Naše poslanie


Aké je poslanie súčasnej zoo? Prečo potrebujeme zoo?

Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. Viac ako 1000 takýchto zariadení navštívi ročne celá desatina svetovej populácie, to znamená 600 miliónov ľudí. A to už je riadny potenciál na predanie odkazu a posolstva.

Hlavnou úlohou dnešnej zoo je výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o mnohorakosti zvieracieho sveta. K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Existuje veľa konkrétnych príkladov, kedy vďaka zoologickej záhrade bol nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím. Ako príklad môže slúžiť zubor, kôň Przewalského, jeleň milu a podobne. Najvýznamnejším činiteľom výšky návštevnosti je predovšetkým vzťah obyvateľov určitého štátu k živočíchom a k prírode (Veselovský 2000). Mnohým ľuďom, najmä mestským obyvateľom, nahrádzajú zoologické záhrady kontakt s prírodou a jej živými obyvateľmi. Zvieratá v zoo sú vyslanci živočíšnej ríše, ktorí svojou unikátnosťou a krásou pútajú deti i dospelých. V súčasnej dobe sa k úloham zoo pridáva podpora projektov záchrany ohrozených druhov v ich domovine, tam, kde to najviac potrebujú. Bohužiaľ aj v dnešnej dobe, i u nás, sa na zoologické záhrady pozerá ako na akési menejcenné kultúrne zariadenie lacnej zábavy na úrovni stacionárneho cirkusu. Čím ďalej na východ a juh, tým je postoj ľudí horší. V západných krajinách majú tieto inštitúcie svoje pevné miesto v oblasti výchovy, vzdelávania a serióznej vedeckej práce. U nás zatiaľ tomu tak nie je. Nasvedčuje tomu prístup niektorých návštevníkov, o ktorých správaní sa voči zvieratám nemožno povedať, že by bolo o úcte a obdive k živým tvorom, častokrát je arogantné a niekedy, žiaľ aj bezohľadné. Rovnako aj prostriedkov na modernizáciu zoo a novú výstavbu je menej než by bolo potrebné.

Novodobá Archa Noemova?

Obraz biblickej Archy Noemovej si Zoo Bojnice nevybrala náhodne. Aj ona je akási Archa Noemova, pretože má, okrem iného, i poslanie „brať na svoju palubu“ posádku druhov zvierat, ktoré sa dostali na okraj svojej existencie vďaka človeku a jeho činnostiam. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť takýmto zvieratám a zachovať ich pre budúce generácie. Človek nemá nijaké právo likvidovať život, v akejkoľvek forme, pretože ho napriek tomu, že sa považuje za vrchol tvorstva, nedokáže znova nahradiť. Už sme stihli vyhubiť veľa druhov, ako príklad môžeme spomenúť holuba sťahovavého, dronta maurícijského, zebru kvagu, vakovlka alebo leva kapského. Každú hodinu vyhynie jeden živočíšny druh, mnohokrát sa o jeho existencii ani nedozvieme. Zoologické záhrady plnia nenahraditeľnú funkciu zachovania genetického bohatstva živého sveta našej planéty. Mnohí chovanci zoo stoja na okraji priepasti vyhynutia. V prípade, že to bude možné, sa pokúsime o návrat zvierat do prírody, do ich pôvodných areálov výskytu. Niektoré druhy sa darí navracať ľahšie, iné menej a s niektorými to nie je možné. Doteraz sa svetové zoologické záhrady úspešne zapojili do navrátenia viac ako 170 druhov ohrozených zvierat. Aby mohli byť vypustené v zoo narodené zvieratá späť, tam kam patria, najprv sa musí zaistiť, aby ich bolo vôbec kam vrátiť. To v dnešnej dobe nie je vždy jednoduchá úloha. Ak máme vybrané miesto, potom je nevyhnutné zvieratá pripraviť na návrat domov, čo často môže trvať celé roky. Ako ukážkový príklad úspechu súčasných zoo sa môže uviesť návrat koní Przewalského do mongolských stepí alebo návrat malých opičiek levíkov do brazílskych pralesov. Aj z týchto dôvodov sa bojnická zoo snaží o pomoc našej i cudzokrajnej faune, chová a rozmnožuje ohrozené druhy zaradené do záchranných programov (EEP, ESB) a v prípade našich druhov vypúšťa u nás narodené jedince do prírody, čím sa posiľňujú voľne žijúce populácie.

Spolupráca so Štátnou ochranou prírody

Zoo Bojnice má v štatúte zakotvenú spoluprácu so Štátnou ochranou prírody a pomerne často spolupracuje na rôznych projektoch. Jedným z posledných úspešných počinov bola napr. pomoc TANAPu pri imobilizácii kriticky ohrozeného poddruhu kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica), nášho emblému Tatier. Naši pracovníci v ťažkom teréne úspešne uspali a telemetrickými obojkami vybavili niekoľkých jedincov. Zúročili tak skúsenosti s neľahkou a vždy riskantnou prácou uspávania zvierat, ktoré nadobudli za roky praktickej činnosti v zoo.

