Zebra Böhmova v bojnickej zoo

Zebra Böhmova je jedným z viacerých poddruhov zebry stepnej. Meno získala po nemeckom zoológovi a cestovateľovi Robertovi Böhmovi, ktorý v mladom veku tragicky zahynul v časoch prieskumu Nemeckej Východnej Afriky. V anglickej časti koloniálnej východnej Afriky ju začali prezývať zebra Grantova. Dnes platí, že ide o dve mená jednej a tej istej formy zebry. V bojnickej zoo síce dnes už nie je chovaná, no bol to prvý druh zebry v tejto zoo. História jej chovu sa datuje do rokov 1968-1994.

Prvá etapa chovu 1968-1984

Zebra Böhmova (Equus quagga boehmi) sa prvý krát objavuje v bojnickej zoo 6. januára 1968. Tento exemplár tu žil tri roky, presnejšie do 9.4.1971. Dobovým dokladom o tejto zebre je novinový článok s rozhovorom s vtedajším riaditeľom Gustávom Cmarkom pre noviny Smer, Banská Bystrica (vyšlo 8.8.1970). Článok okrem iného ilustruje fotografia zebry Böhmovej, prvej historickej zebry v našej zoo. Ako zebry Grantove prišli do zoo dva jedince v roku 1972. Jednu z nich sme stratili v roku 1974. Dňa 11.10.1974 sme získali novú zebru a o pol roka na to i druhú (30.5.1975). Takto sme mali po prvý krát v histórii tri jedince zebry Böhmovej vrátane jednej vedenej pod menom zebra Grantova (čo je dnes to isté). V tých časoch sa zebry rozlišovali pod anglickým názvom zebra Grantova ako iný poddruh, hoci dnes vieme, že ide o synonymá. Trojica vydržala len rok, v roku 1976 jeden exemplár uhynul. Nasledovných päť rokov do roku 1981 tu žila dvojica. Po tomto roku sa k poslednej prežívajúcej priviezli dve nové zebry 10.8.1982. Takto sa tu opäť chovali tri jedince, jeden z nich ale uhynul skoro, už v novembri 1982. V roku 1984 tu teda žili dve dospelé zebry, bol to pár Hypo a Hypina. V tomto roku zoo zakúpila od obchodníka Brinka dvojročnú kobylu Vandu. A odtiaľto nám históriu podrobne osvetľuje ošetrovateľka Katarína Teslíková v druhej časti článku.

