Tamarín pinčí
Tamarín červenobruchý
Tamarín červenobruchý patrí medzi juhoamerické pazúrikaté opice a je jedným zo 17 druhov tamarínov rodu Saguinus. Vyskytuje sa v amazonskej časti Brazílie, v úzkom pruhu medzi riekami Madeira a Purús a južne od rieky Solimoes v štátoch Amazonas a Acre. Typickým znakom druhu sú bielo obrúbené pery a biely nos, červenohnedé brucho a spodná strana nôh, čiernohnedý až sivohnedý chrbát. Na svojom areáli výskytu vytvára dva oddelené poddruhy – S.l.labiatus a S.l.thomasi. Prvý poddruh má červenkastú hruď až pod krk a biely trojuholníkový pás srsti na temene má výraznejší. Tento tamarín obýva dažďové lesy v skupinách od 2 do 13 jedincov. V skupine žije jedna rozmnožujúca sa samica, niekoľko dospelých samcov a ich potomkovia. Jedna rodinka môže žiť na 35 ha lesa.
Tamaríny červenobruché sa živia predovšetkým ovocím, hmyzom, kvetmi, rastlinnými šťavami a nektárom kvetov, príležitostne si pochutia na vajciach alebo mláďatách vtákov. Gravidita trvá asi 145 dní, samica porodí obyčajne dvojčatá, vzácne trojčatá. V rodinke môže žiť niekoľko generácií spolu. Vo voľnej prírode sa často združujú s tamarínmi sedlovými (Saguinus fuscicollis), s ktorými spoločne podnikajú výpravy po pralese za potravou. Podobne ako u iných tamarínov aj u tohto druhu sa na výchove mláďat podieľa samec. Dožíva sa asi 10 rokov, pohlavne dospieva vo veku 20 mesiacov. Nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy. V európskych zoo sa preň vedie plemenná kniha ESB v Zoo Magdeburg v Nemecku. Naša zoo chová tento druh na Slovensku ako jediná od roku 2005. Samec pochádza z českej Zoo Ústí nad Labem a samica je zo Zoo Budapešť.
Orangutan bornejský
Orangutan je jediný ázijský zástupca ľudoopov. Spolu so šimpanzom, bonobom a gorilou patrí k našim najbližším príbuzným. Tento ľudoop prejavuje veľký pohlavný dimorfizmus: samec meria okolo 1,5 m, môže mať hmotnosť 90 až 100 kg. Vďaka dlhým predným končatinám, ktoré mu siahajú až po členky a v rozpätí dosahujú až 2,4 m, pôsobí dojmom veľkého siláka. Hlavným poznávacím znakom dospelých samcov sú výrazné kožné záhyby na bokoch líc. Samica váži približne 40 kg, čo je asi polovica hmotnosti samca. Slovo Orang Utan znamená v malajčine „lesný človek“. Živí sa prevažne ovocím v korunách stromov. Orangutany sa vyskytujú iba na ostrovoch Borneo a Sumatra. Podľa novších zoologických systémov sa rozlišujú dva samostatné druhy – orangutan bornejský (Pongo pygmaeus) a orangutan sumatriansky (Pongo abelli). Predtým boli považované iba za poddruhy jedného druhu. Dospievajú vo veku 7 až 10 rokov, v prírode sa dožívajú 35-40 rokov, v zajatí až 60 rokov.
Na Sumatre sa ich počet odhaduje na približne 3 000 – 5 000 jedincov, na Borneu na 10 000 – 15 000 jedincov. Ohrozuje ich intenzívne odlesňovanie a ilegálny odchyt mláďat. Odchov orangutana bornejského sa po prvýkrát v histórií zoologických záhrad podaril v americkom San Diegu v roku 1955, v Európe bol prvý úspešný odchov zaznamenaný neskôr (r.1961) v londýnskej zoo. Európsky záchranný program EEP vedie spoločne Zoo Karlsruhe a Zoo Paignton. Naša zoo chovala tento druh prvýkrát v rokoch 1993-96, novodobý chov začal v roku 2002. Prvý historický odchov, mláďa Kiran, sa narodil 18.5.2009.
