Zebra Hartmannovej

Zebra Hartmannovej

Zebra horská (Equus zebra) patria k menej známym zástupcom afrických koňovitých kopytníkov. Poznáme dva jej poddruhy – zebru kapskú (Equus zebra zebra) a zebru Hartmannovej (Equus zebra hartmannae) – pomenovanú podľa Anny Hartmannovej – manželky nemeckého bádateľa dr. Georga Hartmanna, ktorý ako prvý túto zebru objavil. Oba poddruhy sú podľa IUCN klasifikované ako „Ohrozené“ a sú zaradené do druhej prílohy CITES. Zebry horské sú na rozdiel od príbuzných zebier zo saván adaptované na život v aridných (suchých) horských oblastiach. Majú špeciálne adaptované úzke kopytá, pomocou ktorých sa ľahko a rýchlo pohybujú v strmých a skalnatých terénoch. Od stepných zebier sa líšia napr. nápadným krčným lalokom, červenohnedou škvrnou nad nosom, dlhšími ušami a charakteristickou kresbou v tvare “rebríčka“ na zadnej časti chrbta. Obyčajne vytvárajú malé čriedy alebo pánske skupinky. Nikdy ich nenájdete v obrovských zoskupeniach, ako poznáme napríklad u stepných poddruhov zebier. V niektorých oblastiach Namíbie spolunažíva zebra Hartmannovej so zebrou stepnou. Napriek ochranárskemu úsiliu sa táto zebra stále ilegálne loví, hlavne preto, že konkuruje domácemu dobytku na farmách. Chránené sú len v národných parkoch a rezerváciách. Chová sa aj na loveckých farmách, kde sú povolené kvóty na odstrel. Príbuzná a menšia – zebra kapská – takmer vyhynula koncom 40. rokov 20. storočia. Posledných 80 zebier prežilo vďaka založeniu NP Mountain Zebra v roku 1936. Dnes ich žije 1200. Zebra Hartmannovej sa vyskytuje od južnej Angoly cez hornaté oblasti Namíbie až do Namaqualandu v severozápadných častiach Juhoafrickej republiky. Od druhého podruhu horskej zebry – zebry kapskej – je oddelená plošinou Kamiesberg. Najväčšia časť populácie zebier Hartmannovej žije v Namíbii, kde sa ich počet odhaduje na 25 000 jedincov. V Angole následkom dlhodobej občianskej vojny už pravdepodobne vyhynula. Asi 350 zvierat žije v Juhoafrickej republike.

Kôň Przewalského

Kôň Przewalského

Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je jediným prežívajúcim zástupcom koňa divého (Equus ferus). Svetová organizácia pre ochranu prírody mu priradila označenie „Vyhynutý v prírode“. V historických dobách žili rasy divého koňa po celej Eurázii. V lesoch strednej a východnej Európy žil tarpan lesný (Equus ferus silvaticus), v stepiach zas tarpan stepný (Equus ferus gmelini).

Kôň Przewalského, domorodým názvom takhi, sa vyskytoval v centrálnej Ázii, predovšetkým v Džungarskej stepi v Mongolsku. Kým tarpany vyhynuli ešte v 19. storočí, mongolský divý kôň, ako sa niekedy koňovi Przewalskému hovorí, niekedy v 60. rokoch 20. storočia. Posledný jedinec bol v prírode videný v roku 1968. Druh prežil len vďaka chovu v zoologických záhradách.