Na okamih sa vraciame k aprílovému cvičeniu policajných psov v našej zoo. V reportáži nájdete exkluzívne zábery z činnosti policajných kynológov, ako aj zaujímavé rozhovory s aktérmi tohto projektu. Prajeme Vám príjemné sledovanie.
Na našej webovej stránke Vám pravidelne prinášame informácie o činnosti neziskovej organizácie Save-Elephants, s ktorou Národná zoologická záhrada Bojnice dlhodobo spolupracuje. Aj činnosť z ostatného obdobia sme pozorne sledovali a v nastávajúcich riadkoch sa s jej výsledkami chceme podeliť s našimi čitateľmi. Vy, ktorí nás pravidelne sledujete viete, že na čele Save-Elephants stojí bádateľ Arthur Sniegon. Jeho meno sa najčastejšie spája s projektmi, súvisiacimi s ochranou slonov afrických. Okrem tohto poslania je ale jeho prioritnou ambíciou rozširovať svoju pôsobnosť o dobročinné projekty, ktoré majú pozitívny vplyv na ochranu prírody, či na zvieratá žijúce v nej. Preto sa v nasledujúcich riadkoch pozrieme, ako sa Arthurovej organizácii v ostatnom období darilo.
Pozreli sme sa na úspechy v rámci Atrhurových aktivít, začíname v Kamerune
Nezisková organizácia nasmerovala svoje terénne aktivity do Kamerunu, Konga a Čadu. V uplynulom štvrťroku rozpracoval Arthur v Kamerune so svojim tímom pátranie po priekupníkoch s časťami tiel ľudoopov a pomohol tým partnerskej organizácii LAGA, docieliť zatknutie muža, ktorý sa týmto nehumánnym aktivitám venoval. Zatknutý bol práve v okamihu, keď na predaj ponúkal tieto zakázané suveníry. Jednalo sa o dve gorilie a jednu šimpanziu lebku. Muž bol následne odsúdený na odňatie slobody a bol mu i vyrubený mastný finančný trest.
Aktivity v Kongu odhalili ilegálnu činnosť
V jarnom období sa v južnej časti Konga podarilo pripraviť dve misie a aj na nich sa Arthur zúčastnil. V prvej misii, ktorá bola na programe v apríli, mu spoločnosť robila česká herečka Veronika Čermák Macková. Išlo o jej druhú misiu, naposledy sa na podobnú cestu vybrala pred štyrmi rokmi. Hlavným cieľom tohtoročnej výpravy bolo preskúmanie zeme, kde sa organizácia Save-Elephants najviac angažuje. Súčasťou tejto misie bola kontrola a výmena fotopascí, na periférii rezervácie Tsoulou. Spomínané fotopasce priniesli nové poznatky o tamojšej faune. Zachytených bolo množstvo byvolov, lesoňov, prasiat štetkatých a primátov, ale i minimálne päť samcov slona pralesného. Arthurovi sa spolu so svojou skupinou podarilo spätne vypátrať nedávny incident, pri ktorom pol pytliakmi ulovený hroch, ktorého ilegálni lovci upytliačili výlučne na mäso. Stalo sa tak na brehu rieky Niary. Od pytliaka, ktorého sa podarilo zadržať zistili aj ďalšie dôležité informácie a súvislosti, týkajúce sa ďalšej cesty ukoristeného mäsa. Zistilo sa, že na distribúcii sa podieľa celá rada vysoko postavených ľudí. Arthur a jeho spolupracovníci preto zhromaždili všetky zistené informácie a odovzdali ich partnerskej organizácii v Kongu.
V oblasti rezervácie Tsoulou vznikol nový projekt
V oblasti rezervácie Tsoulou pri takzvanej Modrej rieke, nezisková organizácia Save_Elephants zahájila pilotný projekt na redukciu rozširujúcich sa porastov inváznej tokozelky namutej, inak nazývanej aj ako vodný hyacint. Táto vzplývavá rastlina pôvodom z južnej Ameriky sa nebezpečne množí na hladine priezračného vodného toku a má potenciál ohroziť podvodnú vegetáciu a život pod hladinou. Organizácia Save-Elephants ponúkla domorodým rybárom možnosť privyrobiť si, a to mechanickým vyťahovaním rastlín na breh.
V Čade pokračoval prieskum menej známych druhov živočíchov
V južnom Čade pokračovali domáce partnerské organizácie s prieskumom odľahlých lokalít a dotazníkovým zisťovaním prítomnosti menej známych druhov živočíchov. Toto pátranie smeruje najmä k šupinavcom, hrabáčom, antilopám Derbyho a leopardom. Naďalej prebieha aj podpora miestnych komunít ľudí v okolí rieky Logone, kde vlani Save-Elephants pomohla s elektrickým olotením 61 hektárov poľnohospodárskej pôvody, proti prieniku hrochov. V blízkej budúcnosti sa plánuje nielenže v tomto projekte pokračovať, ale i doladiť nedostatky na pilotnom zámere a zároveň vytvoriť ďalšie tri bariéry u iných poľnohospodárskych komunít v širšom okolí.
