odberu DNA vzoriek. Testovaná vzorka atraktantu vyvolala pozitívnu reakciu vo vzore správania u troch jedincov rysa ostrovida (Lynx lynx carpaticus), a jedného jedinca leva (Panthera leo), jaguára amerického (Panthera onca), leoparda perzského (Pantera pardus saxicolor), a ocelota veľkého (Leopardus pardalis). Ide o neinvazívnu formu odberu DNA vzoriek bez potrebnej imobilizácie a zbytočného stresu zvierat. Metodika odberu DNA vzoriek bude v nasledujúcich rokoch podrobne rozpracovaná. Ďalšie využitie atraktantu spočíva vo využití ako žiaduceho pachového enrichmentu u šeliem. Od novembra 2010 bol zahájený komplexný monitoring na modelových územiach stredného Slovenska, kde boli zaznamenávané stopové dráhy, resp. pobytové znaky rysa ostrovida. Z lokalizovaného trusu boli odobrané vzorky, pre následné DNA analýzy. Prezencia jedincov bola zároveň zaznamenávaná s použitím fotopascí.

Ing. Branislav Tám, Mgr. Jakub Kubala