Zoologická záhrada Bojnice vznikla na základe uznesenia Rady KNV v Nitre číslo 215/1954-R zo dňa 28. decembra 1954. Po vzore mnohých zoologických záhrad v Čechách a vo svete tak vznikla od 1. januára 1955 aj prvá zoologická záhrada na Slovensku, s tým, že pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Samotný vznik zoologickej záhrady je veľmi úzko spojený s vtedy existujúcim Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach, jeho riaditeľom Floriánom Hodálom a vychádzal zo skutočnosti, že už v roku 1943 bol obyvateľom hradnej priekopy okolo Zámku diviak „Mišo“ – dar lesníka z Kľačna vtedajšiemu vedeniu lesného hospodárstva v Bojniciach. Neskôr k nemu pribudla srnčia zver a jeleň „Paľo“.

Na túto skutočnosť neskôr nadviazali pracovníci Krajského nitrianskeho múzea Bojnice, keď v priestoroch pri Zámku vytvorili živý zoologický kútik ako súčasť prírodovedného oddelenia múzea. Ohlas návštevníkov bol veľký, a tak chýbal už len krôčik, aby skrsla myšlienka samostatnej zoologickej záhrady ako prvej na Slovensku. Zanietený nápad profesora Floriána Hodála našiel podporu aj na KNV v Nitre, a tak mohlo napokon 1. januára 1955 dôjsť k vytvoreniu Zoologickej záhrady Nitrianskeho kraja v Bojniciach.

Dvadsiateho januára 1955 bol v denníku Práca uverejnený oznam o vypísanom súbehu na funkciu vedúceho Zoologickej záhrady Nitrianskeho kraja v Bojniciach. Prihlásili sa traja záujemcovia, z nich bol od 1. marca 1955 za riaditeľa menovaný Ing. Gustáv Cmarko. Druhému účastníkovi súbehu Jánovi Kalužovi bolo ponúknuté miesto zootechnika. On aj túto ponuku od 1. mája 1955 prijal. Okrem týchto dvoch boli od 14. mája 1955 prvými pracovníkmi záhrady v Bojniciach Júlia Lajošová ako účtovníčka, Štefan Hanzel ako technický vedúci, Ján Ťažiar ako ošetrovateľ zvierat, Gustáv Blaho ako ošetrovateľ zvierat a Ján Béreš ako nočný strážnik.

V prvých rokoch existencie zoologickej záhrady prichádzala do Bojníc pomoc od mnohých podnikov, závodov, družstiev, vedeckých inštitúcií, škôl. Tak napríklad pracovníci Kovosmaltu Trnava v nadpláne vyrobili pre zoo pletivo na ohradu pre zvieratá, Štátny majetok Prievidza zabezpečil pravidelnú dodávku zeleniny do zoo, do Zoologického ústavu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene putoval z Bojníc mladý diviak, zo Šafárikova darovali do Bojníc divú mačku. Úzka spolupráca bola nadviazaná s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, Helmintologickým ústavom SAV v Košiciach.

V priebehu histórie Národnej zoo Bojnice sa menili i jej zriaďovatelia. Z KNV v Nitre prešla zriaďovateľská úloha na ONV – odbor kultúry v Prievidzi, neskôr na Ministerstvo kultúry SR a napokon od 1. 1. 1998 na Ministerstvo životného prostredia SR. V oblasti vzdelávania velkú úlohu zohralo zriadenie a otvorenie zooškoly. Stalo sa tak 21. novembra 1979 pri príležitosti Medzinárodného roku dieťaťa. Dnes sa v nej ročne vystriedajú tisíce účastníkov rôznych vzdelávacích podujatí.

