Prvý apríl nie je iba dňom žartíkov. Pre Národnú zoologickú záhradu sa tento deň spája aj s prvým otvorením brán. Práve 1. apríla 1955 bola bojnická zoo sprístupnená verejnosti. Prvého apríla však oslavujeme aj Svetový deň vtáctva.
Hoci sa Nzoo Bojnice spája najmä s tým, že si u nás môžu návštevníci pozrieť rôzne exotické zvieratá, vtáky nevynímajúc, máme aj iné poslania. Činnosť upriamujeme tiež na starostlivosť o voľne žijúce zvieratá. V rehabilitačnej stanici sa nachádza niekoľko vtákov, ktorým, pokiaľ je to možné, pomáhame s návratom do voľnej prírody. Takým prípadom je napríklad aj myšiak lesný, ktorý k nám prišiel s poraneniami hlavy 25. “Mohol naraziť do drôtov, alebo do auta. Teraz majú myšiaky svadobné tance, tak sa aj mohli medzi sebou pobiť,”prezradila nám ošetrovateľka Libuša Martincová. Myšiak lesný pobudne v karanténe 30 dní, počas ktorej ho ošetrí veterinár. “Potom pôjde do rozlietavacej voliéry, okrúžkuje sa a vypustí do prírody,” dodala ošetrovateľka.
Ošetrovateľka Libuša Martincová so zraneným myšiakom lesným. Zdroj: Nzoo Bojnice
Podobný prípad zaznamenala naša zoo aj nedávno. Opäť to bol myšiak lesný, ktorého sme do rehabilitačnej stanice prijali 18. decembra minulého roka. Mal zranenia, ktoré boli pravdepodobne spôsobené nárazom. Za pomoci skúsených ošetrovateľov sa doliečil, dostal svoj krúžok a nakoniec sme ho 22. marca úspešne vypustili do voľnej prírody. Niektoré vtáky však kvôli rozsiahlym zraneniam a znevýhodneniam musia ostať v našej starostlivosti. V rehabilitačnej stanici sa momentálne nachádza napríklad plamienka driemavá, ktorá prišla o svoje krídlo. Podobne sú na tom aj sovy lesné.
Okrem starostlivosti o zranených vtákov, dbáme o rozvoj biodiverzity aj inštaláciou vtáčích búdok v areáli zoo. V zime je potrebné tieto búdky vyčistiť a pripraviť na novú „sezónu“, ktorá sa začína s príchodom jari. Nevyčistenú búdku totiž vtáky neobsadia.
Čistenie búdok v areáli Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
Ak máte záujem osláviť Svetový deň vtáctva, na stránke vtaky.sk nájdete zoznam podujatí, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Alebo môžete vysadiť strom, nevypaľovať trávu či zmajstrovať vtáčiu búdku.
A prečo sa práve apríl spája s oslavou vtákov? V tomto mesiaci k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Väčšina z nich príde z Afriky, zo Stredomoria, o čosi menej z Ázie. Ročne k nám priletí až 30 miliónov vtákov! Korene Svetového dňa vtáctva siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ho slovenský prírodovedec Oto Herman, ktorý sa narodil a pôsobil v Brezne.
Koniec februára a začiatok marca bol pre Národnú zoologickú záhradu Bojnice poriadne rušný. S odstupom niekoľkých dní sa totiž narodili dve mláďatá antilopy vranej. Obe samičky sú čulé a majú sa k svetu.
Fabunni s mamou. Nzoo Bojnice sa teší z nových prírastkov. Foto: Nzoo Bojnice
Ako prvá sa 24. februára 2023 narodila Fabunni. O pár dní neskôr 7. marca sa potom uskutočnil aj druhý pôrod a svetlo uzrela malá Efia. Obe mláďatá sú v dobrej kondícii. Gravidita i oba pôrody boli bez komplikácií.
Ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová.
O antilopy vrané sa stará aj ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová, ktorá pri kopytníkoch pracuje už 34 rokov. S antilopami vranými je tak od začiatku ich príchodu do bojnickej zoo. „Chodila som zbierať rady do iných zoologických záhrad od ošetrovateľov. Môžete si totiž niečo prečítať, ale dôležitá je prax a potrebujete aj rady od skúsenejších,“ zaspomínala si ošetrovateľka. Momentálne jej robia radosť dve nové samičky antilopy vranej, ktorým sa zatiaľ darí veľmi dobre a ich mamy si ich aj poriadne strážia.
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Vo voľnej prírode sa vie agresívne brániť voči predátorom, neraz zaženie aj leva. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov.
