mar 5, 2020 | Novinky
Národná zoo Bojnice po 40 dní trvajúcej karanténe otvorí 5. marca 2020 svoje brány opäť pre návštevníkov.
Prvé dva mesiace roku 2019 navštívilo Národnú zoo Bojnice viac ako 6 400 návštevníkov. V tomto roku bola situácia iná, pretože Národná zoo Bojnice bola od 24. januára 2020 pre verejnosť zatvorená. Dôvodom boli pozitívne výsledky biologických vzoriek na aviárnu influenzu.
Na území Národnej zoo Bojnice počas celej karantény platil sprísnený prevádzkový režim kvôli biologickej bezpečnosti chovu vtákov a z dôvodu ochrany pracovníkov prichádzajúcich s nimi do styku. „Precíznosť a dôslednosť série opatrení a zabezpečení, ktoré po zistení vírusu boli v Národnej zoo Bojnice vykonané, zamedzili ďalšiemu rozšíreniu tohto vírusového ochorenia a ochránili pred nákazou ďalšie tu chované druhy vtákov“ hodnotí hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
Počet vtákov v Národnej zoo Bojnice sa po výskyte aviárnej influenzi a následných preventívnych opatreniach znížil celkovo o 54 jedincov (úhyn 11 ks a k preventívnemu utrateniu došlo v 43 prípadoch). Z chovateľského hľadiska je najväčšou stratou celá chovná skupina lyžičiarov bielych (Platalea leucorodia), kde Národná zoo Bojnice prišla tak o odchovy, ako aj o chovné páry. Medzi veľkú stratu považujeme taktiež samicu vzácneho pelikána ružového (Pelecanus onocrotalus).
Národná zoo Bojnice má veľké zásluhy a úspechy v ochranárskej praxi. Desaťročia sa venuje reintrodukcii rysov a tiež poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti, od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Pre mnohé zranené jedince je tak Národná zoo Bojnice jedinou nádejou na prežitie. Ďalšou jej významnou úlohou je prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a záchytného centra pre zhabané a zaistené živočíchy, ako aj vedecká práca a mapovanie chránených druhov.
V súčasnosti je Národná zoo Bojnice zapojená do 33 chovných programov (EEP) a návštevníci tu môže vidieť viac ako 2700 jedincov 360 druhov zvierat, z toho až 159 vtáčích druhov. „Našu kolekciu zvierat budeme priebežne dopĺňať a rozširovať o exotické, vzácne a návštevnícky atraktívne druhy, Všetkých pozývame piaty marcový deň do opäť otvorenej zoologickej záhrady. Teší nás, že opäť otvárame naše brány a naše expozície sprístupníme verejnosti. Svojim priaznivcom ďakujeme za pochopenie, podporu a mnoho povzbudzujúcich správ, ktoré nám počas celej doby karantény od nich chodili“ hovorí Ing. Branislav Tám.
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
V dňoch 22. až 24. mája hostila nemecká ZOO Landau medziročné zasadnutie odbornej skupiny poradcov pre antilopy pri Európskej asociácii zoo a akvárií. Za našu zoo sa mítingu zúčastnili dvaja pracovníci. Vedúci zoologického úseku ZOO Bojnice predniesol prítomným na pozvanie predsedu skupiny prednášku o “Variabilite vybraných druhov antilop v Afrike”. Bohatý dvojdňový program zahrňoval maratón referátov, prezentácií a analýz európskych populácií chovaných antilop a žiráf. Zástupca našej zoo bol poverený úlohou vytvorenia samostatnej webovej stránky komisie.
Abstrakt prednášky
Peter Luptak, Head Zoologist, Bojnice Zoo, 972 01 Bojnice, Slovakia,
The variability of some antelopes across Africa
The main goal of presentation was to comment some selected taxonomic antelope problems and to show author´s photos of antelope forms which are less known.The first species showed was the Bangweulu Sassaby as an example of evolutionary unique species. An overview of other antelope endemics and local forms of Western and Central Zambia with special attention to waterbucks and lechwes were also presented. The author tried to answer why the tora hartebeest extinction is so ignored and how little we know about this probably extinct antelope. Very critical situation regards other less known hartebeests as Swayne´s, Western, Laikipia, Neumann´s and Lelwels. The author showed photos of possible intergrades between lelwels and western hartebeests from CAR. He documented specimens of the Banded gazelles from Kenya – till now classified as extinct. Later author discussed and photographically supported color differencies of lowland and mountain bongo males. Derby´s elands were a good example how can subjective taxonomical treatments threat conservation of antelopes. Do we really have enough support for monotypic taxonomy of Derby´s elands, bongos or roans? A brief comment of some inconsistencies and errors of HMW 2 and announcement of published review of this book was mentioned (Folia zoologica 2012 61(1): 95-96).
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
V encyklopédii: Rys ostrovid
V priestoroch zooškoly sa zišli odborníci zaoberajúci sa výskumom a ochranou rysa ostrovida na Slovensku. Vzácnymi hosťami boli manželia Urs a Christine Breitenmoserovci z organizácie KORA a skupiny pre mačkovité šelmy pri IUCN (Cat Specialist Group) zo Švajčiarska a zástupcovia Slovak Wildlife Society. Súčasťou akcie bolo niekoľko odborných prednášok.
