ZÁCHRANNÉ

PROGRAMY

Národná zoo Bojnice ako plnohodnotný člen medzinárodných organizácií

postupne upravuje svoj plán zbierky chovaných druhov takým spôsobom, aby sme v rámci priestorových možností, a v súlade s chovateľskými štandardami a nárokmi postupne navyšovali počet programových druhov. Aktuálne participujeme chovom 76 druhov zvierat (244 jedincov) zaradených do Európskych záchranných programov, Európskych plemenných kníh ESB a Medzinárodných plemenných kníh ISB.

A o ktoré záchranné programy sa konkrétne jedná?

 EEP

(European endangered species programme) je skratka pre Európsky záchranný (niekedy nazývaný aj záchovný) program pre ohrozené druhy, ktorý vznikol v roku 1988. Jeho úlohou je chrániť druhy zvierat, ktorým hrozí, alebo by mohlo v najbližšej dobre hroziť vyhynutie. Cieľom je vzájomná spolupráca európskych zoologických záhrad (všetkých členských zoo EAZA) v chove niektorých ohrozených druhov zvierat, ktorá umožňuje vzájomnú výmenu a zabránenie nežiadúcej príbuzenskej plemenitbe. V súčasnej dobe existuje viac ako 160 takýchto programov, inými slovami pre viac než 160 druhov zvierat funguje koordinovaný program chovu. Chov každého druhu zvieraťa riadi komisia odborníkov z rôznych zoo na čele s koordinátorom. Zhromažďujú sa údaje ako vek, pohlavie, pôvod či genetické aspekty zvierat, vydávajú sa napríklad doporučenia k presunom zvierat, k spájaniu párov a skupín či vyradenie z chovu. Všetky tieto činnosti smerujú k zachovaniu a rozmnožovaniu kriticky ohrozených druhov zvierat. Na schôdzach komisií jednotlivých druhov sa hodnotí celá populácia v regióne. Odborné komisie vydávajú v rámci niektorých druhov informácie o problematike chovu alebo publikujú tzv. plemenné knihy (ESB – European Studbooks).

 RDB IUCN

RDB (Red Data Books – Červená kniha) IUCN je dokument, ktorý sa zaoberá chovom ohrozených druhov svetovej fauny. Je to špeciálna evidencia vyhynutých, vymierajúcich a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Bola založená v roku 1963 a neustále sa doplňuje a rozširuje podľa potrieb ochrany prírody. Patrí medzi veľmi známe výstupy činnosti IUCN, nazývaný aj ako “Red list”.

Čo znamenajú jednotlivé kategórie? Definujú riziko vyhynutia posudzovaných druhov. Vytvorených je 9 kategórií (podľa obrázka hore):

1. NE (not evaluated) – nezaradené, žiadne hodnotenie z dôvodu nedostatočných údajov
2. DD (data deficient) – druhovo ohrozený, v minulosti patrili medzi ohrozené, ale ich ohrozenie postupne klesá
3. LC (least concern) – minimalne ohrozený, druh hodnotený s nižším rizikom vyhynutia
4. NT (near threatened) – blízko ohrozenia, ktoré by boli ohrozené bez prebiehajúcich ochranných opatrení
5. VU (vulnerable) – zraniteľné druhy, ktoré sa v najbližších rokoch pravdepodobne zaradia medzi ohrozené druhy, ohrozené globálnym vyhynutím
6. EN (endangered) – ohrozené druhy, ktoré sú v nebezpečenstve vyhynutia, ohrozené globálnym vyhynutím
7. CR (critically endangered) – kriticky ohrozené, ohrozené globálnym vyhynutím
8. EW (extinct in the wild) – vyhynuté alebo zaniknuté v prírode
9. EX (extinct) – vyhubené

Červený zoznam je oveľa viac ako len zoznam druhov s ich aktuálnym stavom. Je to smerodajný ukazovateľ zdravia svetovej biodiverzity, výkonný nástroj na informovanie a podnecovanie opatrení na ochranu biodiverzity a zmenu politiky, je dôležitý pre ochranu prírodných zdrojov, ktoré potrebujeme na prežitie, poskytuje informácie o rozsahu, veľkosti populácie, biotope a ekológii, využívaní a obchode, o hrozbách, poskytuje informácie o ochranárskych akciách, ktoré pomôžu pri prijímaní potrebných rozhodnutí.

 Národná zoo chová samozrejme aj druhy zahrnuté do Červeného zoznamu ohrozených druhov IUCN. Z druhov kriticky ohrozených (CR), teda druhov vyžadujúcich si maximálnu ochranu, to sú napríklad bažant Edwardsov, majna Rothshildova, orangutan bornejský, antilopa bongo, lemur vari červený, ťava dvojhrbá, zebra bezhrivá a ďalšie.

