Dlhonohá krásavica

thumbnail

Vo svete poznáme 64 druhov z čeľade volavkovité (Ardeidae). Väčšina žije v tropických krajinách a len niekoľko z nich sa vyskytuje aj na Slovensku. V našej prírode sa vyskytuje osem druhov volavkovitých vtákov. Medzi najrozšírenejšie volavky u nás patrí volavka popolavá (Ardea cinerea) a volavka biela (Egretta alba). Volavky sa vyznačujú štíhlym telom, dlhým krkom aj dlhými nohami. Ich pažerák je elastický, a preto sa dá značne roztiahnuť. Vďaka tomu dokážu prehltnúť aj veľkú korisť celú. Ich silné žalúdočné šťavy bez problémov strávia aj kosti rýb. Veľmi nápadný je dlhý kopijovitý zobák, ktorý im okrem chytania potravy vynikajúco slúži aj na obranu v čase nebezpečenstva.

Národná zoo Bojnice však chová dva jedince najväčšej volavky sveta. Volavka obrovská (Ardea goliath) má rozpätie krídel až 185 – 230 cm a váhu 4 – 4,5 kg.

Nie je sťahovavá, ale v dôsledku sezónnych zmien biotopov môže migrovať. Párenie a reprodukcia súvisí s obdobím začiatku dažďov, ale v niektorých oblastiach sa rozmnožuje v ktoromkoľvek mesiaci roka (Kushlan a Hancock 2005) alebo iba vtedy, keď sú podmienky najpriaznivejšie, čo nemusí byť každý rok (Hoyo et al. 1992). Obyčajne hniezdi samostatne v pároch, (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005) ale občas môže hniezdiť aj v malých jednodruhových alebo zmiešaných kolóniách (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005). Žije v pobrežných aj vnútrozemských vodách (Kushlan a Hancock 2005), sladkovodných i slaných vodách (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňuje plytkú vodu (Kushlan a Hancock 2005) pozdĺž pobrežia jazier, riek (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005) a lagún (Kushlan a Hancock 2005). Ďalšími vhodnými biotopmi sú močiare, prílivové ústia riek, útesy, mangrovové potoky (Hoyo a kol. 1992) a vodné toky v savanových lesoch (Kushlan a Hancock 2005).

Jej potravou je aj hmyz a iné bezstavovce, svojim 20 cm dlhým zobákom však uloví aj viac ako kilogram ťažké ryby s dĺžkou 15 – 50 cm, obojživelníky, kraby, krevety ale aj malé cicavce (Hoyo et al. 1992). Jej potravné teritórium má rozlohu 6 km2. Na rozdiel od väčšiny volaviek drží volavka obrovská končatiny pri lete zvesené a nie natiahnuté.

Hniezdo si stavia z vetví a trstín na stromoch aj sčasti ponorených vo vode, nízkych kríkoch, mangrovoch, útesoch, (Hoyo et al. 1992) alebo na zemi (Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňujú hniezdne lokality obklopené vodou, (Hoyo et al. 1992) ako sú napríklad ostrovy vegetácie v jazerách, (Kushlan a Hancock 2005 ), alebo na brehoch riek a jazier. (Kushlan a Hancock 2005). Znášku tvorí 2 – 5 vajec, na ktorých sedí 24 až 30 dní.

Ochranársky status (Červený zoznam IUCN) : LC (Least concern)