Colníci zhabali viac než 2 000 živočíchov, rastlín a ich častí

Colníci zhabali viac než 2 000 živočíchov, rastlín a ich častí

Tisíce korytnačích vajec, viac ako 300 kg slonoviny či desiatky častí tiel mačkovitých šeliem zabavili policajti a colníci počas minuloročnej operácie Thunder. Išlo o spoločnú akciu INTERPOLU a Svetovej colnej organizácie (WCO) s cieľom zastaviť nelegálny obchod s voľne žijúcimi zvieratami ale aj rastlinami.

Sken kufra v Indonézii so sloními klami. Zdroj: interpol.int

Od 2. do 27. októbra 2023 colníci a policajti koordinovali približne 500 zatknutí po celom svete a viac ako 2 000 konfiškácií zvierat a rastlín, ktoré sú chránené podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z dôvodu ich ohrozenia. Akýkoľvek obchod vykonaný v rozpore s CITES je nezákonný.

Mŕtve telá dikdikov zhabané v Keni. Zdroj: interpol.int

Do globálnej operácie Thunder sa zapojili policajti, colníci, hraničná kontrola, úradníci v oblasti životného prostredia, voľne žijúcich živočíchov a lesov v 133 krajinách.

INTERPOL a WCO si vymieňali spravodajské informácie a koordinovali vyšetrovanie, aby polícii a colníkom v prvej línii umožnili identifikovať a zatknúť obchodníkov, vrátane tých, ktorí pôsobia online, keď sa pokúšali prepašovať zvieratá alebo drevo cez hranice. V rámci operácie colníci prehľadali stovky vozidiel. Nasadené boli aj špecializované psy, použité boli tiež röntgenové skenery. Colníci preskúmali aj stovky balíkov či kufrov, ktoré sa taktiež využívajú na pašovanie voľne žijúcich živočíchov.

Indonézski colníci s pašovanými vtákmi. Zdroj: interpol.int

Čo zhabali colníci a policajti v rámci operácie Thunder v roku 2023:

313 kg slonoviny a 14 kusov častí tela slonov

8 kg rohov z nosorožcov

1 370 živých vtákov

62 kusov častí tiel mačkovitých šeliem

15 živých šupinavcov a 26 kg mäsa a koží šupinavcov

Viac ako 40 000 kusov morských živočíchov

Operácia Thunder odhalila trendy v rámci pašovania živočíchov a rastlín:

60 % prípadov obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami sa spájalo s nadnárodnými skupinami organizovaného zločinu, ktoré operovali pozdĺž trás, ktoré sa používajú aj na pašovanie iných nelegálnych produktov.

Chránené plazy a morské živočíchy sa využívajú na výrobu produktov pre luxusné značky.

Online predajné platformy sa stále používajú na predaj voľne žijúcich živočíchov, dreva a morského tovaru.

Nelegálne a legálne drevo sa mieša, aby bolo pri preprave ťažké odhaliť nelegálne vyťažené drevo.

Nadnárodné skupiny organizovaného zločinu falšujú certifikáty, povolenia CITES či opakovane využívajú povolenia.

Zdroj: interpol.int

Svetový deň divej prírody

Svetový deň divej prírody

Svetový deň divej prírody 2023

 

Každoročne tretieho marca sa na celom svete oslavuje Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day). Ide o jednu z najvýznamnejších udalostí, ktorá sa venuje voľne žijúcim živočíchom a rastlinám. Hlavnou témou na rok 2023 sú Partnerstvá pre ochranu prírody.

Tento rok pripadá Svetový deň divej prírody na 50. výročie vzniku CITES. CITES je Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý bol v roku 1973 podpísaný vo Washingtone. Slovenská republika sa k nemu pripojila 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo k 1. januáru 1993.

Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu štátov sveta tak, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením. Pod ochranou CITES je približne 5 800 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín. Medzi našich pôvodných chránených živočíchov, s ktorými je zakázané obchodovať, patria napríklad vlk dravý, medveď hnedý, rys ostrovid, sokol sťahovavý, sokol rároh, orol kráľovský, orol skalný a jastrab veľký.