Významnou osobnosťou pri vzniku Národnej zoo Bojnice a vôbec v jej histórii bol profesor Ján Kaluža. Ako už bolo uvedené bol jedným z účastníkov súbehu na funkciu vedúceho Zoologickej záhrady Nitrianskeho kraja v Bojniciach a napokon sa stal zootechnikom. Do zoo nastúpil ako stredoškolský profesor na Gymnáziu a na Pedagogickej škole v Trnave. A napokon sa stal významnou osobnosťou v histórii Národnej zoo Bojnice. Stopy jeho pôsobenia nájdeme v každej oblasti činnosti záhrady. Bol presadzovateľom zásady, aby v druhoch chovaných zvierat platilo: „…že sa tu nechceme zveriť iba náhode, ale chceme a musíme mať svoj cieľ. Naším hlavným cieľom bude naša čsl. fauna, ktorá je dosť bohatá, zaujímavá a pritom pomerne málo známa.“. Upozorňoval tiež na skutočnosť, že „…starosti nám robí slovenská odborná terminológia, ktorá nie je ešte ustálená“. Vyzval slovenské vysoké školy, aby: „..nám dali konkrétnu náplň spolupráce s nimi, prípadne i samostatnej vedeckej práce v zoo.“. A popritom pri svojej funkcii zootechnika, neskôr zoológa zohrával významnú úlohu vo vzdelávaní pracovníkov zoo i širokej verejnosti, pri propagácii činnosti zoo i na ďalších úsekoch.

13. januára 1960 prišiel do Národnej zoo Bojnice list zo Zoo Bratislava, ktorým žiadali o „prepožičanie“ profesora Kalužu, aby pomáhal pri zriaďovaní Zoo Bratislava. Tým sa vlastne jeho pôsobenie v Bojniciach aj končilo. Skúsenosti, ktoré získal v Bojniciach, zúžitkoval v Zoo Bratislava i vo svojej literárnej a publikačnej činnosti. V začiatkoch existencie zoo bol vytvorený aj poradný zbor Krajskej zoologickej záhrady v Bojniciach. Na svojom prvom zasadnutí 29. novembra 1955 vyriešili členovia zboru zmenu názvu Zoologickej záhrady Nitrianskeho kraja Bojnice na zoo v Bojniciach, prijali návrh na znak zoo, ktorý predstavovala silueta Zámku ako pozadie a v popredí jeleň ako jeden z typických druhov našej fauny. Záujem verejnosti o záhradu bol veľký. Hneď v prvom roku existencie záhrady ju navštívilo 45.000 návštevníkov.

V roku 1956 to už bolo 110000 návštevníkov, roku 1957 už 141886 návštevníkov. A rok čo rok návštevnosť stúpala. Najväčšia bola doteraz dosiahnutá v roku 1986 – 520729 návštevníkov. Pokiaľ ide o najvyššiu mesačnú návštevnosť, tak tá bola dosiahnutá v júli 1977, kedy bránami záhrady prešlo 185887. Miliónty návštevník prišiel do záhrady v roku 1961, päťmiliónty v roku 1973, desaťmiliónty v roku 1984, pätnásťmiliónty v roku 1995 a jubilejným osemnásťmilióntym návštevníkom bol 26. augusta 2002 žiak Základnej školy Malonecpalská Prievidza Peter Hlavačka.
15. júla 2008 Bojnická zoologická záhrada privítala svojho 20-miliónteho návštevníka. Jubilejnou návštevníčkou sa stala pani Zdenka Ryzá z juhomoravského mestečka Hustopeče v Českej republike.

1. júla 2017 získala zoo prívlastok “národná” a od tohto dátumu nesie pomenovanie Národná zoologická záhrada Bojnice.

 

V doterajšej histórii mala Národná zoo Bojnice týchto riaditeľov:

  • Ing. Gustáv Cmarko (†) od 1. marca 1955
  • Ing. Pavel Mihalík, CSc. od 3. januára 1971
  • MVDr. Stanislav Gašpar (†) od 3. augusta 1988
  • Ing. Vladimír Šrank od 15. decembra 1992
  • Poverený riaditeľ Mgr. Erich Kočner od 1. mája 2009
  • Poverený riaditeľ Ing. Milan Šovčík od 9. júna 2009
  • Ing. Milan Šovčík od 9. decembra 2009

Prvý sprievodca zoo

František Chvíľa bol hlavným chovateľom na úseku vivária. V zoo pracoval v...