V letnom období sa intenzita zvierat z voľnej prírody, ktoré potrebujú pomoc našich zoológov stupňuje a najčastejšími „pacientami,“ ktorí prichádzajú do rehabilitačnej stanice sú dravce slovenskej fauny. Ide najmä o myšiaky hôrne, sokolov myšiarov, či sovu lesnú.
Medzi zranenými vtákmi sa z času na čas objavia i ježovia, veverice a iné druhy živočíchov. Len prednedávnom priniesli do našej zoo nálezcovia dve mláďatá veverice stromovej, ktoré našli nehybne ležať na chodníku vedľa cesty. Tie pravdepodobne vypadli z hniezda a ľudská pomoc bola v ich prípade nevyhnutná.
Mláďatká tak skončili v rukách našich odborníkov, ktorí sa snažili urobiť pre ich záchranu maximum. Žiaľ jedno z mláďat už na mieste nálezu nejavilo známky života a tak sa začal boj aspoň o záchranu toho druhého. U veverice bolo spozorované intenzívne krvácanie z nosa, čo bola prvá predzvesť otrasu mozgu, s podozrením na vnútorné zranenia. Mláďa dostalo neodkladnú a rýchlu veterinárnu pomoc. Vďaka tomu sa ho podarilo zachrániť a v súčasnosti sa mu darí. Malá veverica je ručne kŕmená v pravidelných intervaloch, približne po dvoch až štyroch hodinách špeciálnym mliekom. Po uzdravení bude veverica vypustená späť do voľnej prírody.
Veverica stromová sa vyskytuje vo všetkých typoch lesných porastov a väčších plochách stromovej zelene. Obýva aj parky, či zalesnené obytné územia, nachádzajúce sa v bezprostrednom kontakte ľudí. V súčasnosti už nie je žiadnou raritou a každodenne s ňou prichádzame do bezprostredného kontaktu. Je to veľmi obľúbený druh hlodavca a to najmä u malých detí. V minulosti boli veverice stromové veľmi rozšíreným druhom hlodavca, no v súčasnosti sa ich popoulácia výrazne znižuje. Preto je nesmierne dôležité, aby sme práve my ľudia neboli k osudu tohto zvieraťa ľahostajní a pri spozorovaní zranených jedincov sa zachovali tak, ako nálezcovia vyššie spomínanej dvojice mláďat veverice.
Národná zoologická záhrada ponúka svojim návštevníkom širokú škálu rôznych druhov zvierat. Ide najmä o exotické živočíchy a je medzi nimi mnoho ohrozených druhov. Starostlivosť o ne je veľmi náročná a to nie len z finančného, ale i chovateľského hľadiska. Vytváranie biodiverzity, ktorá musí čo najvernejšie imitovať podmienky exotického prostredia a oblasti, z ktorých zvieratá pochádzajú, si vyžaduje profesionalitu, odbornosť a v neposlednom rade veľa času, či trpezlivosti.
Napriek pracovnému vyťaženiu našich chovateľov a zoológov sa naša činnosť upriamuje i na starostlivosť voľne žijúcich zvierat v prírode, ktoré expozíciu Národnej zoologickej záhrady pravidelne navštevujú. Ide najmä o vysokú zver z blízkeho okolia a vtáctvo.
Vysoká zver z voľnej prírody sa na pozemku zoo pravidelne pasie a k dispozícii má i senníky, umiestnené v zázemí záhrady. Prístup k týmto senníkom im v žiadnom prípade nezamedzujeme a srny, daniele, či iná zver si na pravidelný prísun potravy za našimi bránami už zvykli.
Špecifickým odvetvím je vtáctvo. Pomáhaním vtáctvu vo voľnej prírode, pomáhame zároveň i sami sebe. Vtáky sa totiž považujú za prirodzenú biologickú ochranu proti škodcom. O voľne žijúce vtáctvo v bojnickej zoo sa stará skúsený ornitológ Vladimír Slobodník. A práve s ním sme absolvovali jarné upratovanie vtáčích príbytkov. Ako sme sa dozvedeli, búdky pre operencov nestačí iba vyrobiť, zavesiť na strom a viac sa o ne nestarať. Pravidelná údržba zahŕňa najmä dôkladné čistenie pred príchodom jari. Vtáky sa do neporiadku nikdy nevrátia. Vo vnútri búdok sa nachádzajú prevažne staré hniezda operencov. Tie treba vybrať a búdku dôkladne vyčistiť. V niektorých obydliach sa nachádza veľa parazitov, ktoré majú tendenciu šíriť choroby a tie je potrebné vyčistiť. Takýmto spôsobom zabránime vzniku takzvaných ohnísk nákazy.