Svetový deň divej prírody (WWD) je príležitosťou na oslavu mnohých krásnych a rozmanitých foriem voľne žijúcich živočíchov a rastlín a na zvýšenie povedomia o množstve výhod, ktoré ich ochrana ľuďom poskytuje. Zároveň nám pripomína naliehavú potrebu zintenzívniť boj proti kriminalite súvisiacej s voľne žijúcimi druhmi a ľudskou činnosťou spôsobujúcou redukciu druhov, ktoré majú rozsiahle hospodárske, environmentálne a sociálne dôsledky. 

V  boji proti nezákonnému obchodu sa preto spojili agentúry OSN, organizácie súkromného sektora i mimovládne organizácie. Objem medzinárodného obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa odhaduje na niekoľko miliárd eur ročne.

Zoznámte sa s dohovorom CITES

Voľne žijúce živočíchy a rastliny sú nenahraditeľnou súčasťou ekosystému. Musia byť preto chránené pre ďalšie generácie. Počas druhej polovice minulého storočia obchod s nimi vzrástol do takých rozmerov, že sa mnohé druhy dostali na pokraj vyhynutia. Africké štáty, z územia ktorých pochádza mnoho týchto druhov, preto požiadali v roku 1960 o celosvetovú spoluprácu s cieľom dostať nezákonný obchod s týmito druhmi pod kontrolu.

V roku 1973 bol podpísaný dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) ako nástroj ochrany voľne žijúcich druhov pred ilegálnym obchodom. Dohovor vstúpil do platnosti roku 1975 a v januári 2003 ho ratifikovalo 160 krajín sveta.

V prílohe I. dohovoru CITES sú zaradené najohrozenejšie druhy. Medzištátne obchodovanie s týmito druhmi nie je prípustné. Do prílohy I. je zahrnutých viac ako 600 druhov.

Obchod s druhmi zaradenými do prílohy II. a III. je potrebné regulovať, aby sa zabezpečila ochrana týchto druhov pred ich ohrozením spôsobeným práve obchodom. Obchod je povolený, len ak je exemplár legálne získaný a obchodovanie je trvalo udržateľné. Takto je kontrolovaný obchod s viac ako 30 000 druhmi.

EU implementovala dohovor CITES do svojho právneho poriadku v roku 1982 a druhy uvádza v skupinách A, B a C. Naviac druhy, ktoré si vyžadujú dohľad nad obchodovaním, sa nachádzajú v skupine D. Tieto druhy však nie sú zaradené do príloh CITES.

Implementácia dohovoru CITES na Slovensku

Slovensko pristúpilo k dohovoru CITES roku 1992 ako súčasť Česko-Slovenska. Slovenská republika potvrdila svoje členstvo v dohovore v januári 1993. Funkciu výkonného orgánu CITES na Slovensku plní: Ministerstvo životného prostredia SR. Ministerstvo ako výkonný orgán je zodpovedné za implementáciu dohovoru CITES na Slovensku.
Text zmluvy určuje zásady, ktorými sa musia riadiť všetky zmluvné strany pri medzinárodnom obchode s exemplármi CITES.

Dôležité webové adresy, kde je možné nájsť viac a podrobnejšie informácie o fungovaní CITESu na Slovensku, v rámci Európskej únie, Databázy druhov, prehľady činností Vedeckej poradnej skupiny SRG či informácie o pozitívnych alebo negatívnych stanoviskách SRG, prepojenie na webový nástroj na vyhľadávanie druhov zaradených v prílohách Species+, nástroj na nachádzanie informácií o obchode “Trade Information Query Tool” a iné dôležité zdroje. Na zmieňovaných stránkach je i znenie dohovoru, voľne stiahnuteľné dokumenty platnej legislatívy SR, je tam i užitočný zoznam pôvodných druhov v SR, ktoré sú zaradené v prílohách Nariadenia Rady (ES) č. 338/97, zoznam colných úradov na uskutočnenie kontrol a formalít pri dovoze exemplárov či vývoze alebo zoznam druhov, ktoré sa nezameniteľne označujú, pre ktoré sa nemusí viesť evidencia na druhovej karte, pre ktoré sa nevydáva preukaz o pôvode a ktoré podliehajú registrácii. Významné sú linky na iné medzinárodné organizácie a ich webové stránky.

CITES Vedecký orgán SR

Výkonný orgán SR, Odbor medzinárodných dohovorov a ďalšie dôležité kontakty a informácie (tlačivá, vzory, zákony) či prepojenie na Slovenskú inšpekciu životného prostredia sa nachádzajú na tejto webovej adrese: Kliknite tu