Návštevníci Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach najnovšie nájdu v ubikácii africkej fauny (nový pavilón slonov) nielen slony, ale aj korytnačky leopardie. Obdivovať ich môžu od štvrtka 7. marca, kedy bojnická zoo otvorila novú expozíciu vo vnútorných priestoroch pavilónu.
Expozícia korytnačky leopardej v pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Pôvodným domovom korytnačky leopardej je východná a južná Afrika. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je korytnačka leopardia málo dotknutým druhom. Napriek tomu sa predpokladá, že populácia tohto druhu v niektorých oblastiach východnej Afriky klesá. Jedným z dôvodov je nelegálny odchyt pre obchod so zvieratami.
Expozícia korytnačky leopardej v novom pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Korytnačka leopardia sa vo voľnej prírode dožíva približne 50 rokov, v starostlivosti človeka to môže byť aj viac ako 75 rokov. Váži 12 – 20 kg a dlhá je približne 35 – 50 cm. Exempláre s dĺžkou 70 cm a hmotnosťou nad 20 kg nie sú však výnimkou. Svoje pomenovanie „leopardia“ si vyslúžila vďaka pancieru, ktorý má žltú farbu a na každom štítku hnedú bodkovanú kresbu.
Expozícia korytnačky leopardej v novom pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Inovácie v oblasti digitálnych technológií na celom svete nám pomáhajú komunikovať, zdieľať nápady a chrániť voľne žijúce zvieratá a rastliny našej planéty. Až dve tretiny svetovej populácie boli v roku 2023 online. Ide o 45 percentný nárast v porovnaní so stavom pred piatimi rokmi. Spôsoby ako sa spájame s inými ľuďmi ale aj s našou planétou sa tak menia a vyvíjajú.
Digitálne inovácie v ochrane divočiny sa stali tohtoročnou témou Svetového dňa divokej prírody, ktorý oslavujeme 3. marca. Technologické inovácie uľahčili, zefektívnili a spresnili výskum, komunikáciu, sledovanie, analýzu DNA a mnohé ďalšie aspekty ochrany voľne žijúcich živočíchov.
„Prelomové aplikácie momentálne umožňujú napríklad rozlíšiť rôzne druhy tigrov doslova za pár sekúnd. Drony zase monitorujú veľké oblasti a pomáhajú nám tak nájsť hniezdiská morských korytnačiek,“ uvádza príklady využitia technológií generálna sekretárka CITES Ivonne Higuero. Elektronické povoľovacie systémy CITES pomáhajú predchádzať podvodom pri nelegálnom obchode so zvieratami a rastlinami. „Diaľkové snímanie alebo biosenzory môžu zlepšiť detekciu chorôb, najmä v kontexte medzinárodného obchodu,“ prízvukuje generálna riaditeľka WOAH (Svetová organizácia pre zdravie zvierat) Monique Eliot. Digitálne technológie sa ale niekedy využívajú aj škodlivo, napríklad pri nelegálnom predaji chránených druhov na internete.
Problémom je aj „digitálna priepasť“. Približne 2,7 miliardy ľudí z našej svetovej populácie stále nie je online. Ženy používajú mobilný internet v krajinách s nízkymi a strednými príjmami menej často ako muži a globálna pandémia COVID-19 rozšírila existujúci rozdiel v digitálnych zručnostiach mládeže.
Pred niekoľkými dňami čakalo na ošetrovateľky v pavilóne primátov príjemné prekvapenie. K skupine gueréz pláštikových pribudlo v sobotu 17. februára mláďa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že malého samčeka porodila samica, ktorá má už 27 rokov. V prírode sa pritom dožívajú približne 24 rokov. „Je to taká rarita, že ešte stále nám rodí zdravé mláďatká. Tešíme sa z toho,“ povedala ošetrovateľka Monika Freňáková.