Okrem vtáčích búdok na hniezdenie, sú v areáli bojnickej zoo rozmiestnené i prikrmovacie búdky, do ktorých sa pravidelne dopĺňa vtáčí zob a tieto operence majú tak o stravu postarané. K dispozícii majú navyše rôzne plody našich stromov, či jarabinu vtáčiu, ktorá je u nás za týmto účelom vysádzaná. Sem tam si naši operení „návštevníci“ zobnú aj zo stravy zvierat, žijúcich v zoologickej záhrade.
Exteriér Národnej zoo Bojnice disponuje i hniezdami pre bociany biele z voľnej prírody. Začiatkom jari, každoročne u nás zahniezdia a odchovajú svoje mladé. Pravidelne sa k nám vracajú s pocitom istoty a bezpečia. Okrem toho permanentne monitorujeme hniezda bielorítiek a lastovičiek obyčajných v vo vnútorných priestoroch ubikácii, respektíve maštalí. Snažíme sa tak pomáhať všetkým živým zvieracím tvorom, ktoré nás navštívia.
Na zvieratách z voľnej prírody nám záleží a tešíme sa z ich každej ich návštevy. Ich neustála prítomnosť za bránami bojnickej zoo je prejav istoty a dôkaz toho, že sa u nás cítia dobre. Pre mnohé sme sa stali hlavným zdrojom obživy a to nás nesmierne teší.
Cieľom projektu, ktorý pred rokmi rozbehla Národná zoo Bojnice je zvýšiť početnosť ohrozenej populácie jasoňa červenookého na jednotlivých lokalitách. V minulosti sa totiž v dôsledku príbuzenského kríženia, ale tiež pod vplyvom ďalších faktorov u novo vyliahnutých jedincov vyskytovali vážne deformácie. Poškodené jedince neboli schopné života a populácia nebola schopná ďalšieho rozmnožovania.
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice posunula proces rehabilitovania a následného vypúšťania vtákov na vyššiu úroveň. Začiatkom jesene sme telemetrickými zariadeniami označili prvé dva jedince bociana bieleho a myšiaka lesného. Ide o pilotnú štúdiu našich operencov v rámci výskumu Národnej zoologickej záhrady.
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti – od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný. Národná Zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – CHKO Ponitrie vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.
Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov.
Telemetria predstavuje unikátnu metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorému sa môžeme dozvedieť množstvo zaujímavých faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov. „Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžka migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitaty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok, či nocovanie. Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov“ povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
„Nielen vypúšťanie, ale aj samotnú inštaláciu vysielačiek vykonávame s maximálnym dôrazom na bezpečie zvierat, tak aby vysielačka svojou váhou a rozmermi významnejšie neobmedzovala jedincov v ich každodennom živote. Platí zásada, že maximálna hmotnosť takýchto zariadení je do 3 % váhy takto označovaných zvierat. Osud bocianov a myšiakov, ktoré sme po rehabilitácii a znovunadobudnutí stratenej kondície označili a vypustili do voľnej prírody tak budeme môcť sledovať vďaka vysielačkám nepretržite. Veľkou výhodou telemetrie je kedykoľvek a pri akýchkoľvek problémoch, ako napríklad poranenie a zhoršenie zdravotného stavu či prípadne kondície vtáka vyhľadať a následne odchytiť“ doplnil Branislav Tám.
Ako prvé boli s GPS vysielačmi označené a vypustené dva jedince bociana bieleho (Ciconia ciconia), ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného (Buteo buteo). Tento druh dravca je síce na našom území považovaný za najpočetnejší, avšak údaje o jeho priestorovej aktivite pochádzajú na Slovensku len z pozorovaní. Práve údaje, ktoré nám poskytne telemetria prispejú k detailnejšiemu poznaniu správania tohto druhu.
Počas migrácie striehne na bociany viacero nebezpečenstiev, okrem prirodzených hrozieb ako sú dravce, choroby či výkyvy počasia, sú to najmä ľudské aktivity, ako odstrel a odchyt za účelom ich konzumácie, otravy, či elektrické vedenia, na ktorých sa ročne zabije veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Veríme však, že naše bociany sa týmto nástrahám vyhnú a prežijú svoju prvú púť na africké pláne. Prajeme im veľa šťastia.