Colníci zhabali viac než 2 000 živočíchov, rastlín a ich častí

Colníci zhabali viac než 2 000 živočíchov, rastlín a ich častí

Tisíce korytnačích vajec, viac ako 300 kg slonoviny či desiatky častí tiel mačkovitých šeliem zabavili policajti a colníci počas minuloročnej operácie Thunder. Išlo o spoločnú akciu INTERPOLU a Svetovej colnej organizácie (WCO) s cieľom zastaviť nelegálny obchod s voľne žijúcimi zvieratami ale aj rastlinami.

Sken kufra v Indonézii so sloními klami. Zdroj: interpol.int

Od 2. do 27. októbra 2023 colníci a policajti koordinovali približne 500 zatknutí po celom svete a viac ako 2 000 konfiškácií zvierat a rastlín, ktoré sú chránené podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z dôvodu ich ohrozenia. Akýkoľvek obchod vykonaný v rozpore s CITES je nezákonný.

Mŕtve telá dikdikov zhabané v Keni. Zdroj: interpol.int

Do globálnej operácie Thunder sa zapojili policajti, colníci, hraničná kontrola, úradníci v oblasti životného prostredia, voľne žijúcich živočíchov a lesov v 133 krajinách.

INTERPOL a WCO si vymieňali spravodajské informácie a koordinovali vyšetrovanie, aby polícii a colníkom v prvej línii umožnili identifikovať a zatknúť obchodníkov, vrátane tých, ktorí pôsobia online, keď sa pokúšali prepašovať zvieratá alebo drevo cez hranice. V rámci operácie colníci prehľadali stovky vozidiel. Nasadené boli aj špecializované psy, použité boli tiež röntgenové skenery. Colníci preskúmali aj stovky balíkov či kufrov, ktoré sa taktiež využívajú na pašovanie voľne žijúcich živočíchov.

Indonézski colníci s pašovanými vtákmi. Zdroj: interpol.int

Čo zhabali colníci a policajti v rámci operácie Thunder v roku 2023:

313 kg slonoviny a 14 kusov častí tela slonov

8 kg rohov z nosorožcov

1 370 živých vtákov

62 kusov častí tiel mačkovitých šeliem

15 živých šupinavcov a 26 kg mäsa a koží šupinavcov

Viac ako 40 000 kusov morských živočíchov

Operácia Thunder odhalila trendy v rámci pašovania živočíchov a rastlín:

60 % prípadov obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami sa spájalo s nadnárodnými skupinami organizovaného zločinu, ktoré operovali pozdĺž trás, ktoré sa používajú aj na pašovanie iných nelegálnych produktov.

Chránené plazy a morské živočíchy sa využívajú na výrobu produktov pre luxusné značky.

Online predajné platformy sa stále používajú na predaj voľne žijúcich živočíchov, dreva a morského tovaru.

Nelegálne a legálne drevo sa mieša, aby bolo pri preprave ťažké odhaliť nelegálne vyťažené drevo.

Nadnárodné skupiny organizovaného zločinu falšujú certifikáty, povolenia CITES či opakovane využívajú povolenia.

Zdroj: interpol.int

Zvráťme červenú!

Zvráťme červenú!

Každý rok tisíce expertov hodnotia status ohrozenia druhov zvierat, rastlín, rias a húb na celom svete. Riziko ohrozenia sa vyjadruje v kategóriách, ktoré môžete nájsť v Červenom zozname IUCN (Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov). Škála sa pohybuje od málo dotknutých až po vyhynuté druhy (existuje ešte kategória DD – nedostatok údajov). Červený zoznam je akýmsi barometrom života – ukazovateľom zdravia svetovej biodiverzity. Každý rok sa vyhliadky zhoršujú.

