Vyhodnotenie Fotosúťaže “Pomáhame zvieratám.”

Vyhodnotenie Fotosúťaže “Pomáhame zvieratám.”

Národná zoologická záhrada Bojnice vyhlasuje fotografickú súťaž na tému: Pomáhame zvieratám.

Národná zoo Bojnice si v tomto roku pripomína 65. výročie svojho vzniku. Za ten čas zrealizovala a zapojila sa do mnohých projektov zameraných na ochranu a záchranu živočíšnych druhov. Jej ďalším a nemenej dôležitým poslaním je záchrana a rehabilitácia voľno žijúcich zvierat a ich následné vypustenie do voľnej prírody.

A čo Vy ? Stali ste sa zvieracím záchranárom ?

Mnohým z Vás záleží na zvieratách a máte skúsenosť s ich záchranou. Našli ste zraneného živočícha, kontaktovali ste nás – Národnú zoo Bojnice, alebo ŠOP SR, zariadili jeho veterinárne ošetrenie, zabezpečili jeho bezpečnosť na nevyhnutný čas, priniesli do niektorej rehabilitačnej stanice ? 

Máte z Vašej záchrannej akcie fotodokumentáciu ? Pošlite nám ju spoločne s popisom (príbehom) Vašej záchrannej akcie a zapojte sa do našej súťaže. 

PROPOZÍCIE SÚŤAŽE:

Súťaže sa môže zúčastniť každý fotograf.

Do fotosúťaže môžu záujemcovia zasielať len fotografie (zvierat a ich záchrany), ktorých sú autormi.

Maximálny počet fotografií od jedného autora je 3. Do súťaže sa prijímajú len fotografie v digitálnej podobe.

Do súťaže sa môžu zapojiť jednotlivci, záchranné stanice  (chovné a rehabilitačné zariadenia), veterinárne ambulancie a kliniky, atď.

Národná zoologická záhrada Bojnice neoveruje, či súťažiaci, ktorí sa do fotosúťaže Pomáhame zvieratám prihlásili, sú alebo nie sú zamestnancami siete záchranných zariadení, napríklad chovných resp. rehabilitačných staníc, ktoré slúžia pre choré, zranené, poškodené chránené druhy živočíchov (hendikepované živočíchy). Na území Slovenskej republiky aktuálne pôsobí 25 zariadení na záchranu chránených druhov živočíchov, z toho 20 (14 chovných a 4 rehabilitačné stanice) je štátnych a 5 neštátnych. Jej zamestnanci zabezpečujú starostlivosť o choré, zranené alebo poškodené chránené druhy živočíchov, ich odber a prevoz a vedú evidenciu v zmysle platných právnych predpisov.

V súlade s § 18, § 19, § 22, zák. 185/2015 Z. z, Autorský zákon a súhlas so spracovaním osobných údajov autora podľa zák. č. 18/2018 Z.z.  o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a v súlade s nariadením EU  č. 2016/679 na spracovanie osobných údajov poskytuje súťažiaci súhlas so zverejnením svojich osobných údajov (mena a priezviska), so spracovaním osobných údajov v zmysle zák. 428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov. Súťažiaci zaslaním fotografie poskytuje organizátorovi nevýhradnú licenciu na použitie fotografie na účely propagácie v zmysle § 33 zák. 618/2003 Z. z. Súhlasí tiež v rámci tejto licencie so zverejnením podaných fotografií v tlačenej alebo elektronickej podobe v rámci súťaže i po nej, bez nároku na honorár, a to nielen v tlačovinách vydávaných organizátorom súťaže, ale aj v rámci iných reklamných, marketingových a propagačných prostriedkov Národnej zoo Bojnice. Licencia na použitie fotografií sa poskytuje bez časového a územného obmedzenia s právom udeliť podlicenciu. Autorské práva zostávajú autorovi fotografie a pri použití fotografie sa vždy uvedie autor snímky.

Postup pri nájdení poraneného vtáka alebo nesamostatného mláďaťa.

