Pternistis leucoscepus
thumbnail

Frankolíny sú hrabavé vtáky z príbuzenstva bažantov. Podstatná väčšina z 40 dnes známych druhov žije v rôznych typoch biotopov v subsaharskej Afrike. Pôvodne ich klasifikovali do jediného spoločného rodu Francolinus. Podľa nového taxonomického návrhu sú rozlíšené štyri africké (Dendroperdix, Peliperdix, Pternistis, Scleroptila) a jediný ázijský rod (Francolinus). Frankolín žltokrký obýva vo východnej Afrike suché oblasti krovinatých a stromových saván, okraje lesov a okolia vodných tokov do nadmorskej výšky 2400 m. Areál výskytu zahŕňa severnú Tanzániu, veľkú časť Kene a Etiópie, Somálsko, juhozápadnú časť Južného Sudánu, Džibutsko a Eritreu. Jeho najnápadnejším znakom je žlto sfarbená holá koža na krku, ktorá na hrdle prechádza do oranžových odtieňov. Ostatná časť kože na tvári je kontrastne červená. Sfarbenie peria má prevažne sivohnedú až tmavohnedú farbu, na prednej strane a chrbte so svetlými pásikmi a škvrnami. Zobák a nohy sú väčšinou tmavosivé alebo čierne. Samec dosahuje veľkosť 35-40 cm, samica 33-36 cm. Hmotnosť je 550-920 g (samec) a 400-650 g (samica).

Tento frankolín žije v pároch alebo malých skupinkách. Aktivuje pred východom slnka a za súmraku, horúce dni trávi v tieni kríkov. S obľubou vyhľadáva kríky a stromy rodu Commiphora pri prašných cestách a v blízkosti termitísk. Často rozhrabáva pôdu a trus kopytníkov. Zbiera korienky, semená, bobule, výhonky, listy a rôzne drobné bezstavovce. Je veľmi ostražitý, pri vyplašení uniká so zdvihnutou hlavou a rýchlym behom do vegetácie. Let používa málokedy. Tokajúce samce je celkom bežné vidieť na vrcholkoch termitísk alebo na veľkých kameňoch, odkiaľ vydávajú nápadne hlasité zvuky. Samice znášajú v priemere 5 vajec, ktoré zahrievajú 18-20 dní. V niektorých oblastiach bol tento druh pozorovaný v spoločnosti s inými druhmi frankolínov a napr. v kenskej rezervácií Samburu pravidelne s perličkami supími (Acryllium vulturinum). Nepatrí medzi ohrozené druhy, najbežnejší je hlavne v severnej Keni. V európskych zoologických záhradách býva chovaný skôr zriedka. Naše vtáky sme získali v roku 2011 z pražskej zoo. Od júla 2013 sú spolu s agapornismi čiernolícimi v letnej voliére pri pavilóne slonov.