V nedeľu 12. marca tohto roka Národná zoologická záhrada Bojnice úspešne previezla samca rysa karpatského (lynx lynx carpathicus) do Triglavského národného parku v Slovinsku. Rys Lukáš sa momentálne nachádza v adaptačnom tábore Jelovica, odkiaľ bude vypustený do voľnej prírody. V rámci projektu LIFE Lynx podporí populáciu rysa karpatského v Slovinsku.
Príprava rysa na prevoz do Slovinska v Nzoo Bojnice (Tatiana Balážová a Ing. Andrej Duchoň). Foto: Nzoo Bojnice
Hlavným cieľom projektu je záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. Z tohto dôvodu bol 27. januára 2023 v spolupráci s partnermi z Lesnej správy Betliar (Odštepný závod Rožňava, LESY SR), Národnej zoologickej záhrady Bojnice, Technickej univerzity vo Zvolene a správy NP Slovenský kras odchytený vo Volovských vrchoch dospelý samec rysa karpatského.
Jeho odhadovaný vek je 3 – 5 rokov a váha 24 kg. Dostal meno Lukáš. Po odchyte bol dočasne umiestnený v rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice, kde pod odborným dohľadom chovateľov a veterinárneho lekára MVDr. Michala Beláka bola zabezpečená príprava na jeho translokáciu do Slovinska.
Príprava rysa na premiestnenie do karanténnej stanice v Nzoo Bojnice pod odborným dohľadom MVDr. Michala Beláka. Foto: Attila Ambrúš
Samotný transport si vyžaduje aj riadnu administratívnu prípravu a niekoľko povolení, pri ktorých boli veľmi nápomocní pracovníci Ministerstva životného prostredia SR zo Sekcie ochrany prírody a biodiverzity, najmä Mgr. Martina Blatnická, riaditeľka odboru regulácie obchodu s ohrozenými druhmi (Výkonný orgán CITES).
Rys Lukáš krátko pred vypustením v Slovinsku. Foto: Nzoo Bojnice
Rysy sú v Slovinsku vypúšťané metódou „nepriameho vypustenia“. Teda po prevoze do krajiny strávia zvieratá určitý čas v adaptačnej stanici a následne sú vypúšťané do prírody. O Lukáša sa tak momentálne starajú poľovníci z LD Nomenj Gorjuše. Predpokladá sa, že bude vypustený v polovici apríla 2023.
Rys Lukáš v adaptačnej stanici v Slovinsku
Presné miesto tábora, v ktorom sa rys zo Slovenska nachádza, nie je zverejnené. „Je dôležité nerušiť rysa pri prispôsobovaní sa novému prostrediu. Rys je divoké a veľmi plaché zviera,“ uvádza sa na sociálnej sieti LIFE Lynx. Okolie tábora je tak kontrolované kamerami, ale aj poľovníkmi a inšpektormi.
V oblasti Jelovica, kam pricestoval Lukáš, má svoje teritórium aj rysia samica Aida. Spolu s novým nepríbuzným samcom tak bude mať možnosť vytvoriť pár.
V sobotu 11. marca sme v rámci víkendového zookrúžku preberali zaujímavú tému – šelmy. Prostredníctvom interaktívnej prednášky sa mladšie i staršie deti zoznámili s jednotlivými čeľaďami. Nechýbali obrázky ani videá, ale i praktická časť.
Účastníci zookrúžku sa dostali aj do zázemia zoo. Foto: Nzoo Bojnice
Na úvod sme sa zamerali na poznávanie jednotlivých druhov, ich ochranu a mladí účastníci sa dozvedeli aj tom, čím sú jednotlivé druhy zaujímavé. Do diskusie sa zapájali najmä mladšie deti, tie staršie si potom vyskúšali zahrať aj našu novovytvorenú spoločenskú hru „Človeče, nestrieľaj ma!“. Ako už prezrádza názov, ide o obdobu hry Človeče, nehnevaj sa. My sme ju však venovali chráneným živočíšnym druhom.
Staršie deti si zahrali hru Človeče, nestrieľaj ma. Foto: Nzoo Bojnice
Na záver krúžku sme navštívili aj areál Národnej zoologickej záhrady Bojnice, kde nám chovateľka malých šeliem Táňa predstavila rysa ostrovida, vlka eurázijského, ukázala nám zázemie a deti mali možnosť vidieť aj kŕmenie surikát. Všetci zúčastnení odišli spokojní s novými vedomosťami. A keďže si prešli takmer celý areál Nzoo Bojnice, boli aj poriadne unavení. Už teraz sa však tešia na ďalší zookrúžok.
