Existuje starý príbeh o kolibríkovi, ktorý sa jedného dňa rozhodol čeliť nepriazni osudu. Iba pomocou malých kvapiek vody sa snažil uhasiť veľký lesný požiar. Ako to už býva, takéto príbehy zväčša hovoria o nás samých. Budeme sa iba nečinne prizerať katastrofe, alebo začneme konať? Rozprávanie o kolibríkovi sa stalo inšpiráciou pre Organizáciu spojených národov a tohtoročnú kampaň Svetového dňa vody – Buď zmenou! Svetový deň vody oslavujeme každoročne 22. marca.
Jedného dňa v lese vypukol požiar. Všetky zvieratá pred ním bežali a snažili sa zachrániť si život. Neskôr zastali a so smútkom hľadeli na horiaci les. Odrazu im hore nad hlavami začal poletovať kolibrík. Lietal tam a späť k ohňu, znova a znova.
Väčšie zvieratá sa ho spýtali: „Čo robíš?“
„Letím k jazeru po vodu, aby som sa potom mohol vrátiť späť a pomohol tak uhasiť požiar,“ odpovedal kolibrík. Kvapky, ktoré nosil vo svojom zobáčiku bol veľmi malé a sotva mohli zahasiť plamene. Ostatné zvieratá ho preto vysmiali. „Takto oheň nemôžeš uhasiť!“
Kolibrík im však odpovedal: „Robím, čo môžem.“
Kampaň Svetový deň vody 2023
Prostredníctvom tohto príbehu sa OSN rozhodla zdôrazniť, že pri riešení pálčivých problémov, môže každý z nás prispieť, hoci iba malou kvapkou. Podľa oficiálnych údajov organizácie, ročne zomiera až 1,4 milióna ľudí a 74 miliónom sa skráti život v dôsledku chorôb súvisiacich so znečistenou vodou a nedostatočnou hygienou. Odhady tiež hovoria o tom, že jeden zo štyroch ľudí žijúcich na našej planéte nemá prístup k bezpečne pitnej vode. Takmer polovica všetkých odpadových vôd pochádzajúcich z domácností (umývadlá, odtoky, toalety…) odteká späť do prírody bez toho, aby z nich boli odstránené škodlivé látky.
Kampaň OSN Buď zmenou! preto vyzýva ľudí, aby prispeli k riešeniu vodnej a sanitárnej krízy, hoci len malými krokmi.„Svet je žalostne ďaleko na ceste k dosiahnutiu nášho cieľa týkajúceho sa vody a hygieny pre všetkých do roku 2030. Miliardy ľudí stále nemajú bezpečnú vodu a toalety. Všetci môžeme urobiť niečo pre urýchlenie zmien,“vyjadril sa na sociálnej sieti Twitter generálny tajomník OSN António Guterres.
Kampaň Svetový deň vody 2023
Ako sa možno zapojiť do Svetového dňa vody?
Zobrať veci do vlastných rúk
Každý z nás môže prispieť svojou kvapkou. Stačí si vybrať z niekoľkých možností, akými možno pomôcť pri súčasnej vodnej a sanitárnej kríze. OSN v rámci svojej kampane navrhuje niekoľko záväzkov, ktoré si jednotlivci môžu dať. Medzi tri najobľúbenejšie v rámci Európy patria: šetrenie vodou (krátke sprchy, zastavenie vody počas umývania zubov…), neznečisťovanie vody (olej, jedlo, nebezpečné chemikálie nesplachujeme na toaletách ani v dreze), jeme lokálne (kupujeme lokálne produkované a vyrobené jedlo, sezónne potraviny, uprednostňujeme potraviny, pri ktorej bolo spotrebované menšie množstvo vody).
Pomôž vytvoriť svetovú „kyticu kolibríkov“
V niektorých jazykoch sa skupina kolibríkov môže nazvať aj kyticou. Kampaň k Svetovému dňu vody preto vyzýva deti, školákov i študentov, aby vytvorili origami kolibríky so svojimi sľubmi o ochrane vody. Fotografie papierových kolibríkov budú umiestnené na stránke Svetového dňa vody.