Chov v rokoch 1984-1994

Históriu chovu tohto druhu zebier poznám jedine od októbra roku 1984, keď som nastúpila na horný rajón ako ošetrovateľka kopytníkov. V areáli zoo boli 2 kusy týchto zvierat, ktoré už boli dospelé a dovezené zo ZOO Dvůr Králové. Nachádzali sa v priestoroch súčasného výbehu koní Przewalského, kde bol len rovný štrkový výbeh a murovaná maštaľ bez vykurovania a boxov. Pôvodne sa samec volal Hypo a samica Hypina, neskôr sme ich evidovali pod menom Radúz a Mahuliena. Krmivo, ktoré sa podávalo bolo pomerne nekvalitné, jadro tvorila melasa a nekvalitne nasušené seno, slama na podstielku bola kvalitnejšia, ohryz a zelenina sa podávali často, hlavne repa, mrkva, kaleráb, cvikla aj jablká a aj cukrová repa. V letnom období bolo zelené krmivo kvalitné. Z vitamínových prípravkov to bol hlavne Roboran a Konvit, Plastin a AD3. V decembri sa zvieratá dosť problematicky zatvárali na noc do maštale a ráno sa vypúšťali do výbehu. V maštali sa robila hlboká podstielka aj s hnojom, aby sa vytvorilo ako také teplo. V januári roku 1985 sme zaznamenali párenie. K melase sa začal pridávať aj ovos. Na jar sa doviezla nová samica – asi dvojročná Vanda. V karanténe sme ju mali zhruba mesiac. 31.mája sme ju premiestnili do výbehu k Radúzovi a Mahuliene. Príliš dobre ju neprijali, obaja ju hrýzli a museli sme ju kŕmiť oddelene. Po týždni sme ju oddelili do vedľajšieho výbehu, aby si na seba navykli aspoň cez ohrady. Po týždni sme ju vrátili k nim, ale aj tak ju odstrkovali a obháňali. 21.októbra sa Vanda musela odchytiť a previezť do zázemia. 28.októbra sa obaja začali zatvárať na večer do maštale a cez deň sa vypúšťali von a často sa naháňali aj so sajgou, ktorá bola vo vedľajšom výbehu. 5.januára 1986 sa Radúz ráno pri vypúšťaní do výbehu rozbehol, lebo sa zľakol líšky, ktorá práve prebehla cez výbeh a na zľadovatenom teréne sa šmykol, narazil do ohrady, padol a dolámal si väzy. Mahuliena sa tiež preľakla, behala doplašená a zavrieť sa dala až večer. Samca sme mohli „odpratať“ z výbehu až na druhý deň. Mahuliena zostala zavretá a upokojila sa asi po týždni. 2.februára do rána sa doplašila, bola doráňaná a nohy sa jej podlamovali. Asi týždeň sa jej podával Diazepan na upokojenie. 9.marca sa vypustila do výbehu, kde sa úplne upokojila. 2.apríla poobede, keď sme išli ošetrovať sajgu, sme zistili, že niekoľko chlapcov výrastkov behalo. po výbehoch a narobili riadnu škodu. Vyrúbali sekerami zámky na maštaliach aj na výbehoch a popúšťali zvieratá do kŕmnej chodby. Takto sa nám dostali do zebrieho výbehu kulany a do chodby zebra. Sajgy boli maximálne unaháňané. Privolaný riaditeľ chcel zorganizovať odchyt zvierat, ale boli tak doplašené, že zebra prebehla cez ošetrovateľku a len to, že si hlavu prekryla rukami, ju zachránilo, aby ju nezadupala. Zebra bola úplne mimo, preto sa musela do rána nechať v chodbe a ráno si ošetrovateľky samy v kľude usporiadali zvieratá do svojich výbehov. 7.apríla sa Vanda premiestnila zo zázemia zase k Mahuliene do výbehu. Aj tak sa stále spolu obháňali, no do mesiaca si na seba zvykli. V máji skákali po sebe a celé leto boli pokojné. 21. augusta Vanda polihovala niekoľko dní, no potom sa vzchopila. 10.otóbra sa kúpil nový samec Šemík z Dvora Králové, ktorý bol dospelý a po týždni v karanténe sa dal k samiciam. 20.októbra a 17.novembra sme zaznamenali párenie. Rok 1987 bol stav stále Šemík, Mahuliena a Vanda. Do jadra sa začali pridávať ovsené vločky. Vo februári Šemík dosť kašľal, ale po odčervení sa jeho stav zlepšil. V júli Šemík s Mahulienou zle behali a polihovali. Asi to bola kolika, preto sme ich stále preháňali po výbehu do zlepšenia stavu. Vanda sa v auguste od nich oddelila k samcovi zebry Chapmanovej Bertovi a potom sa k nim pridala aj zebra Chapmanova Clea. Aj tie ju začali odkopávať, preto sa začali na noc zatvárať do boxov. 