Aktuálny “červený” zoznam môžete nájsť tu

 ESB & ISB 

Plemenné knihy

Plemenné knihy slúžia k presnej registrácii všetkých zvierat daného druhu, ktoré sú v ľudskej starostlivosti. Môžu byť celosvetové tzv. medzinárodné alebo regionálne, napríklad európske. ESB (European Studbooks) je skratka pre európske plemenné knihy a ISB (International Studbooks) je skratka pre medzinárodné (celosvetové) plemenné knihy. Vedením týchto plemenných kníh sú poverení odborní pracovníci z jednotlivých európskych alebo svetových zoo. Slúžia k presnej registrácii všetkých zvierat daného druhu, ktoré sú chované v ľudskej starostlivosti. Je to len určitý druh databázy, kde koordinátor neriadi jednotlivé chovy v zoo, len ich sleduje. V databáze sa nachádza prehľad celkovej populácie jednotlivého druhu, tj. kto, kde a v akom množstve chová daný druh ohrozeného živočícha. Štúdiom týchto mnohokrát rozsiahlych informácií je možné dozvedieť sa podrobnosti o pôvode, príbuzenských vzťahoch a genetickej kvalite jednotlivých zvierat či chovov. ESB je menej intenzívny program ako EEP, je tzv. predstupňom programov EEP. Jeho koordinátori “len” kompletizujú informácie o narodení, úhyne, transportoch atď. daných druhov zvierat v členských organizáciách EAZA, ktoré konkrétny druh chovajú. Údaje potom slúžia k analýze, respektíve k návrhom na prechod do program EEP, teda na väčšiu kontrolu a centrálne riadenie chovu.

 CITES

CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora – Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín)  je súčasťou programu OSN pre životné prostredie a plní veľmi dôležitú úlohu v kontrole medzinárodného obchodu s produktami živej prírody. Tento dohovor vznikol v roku 1973 vo Washingtone. Viac ako 183 krajín, medzi nimi už od roku 1993 je aj Slovensko ( resp. bývalé Československo), sa zaviazalo kontrolovať obchod s ohrozenými druhmi zvierat a rastlín tak, aby nemohol byť príčinou ich vyhubenia či vymiznutia z prírody našej planéty. Vzťahuje sa nielen na živé organizmy, ale aj na vypreparované zvieratá alebo rastliny, akékoľvek časti ich tiel a všetky výrobky z nich. V súčastnosti poskytuje rôzny stupeň ochrany viac ako 38 700 druhom zvierat a rastlín (približne 5 950 druhov zvierat a 32 800 druhov rastlín), či už sa s nimi obchoduje ako so živými exemplármi, kožuchmi alebo sušenými bylinkami. Ich vývoz je možný len na zvláštne povolenie, ktoré potvrdzujú, že nedošlo k ohrozeniu divokej prírody. Na Slovensku vydáva takéto povolenia Ministerstvo životného prostredia SR.

Zoznamy zvierat a rastlín sú uvedené v troch prílohách (I., II., III.), kde sú zoskupené podľa toho, do akej miery sú ohrozené medzinárodným obchodom. Zahŕňajú niektoré ucelené skupiny, ako sú primáty, veľryby (veľryby, delfíny a sviňuchy), morské korytnačky, papagáje, koraly, kaktusy a orchidey. V niektorých prípadoch je však uvedený iba poddruh alebo geograficky oddelená populácia druhu (napríklad populácia len jednej krajiny). Zatiaľ čo charizmatickejšie zvieratá, ako sú medvede alebo veľryby, môžu byť známejším príkladom druhov CITES, medzi najpočetnejšie skupiny patria mnohé menej populárne rastliny a živočíchy, ako sú aloe, koraly, mušle a žaby.

III.

Príloha III. je zoznam druhov zahrnutých na žiadosť zmluvnej strany, ktorá už reguluje obchod s týmito druhmi a ktorá potrebuje spoluprácu iných krajín, aby sa zabránilo neudržateľnému alebo nezákonnému využívaniu. 

Potom je dôležité si uvedomiť, že Európska únia vydala nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, kde sa líši označenie príloh (A, B, C, D). Preto je veľmi dôležité, aby ste si jednotlivý druh pozreli v obidvoch prílohách, pretože nie vždy je v prílohe A a zároveň v prílohe I. Sú tam odchýlky, aj keď minimálne.

Nzoo Bojnice chová mnoho druhov zvierat podliehajúcich CITES, ako napríklad: pralesnička šarlátová, mačka divá, takin zlatý, panda červená , gibbon zlatolíci a ďalšie.

Bližšie informácie nájdete tu

  543/2002 zákon

  o ochrane prírody a krajiny

Legislatíva Slovenskej republiky taktiež myslí na ochranu prírody a krajiny a od roku 2002 je platný zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa podľa potrieb upravuje a mení. Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

Aktuálne znenie zákona nájdete tu