Chov antilopy losej (1984-1996)

thumbnail

Prvopočiatky chovu antilopy losej v našej zoo patria do roku 1967 kedy pribudol prvý pár tejto africkej antilopy. Keď som nastúpila na oddelenie kopytníkov v roku 1984, chovali sme jeden dospelý pár tejto krásnej veľkej antilopy s nádhernými očami. Boli to jedince, ktoré museli žiť v ťažkých a nevyhovujúcich podmienkach pre teplomilné africké zvieratá.
Obývali jeden zalesnený výbeh, teraz tam žijú kone Przewalského, s ubikáciou, ktorá nebola ani uteplená bez možnosti predeľovania zvierat. Samec Hugo bol krásny postavou, ale povahou dosť agresívny a samica Amanda bola taká istá, ale pre jej zlú povahu jej museli kedysi odrezať rohy, aby ako tak spolu vychádzali. Takéto niečo sa zvieratám už nerobí, ale začiatky boli také. Pri práci okolo nich si bolo treba dávať veľký pozor, lebo v nestráženej chvíli by sme mali problémy si ich udržať od tela. Jediná výhoda tohto výbehu bola, že bol pevný terén v rovine. V tejto dobe sme začali s prestavbou budovy karantény pod veľkým senníkom na ubikácie pre teplomilné zvieratá, čiže africké kopytníky. A to bolo pre nás aj zvieratá veľké šťastie. V 1985 roku prišli obrovské mrazy a keďže sme antilopy losie mohli zazimovať dovtedy iba v studenej maštali s hlbokou podstielkou, losiakom sa na tele začali tvoriť od mrazov obrovské praskliny na koži. Aj keď nová ubikácia bola len v prestavbe, mohli sme tam okamžite zvieratá premiestniť, lebo vykurovanie už bolo vybudované. Síce jednotlivé boxy neboli ešte dokončené pretváracími šubrami, samec nám chodil z boxu do boxu tak, že podliezal vráta a vyhadzoval si ich nad hlavu, no boli aspoň v teple. Hlboké rany po mrazoch sa im postupne začali liečiť, no zvieratá sme nechávali stále v boxoch.