Urs Breitenmoser mal hneď dve, v prvej rozprával o téme návratu rysov v strednej a západnej Európe. Druhá sa venovala monitoringu a manažmentu rysa vo Švajčiarsku. Po ňom nasledovala prezentácia Christine Breitenmoserovej, ktorá pohovorila o nárokoch ochrany reintrodukovaných populácií rysa ostrovida. Mgr. Jakub Kubala z TU vo Zvolene a toho času spolupracovník ZOO Bojnice predstavil ciele a zámery projektu na výskum rysa v Štiavnickych vrchoch “Spolužitie s karpatskými prízrakmi”. Na podujatí sa zúčastnilo 36 hostí, okrem domácich zástupcov a štyroch hostí zo Švajčiarska sme privítali i štyroch kolegov z Českej republiky.
Kto sú Urs a Christine Breitenmoserovci?
Urs je vedecký pracovník Univerzity v Berne (Ústav veterinárnej virológie) a spolupredseda svetovej skupiny odborníkov pre mačkovité šelmy IUCN Cat Specialist Group. V programe KORA pracuje od roku 1996. Jeho špecializáciou je ekológia šeliem, hlavne sa venuje reintrodukcii rysa ostrovida. Jeho manželka Christine pracuje v KORA ako koordinátor a administratívna riaditeľka. Venuje sa výskumu ekológie a genetiky rysa ostrovida, špeciálne sleduje populačnú genetiku reintrodukovaných populácií rysov. Tiež zastáva funkciu spolupredsedkyne IUCN Cat Specialist Group.
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
Drastický pokles populácií mnohých druhov antilop v posledných dekádach priviedol k priepasti vyhynutia celú štvrtinu známych druhov. Cieľom sympózia bolo definovať globálne trendy biodiverzity antilop, pomenovať hlavné hrozby a stanoviť prirority v ďalšej ochranárskej práci. Podujatie spoluorganizovali Londýnska zoologická spoločnosť a IUCN Antelope Specialist Group. Maratón prednášok venovaný týmto kopytníkom a ich ochrane prebiehal dva dni.
Spolu s dr. Jensom-Ove Heckelom, riaditeľom ZOO Landau v Nemecku a súčasne šéfom podskupiny pre antilopy pre severovýchodnú Afriku sme si pripravili konferenčný príspevok na tému: Poznámky k vzhľadu a ochranárskemu statusu málo známeho a pravdepodobne už vyhynutého poddruhu byvolca stepného – byvolca tora (Alcelaphus buselaphus tora). Podľa jedinej a poslednej terénnej výpravy dr. Heckela z roku 2007 sa v oblasti severozápadnej Etiópie, kde sa ešte ich výskyt predpokladá, pravdepodobne už nenachádzajú žiadne tieto byvolce. Dokonca dodnes neexistujú žiadne fotografie živých jedincov. A stále vlastne ani poriadne nevieme, ako tieto zvieratá vôbec vyzerali. Názorovú nejednotnosť na túto otázku som riešil svojimi študijnými pobytmi v európskych múzeách v Londýne, Berlíne, Prahe a v niekoľkých ďaších zbierkach, kde som sa snažil zanalyzovať dermoplastické a kostrové pozostatky tohto opomínaného zvieraťa. Na prekvapenie som zistil, že pomerne dosť materiálu sa nachádza v zbierkach českých zámkov, pretože na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol Sudán a Etiópia vyhľadávaným cieľom aristokratických lovcov africkej zveri. Na základe tohto materiálu som spolu s profesionálnym výtvarníkom Ladislavom Csurmom pripravil tri verzie rekonštrukcie vzhľadu a farebnej variability byvolca tora aj s komentovaním možných alternatív vzhľadu hybridných jedincov zo zón introgresie s inými byvolcami, tak ako o tom rozpráva zachovaný materiál. Vďaka ZOO Bojnice bolo možné vyrobiť náš posterový príspevok, ktorý zaujal mnohých účastníkov sympózia. Hlavne ma potešil záujem Richarda Estesa, bývalého šéfa IUCN Antelope Specialist Group a svetoznámeho autora a odborníka na antilopy. Mimoriadnym bonbónikom akcie bola účasť najuznávanejšieho a možno i najznámejšieho odborníka na africké cicavce, neprekonateľného Johathana Kingdona, ktorý mal úvodnú prednášku a niekoľkorát som mal s ním zážitok spoločného rozhovoru. Distingvovaný až aristokratický prejav vysokého pána zanechal vo mne veľký dojem. Najviac ma potešil podpis osobnej kópie jeho asi najznámejšej knihy: Kingdon´s Field Guide to African Mammals, ktorý si odvtedy doma zakladám do zlatého rámu. Osobný kontakt s viacerými ďalšími ľuďmi z IUCN a univerzít je pre mňa obrovskou školou a verím, že aj otvorenou bránou pre ďalšiu prácu a spoluprácu na ďalších výskumných projektoch venovaných antilopám. Príspevok bol opublikovaný v konferenčnom zborníku a o ďalšie publikovanie prejavili záujem v nemeckom časopise ZGAP, kde skrátený článok vyšiel začiatkom roku 2012.
RNDr. Peter Lupták
