Poznáte dážďovníka obyčajného (Apus apus)? Môžete ho vidieť aj na Slovensku, prilieta k nám na prelome apríla a mája. Veľa ľudí si ho mýli s lastovičkou či belorítkou. Dážďovník je celý tmavý s bledším hrdlom, kým lastovička má bielu spodnú časť tela, chrbát je tmavomodrý až čierny a má červené hrdlo. A belorítka vyzerá, ako keby si obliekla frak.

Čo je však na dážďovníkoch unikátne? Je to spôsob ich života. Vedci už niekoľko rokov verili, že tieto vtáky prakticky žijú vo vzduchu – to znamená, že tam aj spia. V novej štúdii sa podarilo preukázať, že dážďovníky zostávajú vo vzduchu bez pristátia niekoľko mesiacov, v rekordných prípadoch to bolo až desať mesiacov v kuse.

Potravu si lovia vo vzduchu a keď vystúpajú dostatočne vysoko, aby mohli plachtiť na vzdušných prúdoch, tak v krátkych periódach spia. Podľa vedcov pristávajú vtedy, keď hniezdia. Tu našli vedci rozdiel aj medzi dážďovníkom obyčajným a dážďovníkom plavým (Apus pallidus). Kým prvý vydrží vo vzduchu až spomínaných desať mesiacov, dážďovníky plavé zostávajú vo vzduchu zväčša okolo troch mesiacov. Je to spôsobené tým, že dážďovníky obyčajné hniezda raz ročne, plavé až dvakrát. Oba druhy sú však perfektne prispôsobené na život vo vzduchu a na čo najefektívnejší let s čo najlepším „šetrením“ vlastnej energie.

Dážďovníky majú ešte jednu zaujímavosť – tá sa skrýva v ich latinskom pomenovaní. Slovo „apus“ znamená „beznohý“. A hoci nie sú úplne beznohé, naozaj majú veľmi krátke nohy, na ktorých sa im pohybuje po vodorovnom povrchu ťažko, a preto ich málokedy uvidíte chodiť. Asi aj preto sa vo vzduchu cíti ako doma a trávi tam čo najviac času.

Simona Kubičková

Zdroj: sciencedaily.com

Foto: wildbirdgallery.com / Jens Morin