Postupne sa za karanténou dobudovali dvorce a výbehy pre kopytníky, aby sme tam mohli celoročne vypúšťať všetky zvieratá. Od tohto páru sme nemali žiadne odchovky, a tak samec Hugo bol predaný do inej zoo a my sme doviezli nového, ešte krajšieho samca Vasila (5.9.1985) zo safari ZOO Dvúr Králové nad Labem. Vasil sa tam narodil 21.11.1982 a bol vzácny tým, že jeho rodičia Milan a Viera pochádzali z odchytu z voľnej prírody v Afrike. Asi po mesiaci sa pridal k pôvodnej samici Amande. Bez nejakých väčších problémov pobývali spolu na pár hodín vo výbehu a potom oddelene v boxoch karantény. V januári 1986 sme doviezli do zoo dve mladé samice zo ZOO Dvúr Králové (Magda a Zuza), chovali sa oddelene od staršieho páru. Až po roku sa pridali do boxov k starému páru losiek. V apríli 1987 stará samica Amanda uhynula. Pitvou sa zistilo, že mala tuberkulózu a po dlhej dobe bola aj gravidná. Mláďa bolo nedonosené a aj zle vyvinuté. Zákonite musela nastať dezinfekcia celého vnútorného aj vonkajšieho objektu. Po mesiaci sme Vasila spojili vo výbehu s mladými loskami. Mladej Zuze sa zhoršil zdravotný stav, vytekala jej z nosa zelená tekutina, tak sa liečila antibiotikami. 9.6.1987 sa u Vasila a Zuzy previedla tuberkulinácia a u nej sa zistili strečky. Začala sa natierať tekutinou proti strečkom. 8.7.1987 sa Zuza uspávala a z odo-bratých vzoriek sa zistilo, že má nejakú genetickú chybu. V auguste sa jej zdravotný stav zhoršil, ale aj Vasilovi a druhá samica Magda sa ich dosť stránila. Preto sa Vasil od nich oddelil do zalesneného výbehu po bizónoch. V októbri 1987 sa obe samice zavreli do karantény do boxov, kde zoslabnutá Zuza odpadla a hoci bola nadopovaná rôznymi liekmi, do rána uhynula 7.10 1987. Pitva preukázala zápal pľúc. Potom sme Vasila a Magdu dali zas k sebe, aby nezostali samotní, ale na noc sa oddeľovali, lebo si nepadli do oka. Výbeh losiek bol v susedstve s výbehom antilopy nilgau, čím neraz dochádzalo k potyčkám cez ohrady alebo maštale. Súboj to bol vždy nepomerný, lebo rohy losiakov sú na rozdiel od nilgau silnejšie. Raz losiak vyvalil celú stenu v drevenej maštali, samce sa dostali k sebe zoči voči. Nilgau sa nevzdával, navzájom sa prehadzovali cez chrbty ako cirkusoví artisti. Našťastie súboj skončil iba pár odreninami, lebo sa nám ich podarilo rýchlo oddeliť. Tak sa stena musela zdvojiť a spevniť. Cez zimu sa na koži vytvorili obrovské lysiny, tak sme im kožu striekali pantenolom. 17.2.1988 sme Vasila uspávali za účelom tuberkulinácie a keďže aj dosť kríval, ošetrovali sa mu aj kopytá. Na konci februára dosť polihoval a mal problémy s močením. 19.3 1988 samica Magda začala nalievať vemeno, tak sme ju od Vasila oddelili a 29.3.1988 porodila prvé živé mláďa samčeka Michaila. Keďže bola prvôstka nevedela sa o mláďa dobre starať, začali sme ho prikrmovať umelo, pričom mladé zostávalo pri matke. Takže sa naučilo sať aj od matky. Po pôrode u Magdy nastali komplikácie, občas vytlačila z tela časť maternice, ale vždy sa jej stiahla naspäť a to sa pár krát zopakovalo. Od 2.5. sa Michail prestal prikrmovať a samici, aby mala dostatok mlieka, sme zarábali otrubový nápoj s laktavitom. Na konci mája sme spojili Vasila s rodinkou do výbehu. Aj cez leto sa Vasilovi tvorili lysiny po tele, tak sa občas musel prestriekať pantenolom. Ku koncu júna Michail prestáva sať mlieko a žral samostatne. Magda začala chudnúť aj keď žrala v pohode všetko. Začala aj hnačkovať a opäť nastali problémy s mater-nicou, preto sme ju prevreli s mladým samčekom do karantény. V boxe sa jej rozišli zadné nohy a aj keď sa jej napravili, do rána uhynula. Michaila sme vypustili do výbehu k otcovi. Znášali sa v pohode. V septembri sme ich na noc oddeľovali do boxov v karanténe. Problémy so srsťou sa neustále opakovali celú zimu. Cez deň vo výbehu dochádza k súbojom cez ohradu so samcom vodárky jeleňovitej, ale odniesli si to len drobné škrabance na koži. Losiaci boli dosť citliví na veľké mrazy a niekoľkokrát neboli ochotní vystrčiť von ani roh. Aj na klzké terény sme museli dávať pozor, aby sa nám vonku nerozčesli. Celý rok1989 sme chovali iba týchto samcov. Napodiv vychádzali spolu dobre, len cez ohrady útočili raz na vodára, inokedy na nilgaua. Takýto stav bol až do 20.12.1991.Vtedy sme do zoo doviezli novú dospelú a gravidnú samicu Rajsu zo ZOO Bratislava. Umiestnená bola v ubikácii zebier Chapmanových, kde sa vypúšťala iba do dvorcov. Tu sa jej narodil samček Miloš 23.5.1992, ktorý bol tiež umelo prikrmovaný, ale ponechaný pri matke. K samčej skupine sa nikdy nepridali a Rajsa a Vasil sa predali do viedenskej zoo 25.3.1993. Tešili sme sa, že tak pekný samec ako bol Vasil sa konečne dostane do stáda samíc, ktorého tam túžobne očakávali, ale 8.5.1993 im tam uhynul. Pitvou sa zistilo, že mal zápal dýchacích ciest, ktorý si privodil pri transporte, keď sa prevážal iba v čiastočne prekrytom aute a prefukovalo ho zo všetkých strán. Pre nás to bolo veľké sklamanie, lebo sme verili, že taká skúsená záhrada akou Viedeň bola, neurobí takúto školácku chybu. Ešte pri oddeľovaní matky Rajsi od syna Miloša, došlo tiež k nehode. Keďže Miloš nebol nikdy predtým bez matky, pri prevretí do boxu sa splašil a dorážal do okien, ktoré vtedy nemali ešte ochranné siete a hrozne si dorezal tvár na rozbitom okne a odlomil si kus rohu. Kým sme naložili do transpotnej bedne matku, myslelis sme, že vykrváca, lebo Miloš stále narážal do stien, no po rýchlom uspatí veterinárom sa mu tvár pozašívala, roh sa mu musel odrezať, rana vydezinfikovať a zasadrovať. A ešte v ten deň sa premiestnil do karantény k samcovi Michailovi, ktorý tam bol tiež sám. Zvykli si na seba vcelku rýchlo bez nejakých komplikácii.