Vznik vivária

„Zoologická záhrada dala sa do budovania veľkého diela, ktoré nemá doteraz...

1962: Prvé levy

Rok 1962 bol siedmy rokom oficiálnej existencie bojnickej zoo. Kráľovstvo...

Tiger, tiger …

Presne týmito slovami začína svoju legendárnu báseň o tigrovi anglický poet...

NAŠE POSLANIE

Aké je poslanie súčasnej zoo? Prečo potrebujeme zoo?

Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. Viac ako 1000 takýchto zariadení navštívi ročne celá desatina svetovej populácie, to znamená 600 miliónov ľudí. A to už je riadny potenciál na predanie odkazu a posolstva.

Hlavnou úlohou dnešnej zoo je výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o mnohorakosti zvieracieho sveta. K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Existuje veľa konkrétnych príkladov, kedy vďaka zoologickej záhrade bol nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím. Ako príklad môže slúžiť zubor, kôň Przewalského, jeleň milu a podobne. Najvýznamnejším činiteľom výšky návštevnosti je predovšetkým vzťah obyvateľov určitého štátu k živočíchom a k prírode (Veselovský 2000). Mnohým ľuďom, najmä mestským obyvateľom, nahrádzajú zoologické záhrady kontakt s prírodou a jej živými obyvateľmi. Zvieratá v zoo sú vyslanci živočíšnej ríše, ktorí svojou unikátnosťou a krásou pútajú deti i dospelých. V súčasnej dobe sa k úloham zoo pridáva podpora projektov záchrany ohrozených druhov v ich domovine, tam, kde to najviac potrebujú. Bohužiaľ aj v dnešnej dobe, i u nás, sa na zoologické záhrady pozerá ako na akési menejcenné kultúrne zariadenie lacnej zábavy na úrovni stacionárneho cirkusu. Čím ďalej na východ a juh, tým je postoj ľudí horší. V západných krajinách majú tieto inštitúcie svoje pevné miesto v oblasti výchovy, vzdelávania a serióznej vedeckej práce. U nás zatiaľ tomu tak nie je. Nasvedčuje tomu prístup niektorých návštevníkov, o ktorých správaní sa voči zvieratám nemožno povedať, že by bolo o úcte a obdive k živým tvorom, častokrát je arogantné a niekedy, žiaľ aj bezohľadné. Rovnako aj prostriedkov na modernizáciu zoo a novú výstavbu je menej než by bolo potrebné.

Novodobá Archa Noemova?