Infografika Reverse the red. Zdroj: reveresethered.org, Nzoo Bojnice

Doteraz bolo v rámci zoznamu hodnotených viac ako 157 000 druhov, cieľom je ohodnotiť 160 000 druhov. Podľa stránky iucnredlist.org viac ako 44 000 druhov ohrozuje vyhynutie (približne 28 % hodnotených druhov). Týka sa to napríklad 41 % obojživelníkov, 26 % cicavcov či 34 % ihličnanov. Najväčšou príčinou ohrozenia je ľudská činnosť. Ale ľudia dokážu aj zvrátiť tento negatívny trend.

Ochrancovia prírody, vlády či komunity na celom svete spájajú sily pre záchranu divočiny. Pripomienkou boja za budúcnosť našej planéty sa stal 7. február, kedy oslavujeme Reverse the red day – Deň zvrátenia červenej farby. Reverse the Red (Zvráťme červenú) je globálne hnutie, ktoré podnecuje strategickú spoluprácu a opatrenia na zabezpečenie prežitia voľne žijúcich druhov a ekosystémov. Zoologické záhrady zohrávajú zásadnú úlohu pri riešení poklesu biodiverzity a ochrane ohrozených druhov.

Zdroj: reveresethered.org, iucnredlist.org

Svetový deň mokradí

Svetový deň mokradí

2. februára si pripomíname Svetový deň mokradí. Tohtoročná téma sa zameriava na mokrade a ľudské blaho. Snahou je poukázať na to, že fyzické, duševné a environmentálne blaho ľudí je úzko prepojené s mokraďami.

Čo sú mokrade?

Územia, ktoré sú trvalo alebo sezónne zaplavené sladkou či slanou vodou. Môže ísť o močiare, rieky, jazerá, rybníky, jaskyne, ryžové polia či nádrže.

Plagát Svetový deň mokradí 2024. Zdroj: worldwetlandsday.org/Nzoo Bojnice

Prečo sú mokrade dôležité?

Približne 40 percent všetkých rastlinných a živočíšnych druhov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Biodiverzita mokradí je dôležitá pre naše zdravie, obživu i cestovný ruch. Mokrade sú životne dôležité pre ľudí, pre iné ekosystémy a pre našu klímu, pretože poskytujú základné ekosystémové služby, ako je regulácia vody vrátane kontroly povodní a čistenia vody. Živobytie viac ako miliardy ľudí na celom svete závisí od mokradí.

Hrozby

Mokrade miznú trikrát rýchlejšie ako lesy a sú  najohrozenejším ekosystémom Zeme. Od roku 1970 sa stratilo až 35 % svetových mokradí. Ľudské činnosti, ktoré vedú k strate mokradí, zahŕňajú odvodňovanie, znečisťovanie, nadmerný rybolov a nadmerné využívanie zdrojov, invázne druhy a klimatické zmeny.

Zdravé mokrade sú pritom nevyhnutné pre naše zdravie. Ich lepší manažment môže pomôcť zabezpečiť čistú pitnú vodu, a tým zníži detskú úmrtnosť či chorobnosť. Iba pripomíname, že 2,2 miliardy ľudí na svete je bez bezpečnej pitnej vody, v dôsledku čoho každý rok zomrie 485 000 ľudí.

Čo môžete spraviť?

Zaujímajte sa o tému udržateľného spravovania mokradí a šírte osvetu.

Podieľajte sa na prilákaní investícií, ktoré sú potrebné na zachovanie a obnovu mokradí.

Pokiaľ vlastníte nejakú mokraď, spravujte ju rozumne.

Zdroj: un.org, www.worldwetlandsday.org

INFOGRAFIKA Deň bez palmového oleja

INFOGRAFIKA Deň bez palmového oleja

1. februára si pripomíname Deň bez palmového oleja. Tento deň je najmä apelom na našu zodpovednosť. Deň bez palmového oleja si tiež pripomíname v auguste pri príležitosti Svetového dňa orangutanov.

INFOGRAFIKA: Palmový olej v každodennom živote. Zdroj: Nzoo Bojnice