Našiel som poraneného živočícha. Čo mám robiť ? 

Zranené, alebo inak hendikepované jedince vyžadujú odbornú starostlivosť a poskytnutie odbornej pomoci včas môže byť pre ich prežitie rozhodujúce. Akékoľvek problémy, napríklad nález zraneného jedinca, opustenie mláďaťa dlhšiu dobu (neprítomnosť rodičov), ohrozenie mláďat alebo hniezda, prípadne iné situácie, ktoré vyžadujú odborný prístup, je potrebné bezodkladne oznámiť a konzultovať s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR (kontakty na jednotlivé pracoviská nájdete na www.sopsr.sk).

Všetky druhy vtákov sú na Slovensku zákonom chránené. V zmysle zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, § 35, ods. (6) „Kto nájde hendikepovaného chráneného živočícha alebo uhynutého chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí alebo kto chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody v čase jeho ochrany náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo organizácii ochrany prírody, ktorá v prípade potreby, najmä ak ide o hendikepovaného chráneného živočícha, ktorý si vyžaduje starostlivosť, určí ďalšie nakladanie s ním.“

Manipulácia a prvá pomoc

Akúkoľvek manipuláciu s poraneným jedincom je potrebné konzultovať s odborníkmi zo štátnych inštitúcií – držbu v ľudskej opatere, ak je nevyhnutná, je nutné obmedziť iba na čas potrebný k záchrane jedinca. Čím skôr kontaktujeme odborníkov, tým je väčšia šanca na jeho záchranu. Odchytenie poraneného jedinca si vždy vyžaduje šetrný prístup. Pamätajte, že pre zraneného živočícha je prvoradé skoré zabezpečenie odbornej pomoci. Čím kratšie je v kontakte s človekom, tým je jeho šanca na návrat do prírody väčšia. V prípade nálezu je lepšie najprv informovať kontaktnú osobu a konať až na základe usmernenia.

Do emailu uveďte meno a priezvisko autora fotografie.

ADRESA PRE ZASIELANIE fotografií:

sutaz@zoobojnice.sk

UZÁVIERKA PRIJÍMANIA fotografií:

Súťažné snímky zasielajte do termínu 30.04.2020.

Po uzávierke súťaže budú fotografie vyhodnotené komisiou, najlepšia z nich bude zverejnená na www.zoobojnice.sk, facebook.com/zoobojnice, instagram/zoobojnice.

 

VYHODNOTENIE

Vzhľadom na reakcie verejnosti a nesprávne vyloženie si legálnych záchranných akcií pani Kataríny, ktorej fotografie sme zverejnili, sme anulovali vyhlásenie víťaza fotosúťaže a keďže iné fotografie sme neobdržali, táto súťaž nemá víťaza. Veľmi sa ospravedlňujeme za nedorozumenie. V žiadnom prípade nepodporujeme nelegálnu držbu a chov chránených živočíchov doma! O tom svedčí aj naša aktuálna propagácia: https://zoobojnice.sk/neberte-nas-do-ruk-a-ani-domov/

Neberte nás do rúk a ani domov

Nepotrebujú našu pomoc. V žiadnom prípade ich neberte domov a ani sa ich nedotýkajte, pretože  ich už matka nemusí prijať. Radšej sa v tichosti rýchlo vzdiaľte.

Nežiaduca záchrana „opusteného“ mláďaťa je vlastne jeho krádež matke.

Medzi najviac zachraňované patria srnčie, jelenie, zajačie a ojedinele aj diviačie a medvedie mláďatá. Možno na ne natrafiť v blízkostí ľudských obydlí, turistických trás a chodníkov, na lúkach, pasienkoch či okrajoch lesov, ktoré ľudia bežne navštevujú.

