Zlatý poklad Národnej zoo Bojnice
Úvod » Zlatý poklad Národnej zoo Bojnice

Národná zoo Bojnice chová národné zviera Bhutánskeho kráľovstva – takina zlatého (Budorcas taxicolor bedfordi).

Takiny sú málo známe kopytníky pochádzajúci z oblastí východne od Himalájí. Donedávna chovali tieto zvieratá len zoologické záhrady v Číne. Od roku 2011 ako jediná zoo na Slovensku chová takina zlatého len Národná zoo Bojnice. Jeho chovom sa zaradila medzi sedem európskych zoologických záhrad, ktoré tento vzácny poddruh takina chovajú. Do záchranného programu a koordinovaného chovu je k dnešnému dňu zapojených 11 zoologických zahrad z celého sveta.

Dodnes boli popísané štyri poddruhy takinov: takin tibetský (Budorcas taxicolor tibetana), takin indický (Budorcas taxicolor taxicolor), takin bhutánsky (Budorcas taxicolor whitei), a takin zlatý (Budorcas taxicolor bedfordi)  , ktorý sa od ostatných troch poddruhov odlišuje zlatým sfarbením srsti po celom tele.

Výskyt a popis

Takiny žijú v Bhutáne, Číne (juhovýchodný Gansu, Sichuan, Shaanxi, juhovýchodný Tibet a severozápadný Yunnan) a severovýchodnej Indii (Arunachal Pradesh a Sikkim; Singh 2002) a severnom Mjanmarsku (Salter 1997). Výskyt takina zlatého (Budorcas taxicolor bedfordi) sa obmedzuje na pohorie Qinling v južnej čínskej provincii  Shaanxi, kde žije v horských borovicových, bambusových a rododendrónových lesoch s nadmorskou výškou od 1500 do 3600 m. Táto oblasť pokrýva 17 okresov provincie Shaanxi, západne od pohoria Ziboshan v provincii Liuba až na východ od Niubeiliang v okrese Zashui (Ge 1990; Schaller a kol. 1986; Wu a kol. 1991).  Hoci celková veľkosť populácie tohto poddruhu bola v roku 1990 odhadnutá na 21 200 jedincov, neskoršie sčítanie odhadlo v roku 2001 veľkosť ich populácie oveľa menšiu, od 4 418 do 5 720 jedincov (Lesnícky úrad, Shaanxi).

Habitat a ekológia

Takin zlatý žije v nadmorských výškach od 1 300 do 2 800 metrov, obvykle v malých stádach do 20 jedincov. Sezónne migrujú podľa dostupnosti potravy, v letných a na potravu bohatších mesiacoch môžu tvoriť aj väčšie zoskupenia do 100 zvierat. Stádo vedie dospelý samec, niektoré staršie samce môžu žiť aj samotársky. Živí sa 163 druhmi rastlín, vrátane tráv, listov drevín a kôry  stromov (Zeng a Song 2001). Obdobie párenia sa začína začiatkom júna a trvá do konca júla, keď vrchol dosahuje od polovice júna do polovice júla (Wang et al. 2005), matka rodí mláďatá v mesiacoch február až marec. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku okolo 5 rokov. Dorastajú do výšky 140 cm, hmotnosti až 350 kg a priemerne sa dožívajú 15 – 20 rokov.

Ohrozenie a ochrana druhu

Ohrozuje ho najmä ľudská činnosť ako odlesňovanie, poľovníctvo či rušenie a fragmentácia biotopov (Wang 1998). V Číne sú všetky poddruhy chránené a zaradené do kategórie vnútroštátneho zákona o divokej zveri (národný zákon o ochrane voľne žijúcich živočíchov z roku 1988), hoci malý počet takinov sa každoročne loví v trofejných lovoch. Od roku 2003 bolo postupne v Číne zriadených na ochranu tohto druhu štrnásť prírodných rezervácií (spolu asi 3 250 km²).

Text: Jaroslav Slašťan

Literatúra:

Sheng Helin, Noriyuki Ohtaishi, Lu Houji. 1999. The Mammals of China. China Forestry Publishing House, Beijing, China. ISBN 7-5038-2072-1

Andrew T. Smith, Yan Xie. 2008. A Guide to the Mammals of China.  ISBN 978-0-691-09984-2

Francis M.CH. 2008. A field Guide to the Mammals of South-East Asia. ISBN 978-1-84537-735-9