Obraz biblickej Archy Noemovej si Národná zoo Bojnice nevybrala náhodne. Aj ona je akási Archa Noemova, pretože má, okrem iného, i poslanie „brať na svoju palubu“ posádku druhov zvierat, ktoré sa dostali na okraj svojej existencie vďaka človeku a jeho činnostiam. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť takýmto zvieratám a zachovať ich pre budúce generácie. Človek nemá nijaké právo likvidovať život, v akejkoľvek forme, pretože ho napriek tomu, že sa považuje za vrchol tvorstva, nedokáže znova nahradiť. Už sme stihli vyhubiť veľa druhov, ako príklad môžeme spomenúť holuba sťahovavého, dronta maurícijského, zebru kvagu, vakovlka alebo leva kapského. Každú hodinu vyhynie jeden živočíšny druh, mnohokrát sa o jeho existencii ani nedozvieme. Zoologické záhrady plnia nenahraditeľnú funkciu zachovania genetického bohatstva živého sveta našej planéty. Mnohí chovanci zoo stoja na okraji priepasti vyhynutia. V prípade, že to bude možné, sa pokúsime o návrat zvierat do prírody, do ich pôvodných areálov výskytu. Niektoré druhy sa darí navracať ľahšie, iné menej a s niektorými to nie je možné. Doteraz sa svetové zoologické záhrady úspešne zapojili do navrátenia viac ako 170 druhov ohrozených zvierat. Aby mohli byť vypustené v zoo narodené zvieratá späť, tam kam patria, najprv sa musí zaistiť, aby ich bolo vôbec kam vrátiť. To v dnešnej dobe nie je vždy jednoduchá úloha. Ak máme vybrané miesto, potom je nevyhnutné zvieratá pripraviť na návrat domov, čo často môže trvať celé roky. Ako ukážkový príklad úspechu súčasných zoo sa môže uviesť návrat koní Przewalského do mongolských stepí alebo návrat malých opičiek levíkov do brazílskych pralesov. Aj z týchto dôvodov sa bojnická zoo snaží o pomoc našej i cudzokrajnej faune, chová a rozmnožuje ohrozené druhy zaradené do záchranných programov (EEP, ESB) a v prípade našich druhov vypúšťa u nás narodené jedince do prírody, čím sa posiľňujú voľne žijúce populácie.

Spolupráca so Štátnou ochranou prírody

Národná zoo Bojnice má v štatúte zakotvenú spoluprácu so Štátnou ochranou prírody a pomerne často spolupracuje na rôznych projektoch. Jedným z posledných úspešných počinov bola napr. pomoc TANAPu pri imobilizácii kriticky ohrozeného poddruhu kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), nášho emblému Tatier. Naši pracovníci v ťažkom teréne úspešne uspali a telemetrickými obojkami vybavili niekoľkých jedincov. Zúročili tak skúsenosti s neľahkou a vždy riskantnou prácou uspávania zvierat, ktoré nadobudli za roky praktickej činnosti v zoo.

Rehabilitačná stanica a návraty do prírody

Do našej zoo sa častokrát dostávajú zvieratá pochádzajúce z našej prírody, ktoré sú nejakým spôsobom poranené alebo ináč postihnuté. Podľa súčasného zákona o ochrane prírody občania, ktorí nájdu poranené zviera sú povinní to oznámiť Obvodnému úradu životného prostredia v mieste nálezu. Následne pracovníci úradu kontaktujú najbližšiu chovnú alebo rehabilitačnú stanicu, kde sa o poranené zviera postarajú. Štátna ochrana prírody zriadila na území Slovenska niekoľko takýchto zariadení. Jedno z nich sa nachádza aj v Národnej zoo Bojnice. Po dovezení do rehabilitačnej stanice poranené zviera prezrie a ošetrí veterinár. Pracovníci rehabilitačnej stanice pri Národnej zoo Bojnice sa o tzv. hendikepované živočíchy ďalej starajú. Niekedy je zranenie natoľko vážne a trvalé, že návrat do prírody nie je možný. Preto v niektorých expozíciách nájdete živočíchy nejakým spôsobom postihnuté. Slúžia hlavne na poučenie o bezohľadnom správaní a prístupe ľudí k týmto zvieratám. Najväčšiu radosť majú pracovníci zoo, keď sa im podarí zranené živočíchy úspešne vyliečiť a dostať do optimálnej kondície. Vtedy ich môžu vrátiť späť do prírody. Vypúšťanie sa uskutočňuje v spolupráci so Štátnou ochranou prírody na vhodnom mieste a pod odborným dohľadom. Takýmto spôsobom sa do prírody navrátili bociany biele, sokoly myšiare, myšiaky lesné, sovy lesné, labute veľké a rysa ostrovid. Okrem zrehabilitovaných živočíchov sa do prírody vypúšťajú aj niektoré druhy, ktoré sa narodili a boli odchované v zoo. K nim patria napríklad plamienky driemavé, sliepočky zelenonohé alebo bociany biele. Ide o cielené posilňovanie oslabených prírodných populácií.