 

Červenooké drahokamy

Cieľom projektu, ktorý pred rokmi rozbehla Národná zoo Bojnice je zvýšiť početnosť ohrozenej populácie jasoňa červenookého na jednotlivých lokalitách. V minulosti sa totiž v dôsledku príbuzenského kríženia, ale tiež pod vplyvom ďalších faktorov u novo vyliahnutých jedincov vyskytovali vážne deformácie. Poškodené jedince neboli schopné života a populácia nebola schopná ďalšieho rozmnožovania.

Ornitologické aktivity v rámci ochranárskych projektov Národnej zoo Bojnice

Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice posunula proces rehabilitovania a následného vypúšťania vtákov na vyššiu úroveň. Začiatkom jesene  sme telemetrickými zariadeniami označili prvé dva jedince bociana bieleho a myšiaka lesného. Ide o pilotnú štúdiu našich operencov v rámci výskumu Národnej zoologickej záhrady.

Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti – od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný. Národná Zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – CHKO Ponitrie vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.

Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov.

Telemetria predstavuje unikátnu metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorému sa môžeme dozvedieť množstvo zaujímavých faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov.  „Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžka migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitaty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok, či nocovanie. Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov“ povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.

„Nielen vypúšťanie, ale aj samotnú inštaláciu vysielačiek vykonávame s maximálnym dôrazom na bezpečie zvierat, tak aby vysielačka svojou váhou a rozmermi významnejšie neobmedzovala jedincov v ich každodennom živote. Platí zásada, že maximálna hmotnosť takýchto zariadení je do 3 % váhy takto označovaných zvierat. Osud bocianov a myšiakov, ktoré sme po rehabilitácii a znovunadobudnutí stratenej kondície označili a vypustili do voľnej prírody tak budeme môcť sledovať vďaka vysielačkám nepretržite. Veľkou výhodou telemetrie je kedykoľvek a pri akýchkoľvek problémoch, ako napríklad poranenie a zhoršenie zdravotného stavu či prípadne kondície vtáka vyhľadať a následne odchytiť“ doplnil Branislav Tám.

Ako prvé boli s GPS vysielačmi označené a vypustené dva jedince bociana bieleho (Ciconia ciconia), ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného (Buteo buteo). Tento druh dravca je síce na našom území považovaný za najpočetnejší, avšak údaje o jeho priestorovej aktivite pochádzajú na Slovensku len z pozorovaní. Práve údaje, ktoré nám poskytne telemetria prispejú k detailnejšiemu poznaniu správania tohto druhu.

Počas migrácie striehne na bociany viacero nebezpečenstiev, okrem prirodzených hrozieb ako sú dravce, choroby či výkyvy počasia, sú to najmä ľudské aktivity, ako odstrel a odchyt za účelom ich konzumácie, otravy, či elektrické vedenia, na ktorých sa ročne zabije veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Veríme však, že naše bociany sa týmto nástrahám vyhnú a prežijú svoju prvú púť na africké pláne. Prajeme im veľa šťastia.

 

 

Vypustenie rehabilitovaného jastraba veľkého

Po dôkladnej rehabilitácii v rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice sme dnes, 20.8.2019 vypustili do voľnej prírody jastraba veľkého (Accipiter gentilis).

Pozorovať jastraba vo voľnej prírode nie je jednoduché. Je plachý a otvoreným plochám sa vyhýba. Aj tento si to po vypustení hneď „namieril“ do blízkeho lesa.

Jastrab lesný má silné nohy a dlhé pazúry, čo mu umožňuje loviť aj pomerne veľkú korisť. V jeho potrave prevažujú vtáky nad cicavcami. Korisť vyzerá buď zo stromu, alebo za letu popri lese, stromoch, alebo za letu v lese. V minulosti bol považovaný za “škodlivý” druh a silno prenasledovaný. Tieto predstavy prežívajú aj v súčasnosti a jastraby sú často lovené, chytané do košov či želiez. Trpia aj lesohospodárskymi aktivitami, vyberaním mláďat do nelegálnych chovov a chemizáciou. V súčasnosti je už chránený, napriek tomu jeho početnosť stále klesá.

Jaroslav Slašťan