Krokodíly sú fascinujúce prehistorické tvory, pamätníci vrcholnej éry plazov dávnych druhohôr a najúspešnejšie predátory všetkých čias. No nielen to. Krokodíly už na prvý pohľad spozná určite každý človek. Aj preto tieto plazy vždy boli a budú populárnymi a žiadanými exponátmi zoologických záhrad. Podobne ako u iných plazov, aj chov krokodílov sa vo svetových inštitúciách postupne vyvíjal, zdokonaľoval a menili sa jeho základné podmienky a požiadavky. To prirodzene smerovalo k tomu, že v dnešnej modernej dobe už zmysluplný a úspešný chov týchto plazov dávno predbehol možnosti niektorých zoo. Rovnako tomu bolo v našej zoo.
Od minulosti k budúcnosti
Prvé plány a úvahy nad chovom krokodílov prišli v časoch budovania vivária, ktoré v období 60. rokov malo za cieľ predstaviť jednu z najväčších kolekcii plazov a rýb v Československu. V prvých rokoch fungovania vivária bola akvaristika zastúpená, na rozdiel od plazov, len doplnkovo. Tým bol v expozičných nádržiach po oboch stranách prízemia vivária väčší priestor pre chov krokodílov. Okrem súčasnej krokodílej expozície to boli na pravej strane obe dvojnádrže (dnes akváriá pre cichlidy Strednej Ameriky a afrického jazera Malawi) a na strane ľavej akvateráriá pred schodišťom, kde dnes máme vodné korytnačky. Navzdory ďalšiemu vývoju dnes musíme konštatovať, že hoci v súčasnosti by už takýto chov v žiadnom prípade nebol nielen z priestorových možností reálny, v 70. a 80. rokoch to bola jedna z najväčších zbierok krokodílov nielen medzi československými zoo. Najviac krokodílov sa vo viváriu vyskytlo krátkodobo medzi rokmi 1988-89 (sedem kusov štyroch druhov). Keď sa na to pozrieme z pohľadu druhového zastúpenia, dominoval rok 1977. V tomto roku žilo vo viváriu naraz až 6 druhov. Od roku 1960, kedy bol dovezený vôbec prvý krokodíl, sa tu podľa dostupných záznamov postupne vystriedalo 19 exemplárov a celkovo 8 druhov krokodílov. Z tohto množstva v našom chove predstavuje úhyn iba 5 kusov. Ďalšie druhy sa z rôznych dôvodov niektorými zdrojmi uvádzali, v chove sa však nikdy neobjavili (došlo k chybným určeniam). Zo začiatku to boli najmä dovozy menších jedincov, resp. mláďat. Niektoré z nich v podmienkach našej zoo rýchlo vyrástli do úctyhodných rozmerov, čo neskôr znamenalo ich výmenu alebo predaj do iných zoo. Keďže krokodíly tu vždy boli chované len expozične a v obmedzených priestoroch, k rozmnoženiu a ani odchovu mláďat nikdy nedošlo. Samozrejme, súvisí to aj s tým, že väčšina krokodílov nedosiahla potrebnú veľkosť pre pohlavnú zrelosť, resp. u väčších druhov bol chov výlučne len o sólo jedincoch. V súčasnosti je chov krokodílov v našej zoo obmedzený na jedinú expozíciu, ktorú dlhé roky obýval vzácny africký krokodíl štítnatý (Mecistops cataphractus). Po jeho úhyne sme ubikáciu dočasne obsadili kajmanom okuliarnatým (Caiman crocodilus). Ďalšia budúcnosť chovu krokodílov v Zoo Bojnice dnes podstatne závisí od ďalšieho rozvoja zoologickej záhrady a od toľko potrebnej rekonštrukcie resp. prestavby súčasnej budovy vivária. Ak chceme chovať krokodíly v súlade s trendmi moderných zoologických záhrad, musíme im zabezpečiť nielen dôstojné podmienky pre kvalitný život, ale aj zodpovedajúce chovné priestory pre prípadnú reprodukciu a odchov mláďat. To je dnes veľmi dôležité pri chove vzácnych alebo ohrozených druhov, ktoré to potrebujú najviac.