Zoo ako miesto oddychu a rekreácie

Svojimi danosťami je areál bojnickej zoo predurčený na rekreáciu a oddych. Podhorský areál v blízkosti kúpeľného mestečka s čarokrásnym zámkom má svoju neopakovateľnú atmosféru. Prechádzka po zoo vedie aj medzi zalesnenými plochami či miestami i pôvodným karpatským lesom. Okrasné sadovníctvo, výhliadka na zámok, či niektoré už novšie poňaté expozície zvierat dotvárajú celkovo príjemný dojem zoologickej záhrady. Návštevník si tu v peknom a prírodnom prostredí vždy veľmi rád oddýchne. Deti majú k dispozícii niekoľko možností na hranie či zábavu a od roku 2005 im slúži i detská kontaktná zoo. Aj keď nám chýba reštauračné zariadenie, v sezóne sú k dispozícii viaceré bufety s občerstvením.

Vzdelávanie – Zooškola

Človek pozoroval život zvierat odjakživa. Hľadal podobnosti a rozdiely so životom človeka a zvierat i medzi zvieratami samotnými. Čiže bolo to o vzťahoch človeka a okolitého sveta. No a toto všetko zostalo v náplni aj dnešných moderných zoologických záhrad. Bokom nemôže stáť ani Národná zoo Bojnice. Slúži jej na chválu, že ešte v roku 1979 ako jedna z mála zoo vo vtedajšom Československu, zriadila zooškolu. Vyčlenila priestory na vzdelávanie malých i veľkých. Časom sa forma a obsah vzdelávania menili, prvé úzko viazané témy sa začali meniť na témy o vzájomných súvislostiach s ekologickým a environmentálnym zameraním. Vyprofilovali sa špeciálne programy pre jednotlivé vekové skupiny. Vďaka tomu dnes naša zooškola ponúka samostatné projekty pre žiakov jednotlivých stupňov a typov škôl, pre špeciálne školy, detské domovy, pre nevidiacich a slabozrakých, pre nepočujúcich, imobilných, pre seniorov a pre ďalšie špecifické skupiny návštevníkov.

Výskum v zoo

Pri práci v zoo sa získava veľké množstvo rozmanitých poznatkov, ktoré môžu byť zaujímavé pre rôznych odborníkov zoologického alebo chovateľského zamerania. Mnoho informácií z biológie jednotlivých druhov sa podarilo získať iba počas chovu v opatere človeka. Národná zoo Bojnice spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami. Niektorí pracovníci publikujú v odbornej tlači chovateľsky či zoologicky zamerané práce. Pracovníci Národnej zoo Bojnice sa v posledných rokoch venovali výskumu fenotypovej a genetickej variability rysov v spolupráci so švajčiarskymi odborníkmi a štúdiu rozmanitých prejavov správania našich chovancov. Osobitnou časťou ich výskumu sú analýzy dochovaných dát a spracovávanie histórie chovu vzácnych druhov. V rámci medzinárodnej spolupráce poskytujú odborným inštitúciám biologické vzorky (napr. vzorky krvi, srsti, trusu).
zoo ako záhrady múdrosti

Vážení návštevníci, pristupujte k našim zvieratám ako k vyslancom sveta zvierat, prejavte im obdiv a úctu tým, že ich budete pozorovať, neponáhľajte sa, určite Vás mnohé z nich, ak im venujete chvíľku, prekvapia alebo poodhalia čosi zo súkromia ich zvieracích životov. Aj ony majú právo na súkromie a niekedy potrebujú oddychovať. Prvá skutočná zoologická záhrada vznikla pred 2000 rokmi v Číne. Dostala meno „Záhrada múdrosti“. Správajme sa k zvieratám v duchu tohto hesla.

RNDr. Peter Lupták