Propaguj Svetový deň vody
Záujemcovia si môžu stiahnuť logo kampane a šíriť ho tak nielen prostredníctvom sociálnych sietí, ale nechať si potlačiť napríklad tričko. Viac sa dozviete tu.
Pozrite si video, ktoré bolo vytvorené pri príležitosti kampane Svetový deň vody 2023.
Oceány pokrývajú približne 70 percent objemu našej planéty a poskytujú zdroje miliónom ľudí. Ľudská činnosť ako je nadmerný rybolov, zlé praktiky rybolovu a znečistené moria, sú hlavnými hrozbami pre oceány. Aby sme mohli aj naďalej využívať ekosystémové služby a základné potravinové zdroje musíme preto neodkladne zachovať a správne spravovať populácie rýb, aby sa zabránilo neúmyselným masívnym stratám.
Nová kampaň EAZA sa zaoberá tým, ako komerčne založená ľudská činnosť ovplyvňuje ochranu morských druhov.
Zameriava sa na to, ako fungujú zoologické záhrady a akváriá, a povzbudí účastníkov k skutočným zmenám v ich pracovných postupoch uplatnením už zdieľanej vízie na zjednotené ciele v oblasti riadenia a ochrany morskej biodiverzity.
Kampaň je rozvíjaná v troch hlavných bodoch.
1) Udržateľná ľudská spotreba
2) Udržateľné krmivo pre zvieratá
3) Plánovaním odberu udržateľných vodných druhov
76% svetového rybolovu je vyťažených alebo nadmerne vylovených. Ročne je vyhodených 9,1 milióna ton nežiadúceho vedľajšieho úlovku.
Ak bude nadmerný rybolov pokračovať do roku 2050 môže rybolov potravín úplne klesnúť.
Je čas začať sa pýtať … Ktoré ryby?
Problematiku kampane Which fish sme zakomponovali aj do našich výučbových programov v zooškole. Zooškola online bola venovaná témam podmorských živočíchov a v zooškole na diaľku sme vám predstavili jednotlivé oceány v téme: Život v moriach a oceánoch. Priniesli sme vám informácie o faune, flóre, ale aj ekologických hrozbách s ktorými oceány a moria denne zápasia. Jedna online prednáška bola venovaná predstaveniu Eaza kampane na roky 2020/2021 s názvom Život v moriach a oceánoch: kampaň Witch fish.
Spolu s deťmi zo zookrúžkov a táborov sme sa zahrali na detektívov vo viváriu, kde sme sa venovali problematike ohrozených druhov morských živočíchov a nadmernému rybolovu.
Problematiku migrácie rýb sme poňali aj umelecky a spolu s našim zoo tímom sme zložili a s deťmi naspievali pieseň, ktorá sa v súťaži Eurofishion song kontest umiestnila na prvom mieste.
V časopise Zebra 1/2020 sme predstavili našim čitateľom EAZA kampaň na rok 2020/2021 pod názvom Which fish. Kde sa dozvedeli prečo práve táto téma a ako súvisí s problematikou rýb a morských živočíchov.
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizáciana ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife Internationalje medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Letná kampaň Národnej zoo Bojnice s názvom „Ukradnutá divočina“ sa venuje problematike obchodovania so zvieratami a ich časťami.
„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia divokých zvierat. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami. Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka. Slogan kampane je „Kupuješ ? Aj ty máš krvavé ruky !“ a má poukázať na účasť mnohých Slovákov na nelegálnom obchode so zvieratami a ich časťami. Slogany sú doplnené faktami, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých kvôli slonovine a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených kvôli ich kožušinám. A ako nemať krvavé ruky ? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha, alebo výrobkov z častí jeho tela môžete pomôcť k jeho záchrane“, povedala o prvej komplexnej kampani svojho druhu v Čechách a na Slovensku vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice Ing. Andrea Klasová.
Po ničení prirodzených biotopov je druhou hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov je práve zver, zabíjanie a obchodovanie s nimi a ich časťami. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce a z častí tiel kože vo forme módnych doplnkov (opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky) a výrobky zo slonoviny.