Prehľad druhov chovaných v Zoo Bojnice v rokoch 1960-2014
Aligátor severoamerický (Alligator mississippiensis)
Aligátory k nám prišli už v roku 1966. Vtedy zoo získala nákupom od firmy Ravensden (v tom období jeden z najväčších importérov a predajcov zvierat) z anglického Bedfordshiru dva jedince. V slovenčine bol tento druh v tých časoch známy pod menom aligátor šťukopyský. Na jeseň roku 1976 bol jeden predaný. Druhý tu žil viac ako tridsať rokov. V roku 1997 bol vymenený súkromnému chovateľovi do Čiech za pár anakond veľkých. Tento jedinec v 80. a 90. rokoch obýval dvojnádrž a neskôr súčasnú krokodíliu expozíciu, zachovalo sa nám niekoľko fotiek. Dorástol do veľkosti dvoch metrov a hmotnosti cez 80 kg. V niektorých ročenkách sa uvádzal ako samec.
Kajman okuliarnatý (Caiman crocodilus)
Kajman okuliarnatý spolu s príbuzným kajmanom širokonosým boli vôbec prvé dva krokodíly dovezené do Bojníc. Bolo to v roku 1960. Prvý exemplár tu žil do roku 1976, kedy uhynul. O rok neskôr pribudli ďalšie dva kusy, z nich jeden v roku 1986 uhynul a posledný exemplár v roku 1988 vtedajšie vedenie zoo darovalo do kazašskej zoo v ďalekej Alma-Ate k ich 50. výročiu. Týmto chov kajmanov na 26 rokov skončil. V roku 2003 a 2004 prepadli do nášho majetku dva jedince (samce) zhabané štátom. Jeden žije u súkromného chovateľa v Nitre, označovaný za poddruh C.c.fuscus. Druhý bol v deponácii Zoo Košice, odkiaľ sa vrátil pred letnou sezónou 2014.
Kajman širokonosý (Caiman latirostris)
Prvý bol dovezený v roku 1960. O niekoľko rokov neskôr (presný dátum nepoznáme) pribudol ďalší, keďže k 1.1.1965 už boli v evidencii dva kusy. Jeden z nich bol v roku 1967 pravdepodobne vymenený. Podľa zachovaných fotografii tu zostal zrejme pôvodný prvý exemplár (podľa neoverených informácii samica), a to až do roku 1984, kedy bol odpredaný do Prahy.
Kajman pralesný (Paleosuchus trigonatus)
Jedinou zmienkou o tomto kajmanovi v bojnickej zoo je údaj z pražskej ročenky 1978, kde je uvedený jeden kus. Na základe všetkých možných dochovaných historických zápiskov či už v knihe hlásení alebo v evidencii zoológov, rovnako iných spisov a fotiek ale neexistuje žiadny oficiálny záznam o jeho chove. Preto sa domnievame, že išlo len o preklep v spomínanej ročenke (podobne ako v prípade krokodíla čelnatého).
Kajman jakaré (Caiman yacare)
Druh sme chovali v rokoch 1982 až 1992. Od súkromníka z ČR sme získali dva jedince (pár), no pôvodne boli chybne považované za iný druh (kajmana širokonosého). K preurčeniu došlo v roku 1984.
Krokodíl americký (Crocodylus acutus)
V európskych zoologických záhrad dnes mimoriadny vzácny druh krokodíla. V našej zoo bol chovaný krátko jeden exemplár v roku 1977. Toto mláďa prežilo necelé dva mesiace a malo veľkosť 80 cm. Ako jeden z mála krokodílov bol preparovaný a do dnešných dní sa zachoval jeho dermoplastický preparát.
Krokodíl čelnatý (Osteolaemus tetraspis)
Krokodíl čelnatý nebol doteraz v našej zoo chovaný, hoci v súčasnosti máme v majetku dva exempláre, ktoré boli zhabané štátom a sú deponované v univerzitnom viváriu v Nitre. V pražskej ročenke z roku 1976 sa ale uvádza tento druh z bojnickej zoo v počte dvoch kusov. Zrejme sa jednalo o preklep, pretože v evidencii z tohto obdobia neexistuje jediná zmienka o tomto druhu. Nemožno ho teda bez priamych dôkazov záznamu považovať za druh, ktorý sa vyskytol vo viváriu.
