Je o niečo menší ako jeho príbuzný bocian biely. Dosahuje výšku asi 1 m a v rozpätí krídel má 170-190 cm. Vyskytuje sa od strednej a juhovýchodnej Európy po Ďaleký Východ. Eurázijské populácie sú sťahovavé, zimujú v Afrike. Vzácne sa vyskytuje aj na Slovensku, v poslednom období dokonca častejšie. Vyznačuje sa čiernym sfarbením na celom tele s výnimkou bielych spodných častí. Najmä na krku a hlave majú dospelé vtáky dobre viditeľný zlatozelený až medenočervený kovový lesk. Je plachý, zdržuje sa mimo ľudských sídel. Vyhľadáva lesy v blízkosti jazier, rybníkov a riek. Jeho najobľúbenejšou potravou sú menšie ryby do veľkosti 25 cm, pričom ich loví vo väčšej miere ako bocian biely. Ďalej sa živí aj malými cicavcami, plazmi, žabami a vodným hmyzom.

Hniezdo si stavia na stromoch vo výške 10 – 20 m nad zemou. Mláďatá sa liahnu zo znášky 2-5 vajec po 30 dňoch. Na zahrievaní vajec sa partneri striedajú, v noci však sedí vždy len samica. Pohlavne mláďatá dospievajú v troch rokoch. Bocian čierny patrí medzi ohrozené druhy európskej fauny. Európsku plemennú knihu monitoruje poľská Zoo Lodž. Po prvýkrát bol tento bocian chovaný v našej zoo v roku 1967. Všetky v súčasnosti chované bociany čierne pochádzajú z prírody, kde sa našli zranené alebo vysilené. Prvý historický odchov dvoch mláďat sa podaril v roku 2012. Obe mláďatá voľne odleteleli.