Kampaň je inštalovaná pri hradnom múre oproti veľkému rybníku. „Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale oni len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť. Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná. Uvítali sme túto kampaň a rozhodli sa ju inštalovať v areáli našej zoo. Kampaň Ukradnutá divočina vznikla na základe skúseností vedúcej Oddelenia medzinárodnej ochrany biodiverzity a CITES Českej inšpekcie životného prostredia Pavly Říhovej, v spolupráci s riaditeľom Zoo Ostrava Petrom Čolasom, terénnym zoológom Zoo Ostrava a vedúcim záchranného programu Kukang Františkom Příbrským, terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a fotografkou Luciou Čižmárovou a ďalšími členmi tímu. Všetky exempláre alebo časti zvierat na fotografiách boli zabavené kontrolnými orgánmi CITES v Českej republike. Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania. Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propagovať práve v čase dovolenkového obdobia, pretože ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, o ktorých ani nevedia a ani len netušia, aký “strašidelný” príbeh majú za sebou“ doplnila Andrea Klasová.
V rámci kampane Silent Forest / Umlčaný les sme vyzvali našich návštevníkov, aby sa aj oni aktívne zapojili k pomoci ohrozeným spevavcom v juhovýchodnej Ázii. Jednou z foriem pomoci je aj venovanie ďalekohľadu. Staré (ale funkčné) ďalekohľady zbierame v predajni suvenírov v našej zoo a potom ich cez koordinátorov kampane poskytneme deťom v Ázii. Deti tak budú prostredníctvom výukových programov motivované k rozvoju záujmu o životné prostredie a jeho ochranu. Ďalekohľady venujeme ekologickým centrám po celej Indonézii.
Prispieť do našej zbierky ďalekohľadov sa rozhodla aj p. Jaroslava z Českej republiky. Pricestovala na Slovensko s vnúčatami a v Bojniciach trávia spoločné prázdniny. Keď sa rozhodli pre návštevu zoo, priniesli do našej zbierky ďalekohľad. “Je to pekná myšlienka, že zoo pomáha aj zvieratám v iných krajinách,” povedala. Po odovzdaní ďalekohľadu sa vybrali na prehliadku záhrady, aby mohli obdivovať zvieratá.
Prispejte aj Vy a prineste nám svoj ďalekohľad! Kým ho odovzdáme koordinátori kampane, bude zatiaľ vystavený vo vitríne v predajni suvenírov, kam nazbierané ďalekohľady ukladáme.
Kampaň Silent Forest / Umlčaný les má za cieľ upozorniť na súčasný masívny úbytok a vymieranie vtáčích druhov v tropických dažďových lesoch v juhovýchodnej Ázii. Je to spôsobené stratou ich prirodzeného prostredia, ale predovšetkým nadmerným lovom. Niektoré druhy spevavcov sú pre svoje výnimočné sfarbenie či unikátny spev v masívnych počtoch odchytávane z lesov a predávame na trhoch. Často ide o ilegálny obchod s chránenými a kriticky ohrozenými druhmi.
Kampaň EAZA 2018-2020:
Silent Forest – Umlčaný les
Silent Forest / Umlčaný les
Kampaň má za cieľ upozorniť na súčasný masívny úbytok a vymieranie vtáčích druhov v tropických dažďových lesoch v juhovýchodnej Ázii. Je to spôsobené stratou ich prirodzeného prostredia, ale predovšetkým nadmerným lovom. Niektoré druhy spevavcov sú pre svoje výnimočné sfarbenie či unikátny spev v masívnych počtoch odchytávane z lesov a predávame na trhoch. Často ide o ilegálny obchod s chránenými a kriticky ohrozenými druhmi.
Typický obchod so spevavcami v juhovýchodnej Ázii.
Čo ohrozuje spevavce v juhovýchodnej Ázii?
Tradície – príčiny súčasnej krízy sú hlboko zakorenené v tradícii chovu spevavých vtákov ako domácich maznáčikov. Čím viac ich miestni obyvatelia doma chovajú, tým získavajú väčšiu prestíž vo svojom okolí.