Rehabilitačná stanica a návraty do prírody

Do našej zoo sa častokrát dostávajú zvieratá pochádzajúce z našej prírody, ktoré sú nejakým spôsobom poranené alebo ináč postihnuté. Podľa súčasného zákona o ochrane prírody občania, ktorí nájdu poranené zviera sú povinní to oznámiť Obvodnému úradu životného prostredia v mieste nálezu. Následne pracovníci úradu kontaktujú najbližšiu chovnú alebo rehabilitačnú stanicu, kde sa o poranené zviera postarajú. Štátna ochrana prírody zriadila na území Slovenska niekoľko takýchto zariadení. Jedno z nich sa nachádza aj v Zoo Bojnice. Po dovezení do rehabilitačnej stanice poranené zviera prezrie a ošetrí veterinár. Pracovníci rehabilitačnej stanice pri Zoo Bojnice sa o tzv. hendikepované živočíchy ďalej starajú. Niekedy je zranenie natoľko vážne a trvalé, že návrat do prírody nie je možný. Preto v niektorých expozíciách nájdete živočíchy nejakým spôsobom postihnuté. Slúžia hlavne na poučenie o bezohľadnom správaní a prístupe ľudí k týmto zvieratám. Najväčšiu radosť majú pracovníci zoo, keď sa im podarí zranené živočíchy úspešne vyliečiť a dostať do optimálnej kondície. Vtedy ich môžu vrátiť späť do prírody. Vypúšťanie sa uskutočňuje v spolupráci so Štátnou ochranou prírody na vhodnom mieste a pod odborným dohľadom. Takýmto spôsobom sa do prírody navrátili bociany biele, sokoly myšiare, myšiaky lesné, sovy lesné, labute veľké a rysa ostrovid. Okrem zrehabilitovaných živočíchov sa do prírody vypúšťajú aj niektoré druhy, ktoré sa narodili a boli odchované v zoo. K nim patria napríklad plamienky driemavé, sliepočky zelenonohé alebo bociany biele. Ide o cielené posiľňovanie oslabených prírodných populácií.

Zoo ako miesto oddychu a rekreácie

Svojimi danosťami je areál bojnickej zoo predurčený na rekreáciu a oddych. Podhorský areál v blízkosti kúpeľného mestečka s čarokrásnym zámkom má svoju neopakovateľnú atmosféru. Prechádzka po zoo vedie aj medzi zalesnenými plochami či miestami i pôvodným karpatským lesom. Okrasné sadovníctvo, výhliadka na zámok, či niektoré už novšie poňaté expozície zvierat dotvárajú celkovo príjemný dojem zoologickej záhrady. Návštevník si tu v peknom a prírodnom prostredí vždy veľmi rád oddýchne. Deti majú k dispozícii niekoľko možností na hranie či zábavu a od roku 2005 im slúži i detská kontaktná zoo. Aj keď nám chýba reštauračné zariadenie, v sezóne sú k dispozícii viaceré bufety s občerstvením.

Vzdelávanie - Zooškola

Človek pozoroval život zvierat odjakživa. Hľadal podobnosti a rozdiely so životom človeka a zvierat i medzi zvieratami samotnými. Čiže bolo to o vzťahoch človeka a okolitého sveta. No a toto všetko zostalo v náplni aj dnešných moderných zoologických záhrad. Bokom nemôže stáť ani Zoo Bojnice. Slúži jej na chválu, že ešte v roku 1979 ako jedna z mála zoo vo vtedajšom Československu, zriadila zooškolu. Vyčlenila priestory na vzdelávanie malých i veľkých. Časom sa forma a obsah vzdelávania menili, prvé úzko viazané témy sa začali meniť na témy o vzájomných súvislostiach s ekologickým a environmentálnym zameraním. Vyprofilovali sa špeciálne programy pre jednotlivé vekové skupiny. Vďaka tomu dnes naša zooškola ponúka samostatné projekty pre žiakov jednotlivých stupňov a typov škôl, pre špeciálne školy, detské domovy, pre nevidiacich a slabozrakých, pre nepočujúcich, imobilných, pre seniorov a pre ďalšie špecifické skupiny návštevníkov.

Výskum v zoo

Pri práci v zoo sa získava veľké množstvo rozmanitých poznatkov, ktoré môžu byť zaujímavé pre rôznych odborníkov zoologického alebo chovateľského zamerania. Mnoho informácií z biológie jednotlivých druhov sa podarilo získať iba počas chovu v opatere človeka. Zoo Bojnice spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami. Niektorí pracovníci publikujú v odbornej tlači chovateľsky či zoologicky zamerané práce. Pracovníci Zoo Bojnice sa v posledných rokoch venovali výskumu fenotypovej a genetickej variability rysov v spolupráci so švajčiarskymi odborníkmi a štúdiu rozmanitých prejavov správania našich chovancov. Osobitnou časťou ich výskumu sú analýzy dochovaných dát a spracovávanie histórie chovu vzácnych druhov. V rámci medzinárodnej spolupráce poskytujú odborným inštitúciám biologické vzorky (napr. vzorky krvi, srsti, trusu).
zoo ako záhrady múdrosti

Vážení návštevníci, pristupujte k našim zvieratám ako k vyslancom sveta zvierat, prejavte im obdiv a úctu tým, že ich budete pozorovať, neponáhľajte sa, určite Vás mnohé z nich, ak im venujete chvíľku, prekvapia alebo poodhalia čosi zo súkromia ich zvieracích životov. Aj ony majú právo na súkromie a niekedy potrebujú oddychovať. Prvá skutočná zoologická záhrada vznikla pred 2000 rokmi v Číne. Dostala meno „Záhrada múdrosti“. Správajme sa k zvieratám v duchu tohto hesla.

RNDr. Peter Lupták