Deň motýľov
Odhadujeme, že motýľov bolo dosiaľ opísaných a pomenovaných vyše 180 000 druhov (cca. 127 čeľadí). Motýle (lat. Lepidoptera ) tvoria druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Rôznych foriem je nepredstaviteľné množstvo. Z tohto veľkého množstva sa udáva z územia Slovenska viac ako 3600 druhov.
Stavba tela
Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované – popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec. Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imagá v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Väčšina motýľov však potravu prijíma v tekutej forme – väčšinou je to nektár, ale aj iné rastlinné šťavy.
Životný cyklus motýľa
Všetci členovia radu Lepidoptera, motýle a mory, prechádzajú štvorstupňovým životným cyklom alebo úplnou metamorfózou. Každá fáza – vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec – slúži účelu vo vývoji a živote hmyzu.
Vajce (embryonálna fáza)
Akonáhle sa spojí so samcom rovnakého druhu, samica motýľa alebo molice uloží svoje oplodnené vajíčka, zvyčajne na rastliny, ktoré budú slúžiť ako potrava pre jej potomka. Týmto sa začína životný cyklus.
Čas potrebný na vyliahnutie vajíčka závisí od druhu a tiež od faktorov prostredia. Niektoré druhy kladú na jeseň zimovzdorné vajcia, ktoré sa liahnu nasledujúcu jar alebo v lete.
Larva (Larválne štádium)
Po dokončení vývoja vo vajíčku sa z vajíčka vyliahne larva. U motýľov a molí nazývame larvy aj iným menom – húsenice. Prvým jedlom, ktoré húsenica zje, bude vo väčšine prípadov jej vlastná vaječná škrupina, z ktorej získava základné živiny. Od tej doby sa húsenica živí svojou hostiteľskou rastlinou. Keď húsenica dosiahne posledný instar, (vzrastový stupeň je etapa larválneho vývojového štádia hmyzu ohraničená spravidla dvomi zvlečeniami kutikuly (= pokožky húsenice) je pripravená na kuklenie.
Pupa (Pupal Stage)
Počas fázy kukly nastáva najdramatickejšia premena. Toto štádium sa tradične označuje ako štádium odpočinku, ale hmyz po pravde zďaleka nie je v pokoji. Kukla sa počas tejto doby nekŕmi a nemôže sa ani pohnúť, aj keď jemný dotyk prsta môže u niektorých druhov spôsobiť občasné krútenie. Motýle v tejto fáze sú kukurice a mory v tejto fáze sú kukly.
V prípade kukly sa väčšina tela húsenice rozpadne procesom nazývaným histolýza.
Akonáhle je metamorfóza v puzdre kukly dokončená, motýľ alebo mol môže zostať v pokoji, kým vhodný spúšťač nesignalizuje čas na objavenie sa. Vystúpenie dospelého jedinca z kukly môže spôsobiť zmena svetla alebo teploty, chemické signály alebo dokonca hormonálne spúšťače.
Imago (Imaginálna fáza)
Počas prvých pár hodín svojho dospelého života motýľ alebo mola napumpuje hemolymfu do žíl na svojich krídlach, aby ich rozšíril. Akonáhle sú jeho krídla úplne vysušené a roztiahnuté, dospelý motýľ alebo mol môže lietať pri hľadaní partnera. Spárené samičky kladú svoje oplodnené vajíčka na vhodné hostiteľské rastliny a začína tak nový životný cyklus. Dĺžka života dospelých jedincov je rôzna. Od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov Priemerná je okolo 2 – 3 týždne.
Význam
Obývajú takmer všetky biotopy, v ktorých zohrávajú dôležité funkcie najmä ako fytofágy, opeľovače, potrava pre predátory alebo hostitelia pre parazitoidy a patogény. Majú veľký význam aj pre človeka.
Niektoré druhy sa premnožujú a spôsobujú škody na poľnohospodárskych kultúrach, v lesných porastoch, na okrasných rastlinách, v skladoch, domácnostiach.
Mnohé druhy indikujú vzácne, jedinečné alebo ohrozené biotopy. Zmeny spoločenstiev motýľov upozorňujú na lokálne i globálne environmentálne vplyvy. Početné druhy ustupujú a niektoré dokonca vymierajú v dôsledku devastácie prírody antropickými aktivitami.
Ochrana hmyzu sa častokrát z rôznych dôvodov zanedbáva a nekladie sa ňu taký dôraz ako na ochranu napr. vtákov alebo cicavcov. Pritom dobre nastavený program ochrany jedného druhu hmyzu v konečnom dôsledku so sebou prináša aj ochranu stanovišťa, na ktorom sa daný druh vyskytuje a tým sa zabezpečí ochrana celého spoločenstva rastlín aj živočíchov na danom mieste. Tento fakt je o to dôležitejší, že v dnešnej dobe neevidujeme už len vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov ale aj biotopov (NATURA 2000/Smernica o biotopoch – Habitats Directive).
