Aj napriek lovu pre chutné mäso a výrobe hudobných nástrojov z ich pancierov, populácia pásavca štetinového narastá
Patrí im svet
Pásavec štetinový (Chaetophractus villosus) je jeden z najpočetnejších a najväčších pásavcov Južnej Ameriky. Z pohľadu taxonómie patrí do nadradu slabozubcotvaré cicavce (Xenarthra).Dorastá do dĺžky 40 centimetrov a môže dosiahnuť hmotnosť až tri kilogramy.
Žije v polohách od morského pobrežia až po nadmorskú výšku 1 300 m n. m. Vyskytuje sa na juhu Južnej Ameriky, obýva trávnaté pláne, lesy, savany, ale aj poľnohospodársku krajinu. Proti útokom predátorov je chránený pancierom, ktorý sa skladá zo 6 až 8 kostených pásov spojených pružnou kožou, vďaka ktorej je pancier pohyblivý. Celé telo tohto pásavca je pokryté dlhými pevnými chlpmi, najviac sa ich nachádza na spodnej strane jeho tela. Predné končatiny sú silné s veľkými pazúrmi, slúžia k získavaniu potravy, ale aj k obrane pred predátormi.
Pásavce si vyhrabávajú rozsiahle podzemné nory, v ktorých trávia väčšinu času. Životu pod zemou sú veľmi dobre prispôsobení, majú veľký objem pľúc a špeciálne prispôsobené nozdry, ktoré im umožňujú dýchať aj vzduch z pôdy bez toho aby sa im do nozdier dostali jej čiastočky. Vytvárajú si dva typy nôr. Dočasné nory slúži k hľadaniu potravy a ako úkryt. Trvalé nory sa nachádzajú vo väčšej hĺbke a majú niekoľko východov. Životom pod zemou sa vyhýba nielen predátorom, ale aj nepriaznivým teplotám. Väčšinu dňa trávi ukrytý v podzemných norách, z ktorých vychádza až za súmraku. Na potravu sú veľmi nenáročné. Hľadajú si ju svojim výborným čuchom. Živia sa všetkým, čo nájdu: drobnými bezstavovcami a stavovcami, larvami chrobákov a čiastočne aj rastlinnou potravou. Často sa podhrabávajú pod kadáver uhynutých zvierat, kde nachádzajú veľké larvy.
Pevný pancier mu neumožňuje úplné zvinutie, ktoré využívajú iné druhy pásavcov ako obranu pred predátormi. Pri blížiacom sa nebezpečenstve rýchlo uniká do najbližšej nory. Ak sa žiadna v okolí nenachádza, pritlačí sa na zem, aby si chránil zraniteľné brucho. Obdobie rozmnožovania pásovcov prebieha na konci zimy a začiatkom jari. Samica môže mať počas jedného roka až dva vrhy. Gravidita trvá 65–75 dní a samica rodí obvykle dve mláďatá. Tie majú pri narodení ešte mäkkou kožu panciera, stvrdne im až počas rastu a dospievania. Po 14 dňoch otvárajú oči a materské mlieko cicajú ešte ďalších 50 až 80 dní. Dospievajú vo veku 9 mesiacov. V zajatí sa pásavec štetinový dožíva až 30 rokov, v prírode o desať menej.
Ak by ste ho chceli vidieť pásavca štetinového vo voľnej prírode na vlastné oči, museli by ste cestovať veľmi ďaleko, až do otvorených oblastí Južnej Ameriky. My Vám môžeme zabezpečiť stretnutie s ním na Slovensku, v Národnej zoo Bojnice, kde ho uvidíte vo vnútornej expozícii tamarínov pri veľkom rybníku.
Zaujímavosti
Anglické pomenovanie „big hairy armadillo“ dostal tento pásavec vďaka hustej srsti, ktorá pokrýva celé jeho telo.
Pásavec štetinový má výnimočnú schopnosť adaptácie, veľmi rýchlo sa prispôsobí novému prostrediu a je odolný voči stresu.
V oblastiach výskytu je bežne lovený pre chutné mäso a pancier z ktorého sa vyrába hudobný nástroj zvaný charango.
Je prenasledovaný a zabíjaný farmármi, ktorí ho vnímajú ako škodcu, pretože hrabaním nôr im spôsobuje rozsiahle škody na plantážach.
Vďaka svojej prispôsobivosti je jedným z mála živočíšnych druhov, ktoré zatiaľ nepostihol značný pokles početnosti a zmenšenie areálu vplyvom pôsobenia človeka a klimatických zmien. Najnovšie údaje dokonca ukazujú, že jeho populácia narastá.
Spoločne s leňochmi (Bradypodidae) a mravčiarmi (Myrmecophagidae) patria do nadradu slabozubcotvaré cicavce (Xenarthra).
Sú pozostatkom veľmi starej skupiny cicavcov, ktorá dosiahla najväčšieho rozkvetu v štvrtohorách. Niektoré z vtedajších druhov tejto skupiny dosahovali obrích rozmerov. Napríklad leňoch Megatherium, ktorý žil v Strednej a Južnej Amerike od pliocénu do pleistocénu (pred približne 5,3 miliónmi rokov) bol dlhý až 6 metrov. Pásavec Glyptodon zas pri výške 3 metre dosahoval dĺžku piatich metrov a hmotnosť až 2000 kilogramov.
U pásavcov sa vyskytuje mnohozárodkovosť (polyembryonia), čo je nepohlavné rozmnožovanie počas embryonálneho vývinu. Oplodnené vajíčko sa rozdelí na viac častí (blastomér), kým sa uhniezdi v maternici. Z jedného vajíčka tak vznikne niekoľko jedincov, ktorí sú vždy rovnakého pohlavia a majú identickú DNA. Z jedného vajíčka tak môže vzniknúť 100 aj viac lariev (parazitické čeľade hmyzu Chalcididae, Braconidae a rad Strepsiptera). Polyembryonia sa vyskytuje aj u cicavcov (Mammalia). Je normálnym spôsobom rozmnožovania pásavcov (Dasypodidae), u ktorých z jedného vajíčka vzniká druhovo charakteristický počet 4 – 12 mláďat.
- Jeho telo je pokryté pružným pancierom, ktorý sa skladá z pásov spojených jemnou kožou.
- V prírode sú ohrozené hlavne lovom pre mäso a ich pancier, z ktorého domorodí Indiáni vyrábajú hudobný nástroj charango.
- Vyskytuje sa v Južnej Amerike, v Argentíne, Bolívii, Čile a Paraguaji
- Pásavec štetinový má výnimočnú schopnosť adaptácie, veľmi rýchlo sa prispôsobí novému prostrediu a je odolný voči stresu.
- Je lovený pre chutné mäso a pancier, z ktorého sa vyrába hudobný nástroj zvaný charango.