Ako sa z pytliakov stali ochranári
Úvod » Ako sa z pytliakov stali ochranári

Záchranný program The Kukang Rescue sme už niekoľko krát v našich článkoch predstavovali. Aktivistami tohto program sú zoológovia a ochranári prírody, ktorí bojujú proti nezákonnému obchodu s divými zvieratami, najviac sa zameriavajúc na útloňa váhavého. V rámci programu ale spolupracujú aj na edukácii detí a domorodej komunity. Ich snahou je u týchto ľudí rozvíjať pozitívny vzťah k prírode. Zamestnávajú bývalých pytliakov, z ktorých urobili terénnych pracovníkov a z miestnych farmárov sa snažia robiť ochrancov prírody. Hlavným zámerom Kukangu je čo najviac znížiť mieru nelegálneho obchodovania s útloňmi a chrániť populáciu ohrozených zvierat v prírode.

Predtým v lese lovili zvieratá pomocou pascí, dnes ich chránia a stražia na ne fotopasce

Pytliactvo je jednou z hlavných príčin straty živočíšnych druhov. V rámci spolupráce s miestnymi komunitami boli v rámci záchranného programu Kukang Rescue zamestnaní dvaja bývalí pytliaci outloňov a strukov, ktorí sa stali terénnymi ochrancami prírody. Svoje skvelé zručnosti orientácie v pralese a sledovaní ohrozených divokých zvierat teraz rozšírili o moderné prvky využívané v ochrane prírody – inštaláciu a kontrolu fotopascí. Na tie sa nedávno podarilo zachytiť aj kriticky ohrozeného orangutana sumatrianskeho a vzácnu mačku Temminckovu.

Príroda nie je v ohrození len z dôvodu pytliactva

V Indonézii, tak ako po celom svete, pomalšie či rýchlejšie mizne divoká príroda a s ňou aj priestor pre voľne žijúce zvieratá. Tých však ubúda aj kvôli iným vplyvom, ako je napríklad pytliačenie. Neoddeliteľnou súčasťou snáh programu Kukang Rescue je práca s miestnymi ľuďmi, ktorí sa lovom zvierat, a to aj ohrozených a vzácnych druhov, často živia. „Keď sa v týchto končinách stretnete s pytliakmi, prekvapí vás, že sú to ľudia znalí prírody, väčšinou aj s pozitívnym vzťahom k zvieratám. Horší sú potom pašeráci, ktorí od pytliakov zvieratá vykupujú a predávajú ich ďalej nielen na miestny, ale aj na medzinárodný trh,“ približuje František Příbrský, vedúci Kukang programu. Záchranný program Kukang do svojho tímu postupom času prijal dvoch bývalých pytliakov, ktorí sú teraz neoddeliteľnou súčasťou jeho ochranárskych aktivít. Títo bývalí pytliaci žijú v odľahlej dedine na okraji chráneného ekosystému Leuser, ktorého súčasťou je aj Národný park Gunung Leuser – jediné miesto na zemi, kde žijú súčasne sumatrianske orangutany, slony, tigre a nosorožce. „Kaban a Wahyudi boli schopní každý mesiac uloviť až 40 outloňov, ale aj mnoho ďalších druhov zvierat. Lov bol však neistý a nijako ich netešil. Keď zistili, že by mohli pytliačenie zavesiť na klinec a namiesto toho tieto zvieratá chrániť, mali z toho veľkú radosť. Kým sa ale stali právoplatnými členmi tímu, skúšali sme ich schopnosti a tiež to, či už naozaj nepytliačia,“ uvádza Lucie Čižmářová, koordinátorka veterinárnej starostlivosti v Kukang programe. Zamestnanie týchto mužov v ochrane prírody skutočne prinieslo veľkú zmenu. Nielenže sami prestali divé zvieratá loviť, ale dokonca začali kontrolovať, že tak nerobia ani ďalší členovia ich komunity. Mnohí z nich sa totiž zapojili do projektu nazvaného Kukang Coffee, v rámci ktorého majú zaistený veľmi výhodný odbyt pre svoju úrodu kávy, vykupovanú Kukang tímom. Výmenou za to sa však museli zmluvne zaviazať k ukončeniu lovu chránených divokých zvierat. A práve dodržiavanie tejto dohody strážia bývalí pytliaci Kaban a Wahyudi v rámci svojej práce.

Bývalí ilegálni lovca sa učili monitorovať zvieratá

Posledné tri roky sa tento tím venuje aj pravidelnému monitoringu nočných zvierat v okolí dediny, v rámci ktorého zbiera dáta, ktoré ukážu, ako na tom populácie týchto zvierat skutočne sú. „Naučili sme sa zvieratá sledovať a zbierať ucelené dáta, ktoré nám potom pomôžu tieto zvieratá chrániť. Za jeden večer sme schopní nájsť až niekoľko outloňov, a to často aj v okolí dediny. Je teda zrejmé, že po ukončení loveckých aktivít sa tu zvieratá cítia bezpečne a vracajú sa,“ upresňuje Kaban, bývalý lovec outloňov.

K monitoringu patrí aj inštalovanie fotopascí

Pomocnou metódou, a pomyselným vyvrcholením prerodu bývalých pytliakov v ochrancov prírody, je aj inštalovanie fotopascí. Práve Kaban a Wahyudi sú teraz tými, ktorí fotopasce v lokalitách, kde dochádza k pohybu divokých zvierat, inštalujú a pravidelne kontrolujú. Na fotopasci sa tímu podarilo zachytiť ohrozené a vzácne zvieratá, ako je napríklad orangutan sumatriansky, alebo mačka Temminckova. „Niektoré zvieratá, ako napríklad mačku Temminckovu, sa nám nikdy nepodarilo uvidieť na vlastné oči. Vidieť ich aspoň na videu z fotopasce je niečo úžasné. Sme radi, že títo a ďalší tvorovia v našich lesoch stále žijú. Ukazuje nám to, že je stále čo chrániť a za čo bojovať,“ hovorí Jhon Gurusinga, koordinátor aktivít v terénnej oblasti Kukang programu.

 

Publikované dňa 058.októbra 2022

Foto: Lucie Čižmářová