05 Sloní pavilón

V roku 1982 zoo začína výstavbu pavilónu slonov vďaka akcii „Z“. 28. 8. 1984 priviezol do bojnickej zoo holandský obchodník Van den Brink spolu so Zdenom Vágnerom dve asi dva a pol ročné slonice (Maja a Gula), mladé africké slony, pre ktoré sa musela riešiť provizórna karanténa v budove „karantény pre kopytníky“, v časti, ktorá bola špeciálne vybudovaná. Dostali sa ku nám zo Zimbabwe, kde bola vtedy veľká populácia slonov a ich stavy sa regulovali. Rok predtým sa takto dostalo do poľskej karantény viacero malých sloníčat. Na nešťastie tento rok trávili v spoločnom priestore tak povediac „nadivoko“. Aj preto sa ošetrovatelia sami museli naučiť sloníčatá ovládať, pracovať s nimi a krotiť ich vzpurnosť.  Sloní pavilón bol slávnostne otvorený 18. 12. 1984 pánom Ing. Štefanom Kubíčkom, podpredsedom ONV v Prievidzi a slonice sa tak presťahovali z karantény do novej budovy. Keď už bol pavilón postavený, tak sa musel postaviť aj senník, hnojisko, sklady ovocia a zeleniny. Prví ošetrovatelia Petriska a Škrip ustajnili slony na voľno, ale boli útočné, neovládateľné, nedali sa ošetrovať a nikto si s nimi nevedel dať rady. Až ošetrovateľ Berešík zaviedol uväzovanie sloníc a systematickú prácu s nimi. Sloniari sa zaúčali u pražských kolegov, čím sa dali na dlhú cestu učenia povelov. Zo Zoo Praha prišiel ich hlavný sloniar Havlíček, ktorý tu ostal niekoľko dní a pomohol so slonicami. Pod jeho vedením sa slony podarilo uviazať a začať učiť prvé povely. Nasleduje obdobie, keď si mladé slonice začínajú zvykať na denný režim, prácu, klimatické podmienky a pod. Nový ošetrovateľ Pazdera vďaka svojej trpezlivosti naučil slony veľa nových cvikov a pribudol ošetrovateľ Würschner. Petriska, Pazdera a Würschner spolu fungovali pri slonoch takmer 17 rokov. Keď boli slonice mladé a šantivé, tak sa stalo, že počas vianočných sviatkov spadli dvakrát do jamy, z ktorej ich potom vyťahovali, ich posledný pád bol v roku 1990 do vonkajšej priekopy. V roku 1999 bolo prvé oficiálne zasadnutie komisie pre slony a pravidelne pokračuje aj v dnešnej dobe. Ukážky cvičenia slonov sa konali v období rokov 1992-2004 počas letných sezón. V roku 2005 sa konala rozsiahla výmena podlahového vykurovania a povrchu stojiska a zo zdravotných dôvodov končí ako sloniar Petriska a nahrádza ho Lomnický. V roku 2007 sa nainštalovali oceľové laná na ohradenie priestoru státia, čím sa výrazne skvalitnil život sloníc, nemusia byť na noc uväzované a každá má svoj priestor. Uväzované boli len na 3-4 hodiny denne pri ich kŕmení, čistení, ošetrovaní. Z dôvodu chýbajúcich financií dochádza až v roku 2011 aspoň k úpravám v priestoroch návštevníckej chodby, kde sa vybudovalo veľké terárium s umelou skalnou stenou nazvané „Africké skaly“, kde žili agamy, pichľavce a korytnačky. Zlepšilo sa vetranie, pribudli nové okná, vytvorila sa expozícia myší trpasličích a surikát. V roku 2012 sa zrealizovala vydarená expozícia pre surikaty. Bývalá predsieň sa premenila na vnútorný priestor, kde tieto šelmičky trávia nepriaznivé počasie. Odtiaľ sa do vonkajšieho otvoreného výbehu, ohradeného nízkymi sklenými stenami, dostanú podzemným tunelom. Slony sa chovali v priamom kontakte s ošetrovateľmi až do roku 2021, kedy sa presťahovali do nového pavilónu. Tam už ošetrovatelia s nimi pracujú v chránenom kontakte, teda cez mrežu za pomoci targetu (dlhej paličky) pozitívnou motiváciou (kliker a odmena). Tomuto sa slony museli naučiť. Takisto si museli postupne v roku 2020 navykať na transportný box, vďaka ktorému boli premiestnené do nového pavilónu. K samiciam pribudol aj sloní samec Tembo koncom roka 2022.