Gueréza pláštiková s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
Zaujímavé je, že mláďatá guerézy pláštikovej sa rodia snehobiele. Dôvod tohto sfarbenia je pravdepodobne v ľahšej rozoznateľnosti v skupine či v korunách stromov. Zrejme tiež pomáha stimulovať správanie „spolurodičovstva“, keď sa o mláďa stará viacero rodinných príslušníkov. „V takom treťom mesiaci sa začne prefarbovať už do čiernobiela a začína im rásť plášť, ktorý majú aj dospelé jedince,“ uviedla hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.
Guerézy pláštikové s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
V minulosti boli guerézy lovené pre svoju krásnu srsť. Veľké množstvo koží sa v 70tych rokoch minulého storočia predávalo turistom napríklad v Keni či Etiópii. V súčasnosti sa lovia napríklad kvôli mäsu. Ohrozuje ich aj strata prirodzeného prostredia. Predpokladá sa, že populácia voľne žijúcich gueréz pláštikových klesá.
Tisíce korytnačích vajec, viac ako 300 kg slonoviny či desiatky častí tiel mačkovitých šeliem zabavili policajti a colníci počas minuloročnej operácie Thunder. Išlo o spoločnú akciu INTERPOLU a Svetovej colnej organizácie (WCO) s cieľom zastaviť nelegálny obchod s voľne žijúcimi zvieratami ale aj rastlinami.
Sken kufra v Indonézii so sloními klami. Zdroj: interpol.int
Od 2. do 27. októbra 2023 colníci a policajti koordinovali približne 500 zatknutí po celom svete a viac ako 2 000 konfiškácií zvierat a rastlín, ktoré sú chránené podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z dôvodu ich ohrozenia. Akýkoľvek obchod vykonaný v rozpore s CITES je nezákonný.
Mŕtve telá dikdikov zhabané v Keni. Zdroj: interpol.int
Do globálnej operácie Thunder sa zapojili policajti, colníci, hraničná kontrola, úradníci v oblasti životného prostredia, voľne žijúcich živočíchov a lesov v 133 krajinách.
INTERPOL a WCO si vymieňali spravodajské informácie a koordinovali vyšetrovanie, aby polícii a colníkom v prvej línii umožnili identifikovať a zatknúť obchodníkov, vrátane tých, ktorí pôsobia online, keď sa pokúšali prepašovať zvieratá alebo drevo cez hranice. V rámci operácie colníci prehľadali stovky vozidiel. Nasadené boli aj špecializované psy, použité boli tiež röntgenové skenery. Colníci preskúmali aj stovky balíkov či kufrov, ktoré sa taktiež využívajú na pašovanie voľne žijúcich živočíchov.
Indonézski colníci s pašovanými vtákmi. Zdroj: interpol.int
Čo zhabali colníci a policajti v rámci operácie Thunder v roku 2023:
313 kg slonoviny a 14 kusov častí tela slonov
8 kg rohov z nosorožcov
1 370 živých vtákov
62 kusov častí tiel mačkovitých šeliem
15 živých šupinavcov a 26 kg mäsa a koží šupinavcov
Viac ako 40 000 kusov morských živočíchov
Operácia Thunder odhalila trendy v rámci pašovania živočíchov a rastlín:
60 % prípadov obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami sa spájalo s nadnárodnými skupinami organizovaného zločinu, ktoré operovali pozdĺž trás, ktoré sa používajú aj na pašovanie iných nelegálnych produktov.
Chránené plazy a morské živočíchy sa využívajú na výrobu produktov pre luxusné značky.
Online predajné platformy sa stále používajú na predaj voľne žijúcich živočíchov, dreva a morského tovaru.
Nelegálne a legálne drevo sa mieša, aby bolo pri preprave ťažké odhaliť nelegálne vyťažené drevo.
Nadnárodné skupiny organizovaného zločinu falšujú certifikáty, povolenia CITES či opakovane využívajú povolenia.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.
