Čeľaď turovitých kopytníkov mala v minulosti bojnickej zoo pomerne bohaté zastúpenie. Od počiatkov zoo tu nejaké tury žili. Koncom 80-tych rokov však z dôvodu nevhodných podmienok spôsobených hlavne nadmernou devastáciou substrátu výbehov ich chov skončil. Tieto ťažké zvieratá veľmi rýchlo zničili tenkú vrstvu zeminy a odhalili výdatnú a rýchle erodujúcu ílovitú vrstvu, ktorá sa v čase dažďa premenila na slušné blato. Z viacerých druhov si v tomto príspevku predstavíme domestikovanú formu byvola vodného alebo byvola indického (Bubalus bubalis).
Byvol vodný pochádza pôvodne z Indie a juhovýchodnej Ázie. V historických dobách sa jeho zdomácnená forma dostala i do juhovýchodnej Európy. Do Talianska boli introdukované okolo roku 600 za vlády kráľa Agilulfa, ktorý ich dostal ako dar od Avarov. Nájdeme ho aj v Grécku či na Balkáne – tento typ sa nazýva Európsky resp. Stredomorský. V kohútiku dosahuje v závislosti od formy až 180 cm a hmotnosť 600-800 kg. Telo pokrýva riedka štetinatá srsť, ktorá ho tepelne chráni len čiastočne. Aj preto môže prezimovať iba v južných častiach Európy, najbližšie od nás žijú v Maďarsku či Rumunsku. Rohy sú kosákovite zahnuté dozadu, u samíc sú menej výrazné. Obľubujú močiarne oblasti, kde konzumujú hlavne vodnú vegetáciu. Na brodenie vo vode majú uspôsobené široké a roztiahnuteľné kopytá. Milujú chladivé kúpele. Stádo tvorí 10-20 zvierat, v prípade ohrozenia sa zomkne a bráni vnútri zoskupené mláďatá. Veľká zdivená populácia žije napr. v Austrálii, ale i v Tunisku či Argentíne. Známe sú dva typy resp. dnes dokázateľné druhy – riečny byvol vodný (India až Európa) a močiarny byvol vodný (Čína a jv. Ázia), ktoré sa krížia len ojedinele a ich potomstvo je väčšinou neplodné. Tieto zvieratá boli zdomácnené pred 5000 rokmi v Indii, v Číne pred 4000 rokmi. Celkovo je známych až 22 plemien riečneho byvola vodného (napr. Murrah, Nili-Ravi, Surti, Jafarabadi, Anatolský či Egyptský) a 16 plemien močiarneho byvola vodného. Len v Indii žilo v roku 2003 až 98 miliónov kusov byvola vodného. Taliansky syr Mozzarella je originálne z byvolieho mlieka. Tiež sa používa pri výrobe ricotty alebo mascarpone.
Tento druh exotického tura sme chovali v dvoch etapách. Prvá etapa chovu bola veľmi krátka. Bolo to v rokoch 1955-1956. Dôvodom krátkeho pobytu byvolov a aj jakov bola zmena v koncepcii zoo po prvom roku, ktorá sa sústredila na chov našich pôvodných druhov a exoty sa do kolekcie nehodili. Veľmi skoro, prakticky do roka, však vedenie túto myšlienku pod tlakom záujmu verejnosti opustilo. No byvoly i jaky už boli preč. Zatiaľ sú dochované tri staré fotky z tejto éry. Druhá etapa bola od roku 1981 do roku 1989. Dva exempláre prišli do zoo 15.4.1981. Tomuto páru sa pomerne slušne darilo, v roku 1983 sa im tu narodilo prvé mláďa (foto 1984), podľa dochovaných záznamov neskôr pribudli k nemu ešte i dve ďalšie. Maximálna veľkosť stádočka bola 4 jedince v roku 1987. Chovný býk uhynul následkom extrémnych mrazov v zime 1986. Úplne posledná samica dožila v roku 1989. Týmto sa chov tohto zaujímavého ázijského turovitého kopytníka v bojnickej zoo skončil. V archíve sa dochovalo len niekoľko historických fotografií.