Ako správne postupovať:
Všetky prirodzene vyskytujúce sa vtáky na našom území sú chránené, preto je potrebné dodržiavať zákonom stanovené postupy.
V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu. Zisťujeme či má vták viditeľné poranenia, neprirodzené držanie tela, stratil z určitého dôvodu prirodzenú plachosť, alebo či je to mláďa. Po náleze raneného jedinca je potrebné neodkladne kontaktovať orgán ochrany prírody.
Na Slovensku sú to krajské a obvodné úrady životného prostredia. Pre odbornú konzultáciu o postupe a akejkoľvek manipulácii potrebnej pri záchrane vtáka sa obráťte na:
Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR, www.sopsr.sk), alebo mimovládne organizácie
Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS – http://www.vtaky.sk) alebo
Ochranu dravcov na Slovensku (RPS – http://www.dravce.sk).
Pracovníci kompetentných organizácií ochotne poskytnú informácie potrebné pre vyhodnotenie situácie, odporučia vhodný postup. V prípade potreby podľa možností sami pomôžu, prevezmú raneného vtáka a poskytnú mu potrebnú starostlivosť.
Kontaktovanie kompetentných orgánov v žiadnom prípade nesmieme za žiadnych okolností vynechať, pretože by sme sa mohli dostať do rozporu so zákonom.
V prípade, že je zo situácie jasné, že vták by bez potrebnej odbornej pomoci neprežil a odporučia to aj kompetentné osoby, je možné ho vziať a poskytnúť mu prvú pomoc. Mať ho doma je možné len na dobu nevyhnutnú a podľa možnosti čo najkratšiu, aby sa jedinec čím skôr mohol vrátiť do prírody. Je potrebné si uvedomiť, že môže mať niekde mláďatá, ktoré na neho čakajú a bez rodiča dlho neprežijú. Ranený vták môže byť agresívny a pri samotnom odchyte sa bude brániť. Musíme byť veľmi opatrní, aby nás nezranil ostrými pazúrmi alebo zobákom. Pri odchyte môžeme na zraneného jedinca hodiť časť oblečenia, napr. bundu. Vtáka po prinesení domov je najlepšie umiestniť do škatule, do ktorej spravíme dierky pre umožnenie prístupu vzduchu a uložíme ho na pokojné miesto, kde môže odpočívať. V prípade, že je vták pomerne vitálny je možné mu poskytnúť vhodnú stravu. Ak je však apatický, zoslabnutý je potrebné vyhľadať čo najskôr odbornú pomoc a kŕmenie nie je odporúčané, pretože po nakŕmení by v dôsledku dehydratácie pravdepodobne uhynul.
V prípade, že nájdeme opustené mláďa vo väčšine prípadov nie je potrebné poskytovanie žiadnej pomoci. Rodičia sa pravdepodobne čoskoro vrátia a postarajú sa o mláďa sami. Mláďa môžeme z bezpečnej vzdialenosti pozorovať a len v prípade, že sa rodičia dlhodobejšie nevracajú je potrebné uvažovať o pomoci. Ak si však nie sme istí, či jedinec pomoc potrebuje alebo nie opäť je najvhodnejšie konzultovať situáciu s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Netreba sa o ne starať, treba ich chrániť !
A propagovať ich význam a dôležité úlohy a funkcie, ktoré plnia. Nielen 21.marca si máme pripomínať medzinárodný deň lesov. Ale aj 22.3 a tiež 26.3 a 17.7 a 12.10.
Každý deň v roku. Vedeli ste, že dnes je na Slovensku prísne chránených len 1,8 % územia ? Na príklade rozsiahlej ťažby v národných parkoch môžeme vidieť, že nie je to dosť pre zabezpečenie ochrany biologickej rozmanitosti, ale aj ďalších funkcií lesov dôležitých aj pre človeka.
Lesy sú pre život na Zemi nenahraditeľné, našou úlohou je chrániť ich…
Národná zoo Bojnice po 40 dní trvajúcej karanténe otvorí 5. marca 2020 svoje brány opäť pre návštevníkov.
Prvé dva mesiace roku 2019 navštívilo Národnú zoo Bojnice viac ako 6 400 návštevníkov. V tomto roku bola situácia iná, pretože Národná zoo Bojnice bola od 24. januára 2020 pre verejnosť zatvorená. Dôvodom boli pozitívne výsledky biologických vzoriek na aviárnu influenzu.
Na území Národnej zoo Bojnice počas celej karantény platil sprísnený prevádzkový režim kvôli biologickej bezpečnosti chovu vtákov a z dôvodu ochrany pracovníkov prichádzajúcich s nimi do styku. „Precíznosť a dôslednosť série opatrení a zabezpečení, ktoré po zistení vírusu boli v Národnej zoo Bojnice vykonané, zamedzili ďalšiemu rozšíreniu tohto vírusového ochorenia a ochránili pred nákazou ďalšie tu chované druhy vtákov“ hodnotí hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
Počet vtákov v Národnej zoo Bojnice sa po výskyte aviárnej influenzi a následných preventívnych opatreniach znížil celkovo o 54 jedincov (úhyn 11 ks a k preventívnemu utrateniu došlo v 43 prípadoch). Z chovateľského hľadiska je najväčšou stratou celá chovná skupina lyžičiarov bielych (Platalea leucorodia), kde Národná zoo Bojnice prišla tak o odchovy, ako aj o chovné páry. Medzi veľkú stratu považujeme taktiež samicu vzácneho pelikána ružového (Pelecanus onocrotalus).
Národná zoo Bojnice má veľké zásluhy a úspechy v ochranárskej praxi. Desaťročia sa venuje reintrodukcii rysov a tiež poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti, od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Pre mnohé zranené jedince je tak Národná zoo Bojnice jedinou nádejou na prežitie. Ďalšou jej významnou úlohou je prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a záchytného centra pre zhabané a zaistené živočíchy, ako aj vedecká práca a mapovanie chránených druhov.
V súčasnosti je Národná zoo Bojnice zapojená do 33 chovných programov (EEP) a návštevníci tu môže vidieť viac ako 2700 jedincov 360 druhov zvierat, z toho až 159 vtáčích druhov. „Našu kolekciu zvierat budeme priebežne dopĺňať a rozširovať o exotické, vzácne a návštevnícky atraktívne druhy, Všetkých pozývame piaty marcový deň do opäť otvorenej zoologickej záhrady. Teší nás, že opäť otvárame naše brány a naše expozície sprístupníme verejnosti. Svojim priaznivcom ďakujeme za pochopenie, podporu a mnoho povzbudzujúcich správ, ktoré nám počas celej doby karantény od nich chodili“ hovorí Ing. Branislav Tám.