Vlk eurázijský
Dodnes je spájaný s rozmanitými neopodstatnenými mýtami a výmyslami, ktoré spôsobili, že v mnohých častiach jeho areálu výskytu je človekom vytláčaný alebo už bol vyhubený (západná a severná Európa). V mysliach väčšiny verejnosti tieto schématizmy stále pretrvávajú. Obýva skoro celú severnú pologuľu, na tomto obrovskom území vytvára viacero poddruhov rôznej veľkosti a farebných rázov. Normálny (zdravý) jedinec vlka je mimoriadne plaché a inteligentné zviera, vyniká svojou vytrvalosťou a odolnosťou.
Svoju korisť loví prenasledovaním, pri čom využíva vynikajúci čuch, zrak, beh a spoluprácu jednotlivých členov svorky. Z divo žijúcich zvierat je jeho častou korisťou jelenia zver a to hlavne slabšie jedince. Trvalý tlak vlka jeleniu populáciu ozdravuje. Človeku a jeho sídlam sa vyhýba, no keďže si vyberá čo najprístupnejšiu korisť, ľahko sa ňou stávajú ovce (prípadne iné domáce zvieratá). Naše jedince sú nominátneho poddruhu vlka eurázijského (Canis lupus lupus).