Biznis – kultúra chovu vtákov a usporadúvanie speváckych súťaží sa postupom času premenili na šport a masívny priemysel, ktorý živí nielen lovcov a predajcov, ale aj dodávateľov klietok a iných doplnkov.
Spevácke súťaže – súťaží spevavcov stále pribúda. V priebehu jedného týždňa sa ich v Indonézii uskutoční viac než tisíc a majiteľom víťazných vtákov prinášajú veľké zisky. Hodnota výhry môže dosiahnuť až výšku priemerného indonézskeho ročného platu.
[image_options image_id=”7830″ align=”center” overlay=”dottoro_gallery”][/image_options]Spevácke súťaže spevavcov sú veľmi časté a v Indonézii populárne.
Ako pomáha Národná zoo Bojnice?
Národná zoologická záhrada Bojnice ako člen EAZA sa do tejto kampane tiež zapojila. Ako slovenskú alternatívu anglického Silent Forest sme zvolili Umlčaný les.
Naša zoo šíri myšlienku ochrany ohrozených druhov a upozorňuje na problematiku ilegálneho obchodu s týmito spevavcami. Pomocou rôznych podujatí, či aktivít v našej “Zooškole” sa snažíme širokú verejnosť oboznamovať s kampaňou a jej cieľmi, rovnako predstavujeme vlajkové druhy tejto kampane. Majnu Rothschildovu, ktorá taktiež patrí medzi ohrozené druhy, môžu návštevníci obdivovať aj v expozícii v našej zoo.
Zoologické záhrady spolupracujú s neziskovými organizáciami a prostredníctvom svojich terénnych pracovníkov aktívne pôsobia v mnohých ochranárskych projektoch po celom svete. V rámci kampane Umlčaný les poskytujú odborné poznatky, zabezpečujú finančnú podporu a podieľajú sa na šírení osvety.
Množstvo zoologických záhrad má s chovom ázijských spevavcov dlhoročné skúsenosti. Vďaka týmto odborným poznatkom sa v ľudskej opatere darí ohrozené vtáky rozmnožovať a zakladať tak chovné populácie pre zachovanie mnohých druhov.
Chov niektorých druhov spevavcov v zoologických záhradách je riadený koordinátormi Európskych záchranných programov (EEP). Výsledkom je napríklad posilnenie populácie majny Rothschildovej a jej prinavrátenie späť do voľnej prírody, odkiaľ v 90. rokoch pre lov úplne vymizla.
Zoologické záhrady pomáhajú aj priamo v Indonézii.
Čo môžete pre spevavce urobiť vy?
Pomôžte nám šíriť informácie o smutnom osude ázijských spevavých vtákov. Navštívte oficiálnu stránku kampane, kde nájdete všetky potrebné informácie.
Prispejte na kampaň – pod kampaňou je zahrnutých 6 projektov. Môžete si vybrať projekt, na ktorý prispejete – vaša pomoc tak pôjde na konkrétne miesto. Podrobné informácie o projektoch nájdete TU.
Venujte svoj ďalekohľad – pomôžte nám nazbierať ďalekohľady! Doneste svoj starý (ale stále funkčný) ďalekohľad do našej zoo. Nazbierané ďalekohľady poskytneme cez koordinátorov kampane miestnym deťom v Ázii. Deti tak budú prostredníctvom výukových programov motivované k rozvoju záujmu o životné prostredie a jeho ochranu. Ďalekohľady venujeme ekologickým centrám po celej Indonézii.
Kúpou suvenírov – v našej zoopredajni vám čoskoro predstavíme kolekciu suvenírov venovaných špeciálne tejto kampani. Výťažok z ich nákupu pôjde na podporu projektov v Indonézii.
Podporiť kampaň sa aj spevák Thom Artway, ktorý vytvoril pieseň ku kampani.
Oficiálnu stránku kampane a viac informácií nájdete TU.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
[/image_options]Spevácke súťaže spevavcov sú veľmi časté a v Indonézii populárne.
[/image_options] 
[/image_options]
[/image_options]
[/image_options]
[/image_options]
[/image_options]