Krokodíl kubánsky (Crocodylus rhombifer)
Tento krokodíl v skutočnosti nikdy nebol u nás chovaný. Uvádzame ho len z toho dôvodu, že bol zapísaný ako v ročenkách UCSZ (1990-1994), rovnako tak v našej výročnej správe z roku 1991. Zviera dovezené v roku 1990 bolo nesprávne určené, jednalo sa o pomerne svetlý exemplár krokodíla nílskeho.
Krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus)
Prvé dva jedince krokodíla nílskeho dodala v roku 1966 anglická firma Ravensden. V roku 1970 bol jeden vymenený. Druhý exemplár tu žil až do roku 1990. Medzitým v roku 1984 prišli ďalšie dva, takže až do obdobia medzi rokmi 1990/91 tu žili až štyri krokodíly nílske. Okrem nich sa tu dvakrát mihol (naposledy v r. 1995) exemplár z bratislavskej botanickej záhrady (považovaný za krokodíla kubánskeho). Posledné dva krokodíly boli v roku 1998 vymenené. Celkovo teda prešlo chovom päť kusov, čo je najviac zo všetkých druhov. Najväčší krokodíl nílsky v našom chove mal veľkosť 1,8 m.
Krokodíl štítnatý (Mecistops cataphractus)
Krokodíla štítnatého (samicu) sme chovali v rokoch 1994 až 2013. Uhynula na následky bakteriálnej infekcie. Pripravujeme jeho preparáciu pre zoologické zbierky zoo. Posledných 16 rokov to bol jediný krokodíl v našom chove, posledná pamiatka na časy zašlej slávy chovu krokodílov. Doviezli sme ho 11.3.1994 z dánskej Zoo Aalborg vo veľkosti zhruba 40 cm ako mláďa krokodíla úzkohlavého (Tomistoma schlegeli). Už vtedy mal hlavný chovateľ plazov Milan Berešík na základe rozmiestnenia štítkov podozrenie, že to nie je tomistoma, ale iný druh. O niekoľko mesiacov neskôr to potvrdil počas návštevy bojnickej zoo aj známy český herpetológ Vladislav Jiroušek. Ale až v roku 1997 došlo v evidencii zoológov k preurčeniu druhu, kedy vedenie aalborskej zoo uznalo svoju chybu v determinácii tohto krokodíla. Tento vzácny africký krokodíl v našich podmienkach dorástol do veľkosti 2,2 m.
Krokodíl úzkohlavý (Tomistoma schlegelii)
Jeho nešťastne vymyslené pôvodné slovenské pomenovanie gaviál sundský zapríčinilo, že mnoho ľudí si v sedemdesiatych rokoch myslelo, že v bojnickej zoo žijú gaviály indické (Gavialis gangeticus). Samozrejme to nebola pravda. Toto pochybenie bolo bohužiaľ zanesené do niektorých publikácii, okrem iných napr. aj do ročenky svetových zoologických záhrad. Nešlo len o samotný slovenský názov, ale v prvých rokoch chovu aj o presvedčenie vtedajšieho riaditeľa, ktorý sa gaviálom indickým pyšnil nielen v tlačenej brožúrke Sprievodca Zoo Bojnice z roku 1975. Celých sedem rokov sa u nás mylne prezentovali gaviály indické, hoci o chybnosti určenia prišli upozornenia mnohých zahraničných odborníkov. Samotný chov krokodílov úzkohlavých sa v našej zoo datuje od roku 1970, kedy 21.9. prišli cez Ravensden dve mláďatá vo veľkosti necelých 60 cm. Jedno v prvých mesiacoch uhynulo, do dnešných dní máme zachovaný jeho dermoplastický preparát. Tento krokodíl bol pracovníkmi prezývaný Sultán a v bojnickej zoo dorástol do bezmála trojmetrovej dĺžky, čím sa stal historicky najväčším krokodílom v chove bojnickej zoo. Obýval expozíciu v mieste, kde je dnes dvojnádrž pre stredoamerické cichlidy. V lete roku 1989 (12.7.) bol naložený a našimi pracovníkmi zavezený do východočeskej Zoo Dvůr Králové ako súčasť výmeny za zebru.
Bc. Michal Sloviak