11.októbra sa pri zatváraní Vanda splašila, lebo Bert začal vyvádzať, a keď chcel druhý ošetrovateľ pomôcť, zľakla sa ho a v behu prerazila ohradu do výbehu antilopy losej Vasilovi. Všetko potom muselo ísť v rýchlom slede. Vanda sa prehnala do dvorca s Bertom ku Clei, kde bola oddelená so svojím mláďatkom. Vasil rýchlo vbehol do boxov v karanténe, a potom všetky zebry spoločne vbehli tiež do boxov, kde sme ich oddelili a upokojili. A to bola Vanda v tej dobe vysoko žrebná. 23. októbra sa Vanda zase pridala k svojim druhom. V novembri sa Vanda ožrebila. Samica nebola v dobrom stave, často polihovala aj s mláďatkom Samanthou, ktoré ťažko dýchalo. V decembri sa dali do väčšieho boxu. Všetky zvieratá boliv boxoch nervózne. Mláďatko začalo skoro žrať ovsené vločky. Šemík v decembri zase pokašľával aj Mahuliena a boli hrozne nervózni. Kopali v boxoch do stien. Stav zebier v roku 1988: Šemík, Mahuliena, Vanda a mláďa Samantha. 16. januára sa Vanda so Samanthou začali dosť plašiť. Toto trvalo celý týždeň. Cez boxy, v ktorých boli otvory, sa Mahuliena hrýzla so samcom. 23. februára sa Samantha a Vanda už bili aj o krmivo. Celé to obdobie bolo nervózne. Kobyly sa plašili, samec polihoval. Keď sa pustili dokopy, tak sa obkopávali a hrýzli. 1.apríla Samantha uhynula. Vanda celý apríl aj máj bola veľmi nervózna. 1.júna sa Mahuliena predala. 17. júna sa kúpili nové kusy – samec Daf nar. 6.10.1987 (otec Izotop, matka Duky – obe z odchytu v Afrike) a samica Pomy nar. 26.3.1987 – obaja z Dvora Králové. Púšťali sa do pretváracej chodby za karanténou. 4. augusta sa Pomy dala k ostatným zebrám do výbehu bez problémov. Na noc sa zatvárali do boxov. Daf v septembri prechladol, začal polihovať. Pri zatváraní sa dosť plašili. Do jadra sa pridával lúpaný ovos. V októbri sa zebry prehnali z prístavby do prednej časti karantény. Tu sa pri preháňaní Pomy oškrela o šuber a na to dostala tetanus. Po niekoľkodňovej liečbe 21.decembra 1988 uhynula. Stav zebier v roku 1989: Šemík, Daf a Vanda. 27. júna sa doviezla dospelá samica Amanda z Košíc nar. 29.5.1987 (otec Izotop, matka Andělka z Dvora Králové). V júni 1989 sa Vanda ožrebila – samček Black. Stav zebier v roku1990: Šemík, Daf, Amanda, Vanda a mláďa Black. 28. júla Black zaľahol a dostal kŕče. Dostával kalciové injekcie, odoberala sa mu krv. Stav bol stále kritický. Aj s matkou boli oddelení a zavretí v karanténe. 6. augusta Black uhynul. V auguste aj v septembri bol Daf zatváraný do maštale. 7. septembra 1990 sme zaznamenali prírastok od Vandy – mláďa Cindy. Otcom všetkých mláďat bol vždy Šemík. 26. septembra sa Šemík predal do Jihlavy. 24.októbra sa Daf dal do karantény. Stav zebier v roku 1991: Daf, Amanda, Vanda, Cindy. V roku 1992 7. januára Cindy dostala močovú koliku a uhynula. Po pitve sa zistilo, že mala aj choré srdce. Za karanténu do dvorcov sa púšťali všetky zebry. Ráno, ako sa vypustili, sa obháňali, hrali sa Vanda sa pošmykla a pri páde si zlomila väzy. Stalo sa to 30. januára 1992. Stav zebier v roku 1993: Daf, a Amanda. Jadro sa zmenilo, pozostávalo z ovsených vločiek a granulovanej diétnej zmesi. V auguste sa začala rekonštrukcia výbehov za karanténou, preto zvieratá zostali v boxoch. Po mesiaci Daf nebol v dobrom stave, postupne sa začali cez deň vypúšťať do výbehov, na noc sa zatvárali. 16.10. bolo zaznamenané, že sa Amanda horuje. Odobrali sa jej vzorky trusu, lebo mala ísť na predaj. 15.decembra sa predala do Viedne. Potom 18. marca 1994 sa deponoval posledný kus Daf do Spišskej Novej Vsi a tým sa chov zebier Böhmových u nás ukončil, lebo sa rozhodlo, že ZOO Bojnice sa zameria viac na chov zebier Chapmanových, hlavne z priestorových dôvodov (chované väčšinou v kopcovitom teréne, čo bolo dost problematické alebo v malých nevyhovujúcich dvorcoch). Neskôr sa doplnil ďalší druh – zebry horské Hartmannovej. Oba druhy sa do dnešných dní chovajú v našej zoo pomerne úspešne.

Text: Peter Lupták (1. časť) a Katarína Teslíková (2. časť)