14.12.1993 sa zo Safariparku Gärnsendorf doviezli tri samice (dospelá a gravidná Arabela a mladšie Margita a Besná). 13.4.1994 Arabela porodila samčeka, no bol veľmi slabý, ledva stál na nohách a po pár dňoch uhynul. Arabela nám náhle uhynula 29.8.1994. Pitvou sa zistilo, že mala srdcovú vadu. Samce so samicami vychádzali vcelku dobre, došlo aj k páreniu so starším samcom Michailom. Besna 11.4.1995 porodila samičku Alžbetu. Táto samica nám urobila veľkú radosť. Ale radosť netrvala dlho. Nevedomosť niektorých zamestnancov v zoo je veľká! Celú skupinu antilop losích sme mali umiestnenú pri karanténe vo dvorci s priľahlým výbehom. Vedľa dvorca je umiestnený fukár na seno a keď bolo treba seno nafúkať do senníka, museli sme zvieratá pretvárať do výbehu, lebo sa toho báli. Lenže pár zamestnancov si to neuvedomilo a keď prevádzali takéto práce, losiaci začali splašene pobehovať po dvorci. Samica Besná sa práve priplietla pod rohy samca Michaila a rovno pod krkom ju prebodol. Keď údržba privolala ošetrovateľov už bolo neskoro a samicu sa nepodarilo zachrániť. A tak nám zostala mesačná Alžbetka bez matky. Keďže sme už mali dobré skúsenosti s umelým odchovom predošlých samcov, samičku sme oddelili od stáda a začali sme jej venovať všetok čas, aby sme ju zachránili. Dobre spolupracovala s ošetrovateľmi a Alžbetu sme odchovali. Po tom incidente sme Michaila oddelili zo stáda do výbehu v lesíku. V stáde zostal mladší samec Miloš a samica Margita porodila (3.4.1996) od neho samičku Viktóriu.
Katarína Teslíková

Pozn.ZOO Bojnice: Chov v ďalšom období pokračoval ešte 9 rokov. Najvyšší stav 7 zvierat bol v rokoch 1999-2001, potom sa stav postupne znižoval. Niektoré z odchovov vycestovali do Košíc a Krakowa. Úplne poslednou antilopou losou bola samica Viktória, ktorá uhynula 14.9.2005. Chov skončil po 38 rokoch. Dúfame, že antilopa losia sa do zoo vráti.