Mačiak Rolowayov
Mačiak Rolowayov patrí k najvzácnejším zvieratám bojnickej zoo. Druh patrí do zoznamu 25 svetovo najohrozenejších druhov a poddruhov primátov. Podľa Svetovej organizácie ochrany prírody patria do kategórie zvierat, kde je pravdepodobné veľmi skoré úplné vyhynutie. Na celom obrovskom území jeho výskytu prežíva možno niekoľko stoviek týchto opíc. Mačiak Rolowayov sa vyskytuje v dažďových pralesoch západnej Afriky, kde obýva najvyššie poschodia korún stromov. Jeho areál výskytu sa tiahne od rieky Sassandra v štáte Pobrežie Slonoviny až po rieku Volta vo východnej Ghane. Mačiak Rolowayov má jemnú telesnú stavbu, čo mu dodáva elegantný vzhľad. Dlhý chvost využíva na balansovanie v korunách stromov. Biela „kozia“ briadka kontrastujúca s čiernou tvárou ho odlišuje od známejšej formy mačiaka diana (Cercopithecus diana diana).
V prírode sa živí ovocím, lístím, výhonkami, kvetmi a hmyzom. Samice rodia jedno mláďa v decembri až februári. Pohlavne dospelé sa stávajú vo veku 4-5 rokov. Svoje vlastníctvo územia si samce ohlasujú hlasnými zvukovými signálmi. Často sa združujú s inými primátmi, napr. guerézou zelenou (Procolobus verus). V európskych zoologických záhradách vedie záchranný program EEP Zoo Mulhouse vo Francúzsku. Európska (celosvetová) populácia je veľmi malá, dosahuje počet 32 jedincov chovaných v 10 zoo. Zoo Bojnice chová pár týchto vzácnych primátov od leta 2004, obe zvieratá sú z Francúzska. Hlavným poslaním chovu týchto zvierat v zoo je oboznámenie verejnosti s problematikou ochrany tohto druhu v západnej Afrike a snaha o udržanie zoo-populácie. Chov mačiakov Rolowayových je priamo napojený na činnosť združenia WAPCA, ktorého hlavným poslaním je rozvíjanie in situ projektov v Ghane a Pobreží Slonoviny.
Mačiak Hamlynov
Mimoriadne vzácny, v českých a slovenských zoo prvý krát chovaný druh. Novinka roku 2012. V európskych zoo žije už iba 24 jedincov tohto tajomného primáta. Druh objavil v lese Ituri v Kongu John D. Hamlyn. Vyskytuje sa vo východnom Kongu, medzi riekami Epulu, Kongo a Lukuga, okrajovo zasahuje až do Rwandy. V prírode je veľmi tichý, nenápadný a plachý. Dodnes o ňom vieme veľmi málo. Aj preto neprekvapí, že v roku 2012 bol senzačne objavený jeho sesterský druh mačiak lesula (Cercopithecus lomamiensis).
Na rozdiel od iných mačiakov obýva nižšie poschodia stromov, často sa pohybuje po zemi a veľmi pravdepodobne je aktívny aj v noci. Žije v malých alebo stredne veľkých skupinách. Charakterizuje ho tmavosivá až čierna srsť, čierna tvár s charakteristickým bielym pásikom, ktorý sa zvisle tiahne od čela medzi očami až na nos. Na čele majú žltkastý čelový pás. Samec je výrazne mohutnejší ako samica. Má nápadné červené a modré genitálie. Mláďatá sú žltohnedé. Dožije sa do 25-33 rokov. Záchranný program EEP vedie škótska ZOO Edinburgh. Do bojnickej zoo pricestoval pár dňa 25.10.2012.