Až tretine sladkovodných rýb hrozí vyhynutie, varuje nová správa o stratených rybách sveta.

Sladkovodné rieky či jazerá predstavujú len percento vôd na Zemi, no práve v nich žije 51
percent všetkých druhov rýb a ¼ všetkých druhov stavovcov na planéte. Od tohto druhového
bohatstva závisí nielen zdravie svetových riek a mokradí, ale aj živobytie stoviek miliónov ľudí.
Sladkovodná biodiverzita však klesá dvojnásobne rýchlejšie ako biodiverzita oceánov či lesov a
tisíce druhov sladkovodných rýb smerujú k vyhynutiu, varuje nová správa World’s Forgotten
Fishes (Stratené ryby sveta).
Podľa dnes zverejnenej správy World’s Forgotten Fishes (Stratené ryby sveta) až jednému z troch
sladkovodných druhov rýb hrozí vyhynutie. V Červenom zozname ohrozených druhov IUCN je
uvedených ako vyhynutých až 80 druhov sladkovodných rýb, z toho 16 druhov pribudlo roku 2020.
Aj posledná Správa WWF o stave planéty, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov
varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza práve pri sladkovodných rybách. Pokles
sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent, pričom
v prípade populácií migrujúcich druhov rýb (napr. známy jeseter alebo losos, či exotickí migranti
ako ázijský sleď hilsa či juhoamerický sumec) – je to 76 percent a v prípade veľkých rýb (s váhou
nad 30 kg) dokonca katastrofických 94 percent.
Na svete bolo doteraz opísaných 18 075 druhov sladkovodných rýb a mnohé druhy stále čakajú na
objavenie. Správa World’s Forgotten Fishes upozorňuje, že toto druhové bohatstvo je nevyhnutné
nielen pre zdravie svetových riek, jazier a mokradí. Pre stámilióny ľudí na planéte predstavujú ryby
jediný zdroj živočíšnych bielkovín a ďalšie milióny ľudí sú na nich ekonomicky závislé.
„Nikde na svete nie je strata biodiverzity tak akútna ako v našich riekach, jazerách a mokradiach a
najjasnejším indikátorom škôd, ktoré páchame, je rýchly pokles populácií sladkovodných rýb,“
hovorí Stuart Orr, WWF líder pre oblasť sladkovodných ekosystémov. „Napriek významu, ktorý
majú sladkovodné ryby pre komunity po celom svete, nie sú dopady na ne dostatočne zohľadnené
pri rozhodnutiach o výstavbe vodných elektrární, výstavbe v nivách riek či v plánoch na využitie
vodných zdrojov.“
Správa upozorňuje na devastujúce účinky kombinácií rôznych hrozieb, ktorým čelia sladkovodné
ekosystémy a ryby, ktoré v nich žijú. Je to najmä ničenie biotopov, výstavba priehrad a ďalších
typov bariér na voľne tečúcich riekach, nadmerný odber vody či znečistenie, ktoré sa do vôd
dostáva z domácností, poľnohospodárstva a priemyslu. Okrem toho pôvodné sladkovodné ryby
ohrozuje nadmerný rybolov, neohľaduplné rybárske postupy, šírenie inváznych druhov, dopady
zmeny klímy, ale aj pytliactvo a nelegálny obchod.
Tieto hrozby sú prítomné naprieč regiónmi a Európa nie je výnimkou. Aj Európska
environmentálna agentúra (EEA) práve zverejnila správu o prekážkach na európskych riekach.
Vyplýva z nej, že na týchto riekach existuje viac ako milión bariér a asi 10 percent z nich je

2
zastaraných. EEA upozornila, že bariéry sú jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré je 60 percent riek v
Európe v zlom ekologickom stave. Bariéry bránia migrácii rýb, ale aj iných druhov živočíchov, ako aj
prúdeniu sedimentov a živín. Správa zdôrazňuje tzv. „kumulatívny efekt“ viacerých bariér na
tokoch: „Kumulatívny vplyv veľkého množstva riečnych bariér v Európe je jedna z hlavných príčin
viac ako 80 percentného poklesu sladkovodnej biodiverzity a straty 55 percent sledovaných
populácií migrujúcich rýb.“
„Existuje dlhý zoznam hrozieb, ktoré zhoršujú stav našich riek, jazier a mokradí a ohrozujú život
v nich, no existuje aj zoznam riešení, ktoré môžu zabrániť kolapsu sladkovodných ekosystémov.
Musíme chrániť posledné voľne tečúce rieky, obnovovať mokrade a riečne nivy a odstraňovať z riek
prehradenia, v prvom rade tie, ktoré už dávno neslúžia svojmu účelu a prehradzujú rieky naprieč
celým tokom. Takýchto projektov by sme mali, našťastie, vidieť stále viac nielen na európskych, ale
aj na slovenských riekach,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Od európskych krajín to vyžaduje Rámcová smernica o vode ako aj Stratégia EÚ v oblasti
biodiverzity do roku 2030. Jedným z cieľov stratégie je zabezpečiť 25-tisíc kilometrov voľne
tečúcich riek a podľa smernice majú krajiny dosiahnuť na svojich riekach dobrý ekologický stav do
roku 2027. Dosahovanie týchto cieľov spája aj na Slovensku partnerov z rôznych sfér – Ministerstvo
životného prostredia SR vrátane rezortných organizácií ako Štátna ochrana prírody SR,
Vodohospodárska výstavba či Výskumný ústav vodného hospodárstva, s mimovládnymi
organizáciami a univerzitami. Príkladom je integrovaný projekt LIFE, ktorý len koncom roka
schválila Európska komisia a ktorého súčasťou je práve realizácia opatrení na revitalizáciu riek,
ochranu biotopov rašelinísk, obnovu biotopov trvalých trávnych porastov a mokradí.
WWF Slovensko spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a ŠOP SR tiež pracuje na
zozname ďalších bariér vhodných na odstránenie, čo je jeden z najlepších prírode blízkych
spôsobov spriechodnenia rieky. Začiatkom leta by sa mali spustiť práce na odstraňovaní bariéry na
rieky Hučava.
Správu World’s Forgotten Fishes pripravilo spoločne 16 mimovládnych organizácií, celé znenie
nájdete na webe https://slovakia.panda.org/

Fakty a čísla zo Správy o stratených rybách sveta:
● Na svete je viac ako 18 075 druhov sladkovodných rýb, čo predstavuje 51 percent všetkých
druhov rýb.
○ Najväčšiu rozmanitosť sladkovodných rýb možno nájsť v trópoch. Na čele sú povodia Amazonky
(2400+), Mekongu (1200+) a Konga (1100+).
○ Len v Južnej Amerike bolo za posledné desaťročie každý rok opísaných viac ako 104 nových
druhov sladkovodných rýb. Rovnako boli napr. minulý rok v oblasti Indie objavené nové druhy rýb ,
patriace do úplne novej čeľade Aenigmachannidae, kam patrí aj jaskynný druh ryby
Aenigmachanna gollum (svojrázne pomenovaný po postave z trilógie Pán prsteňov).
○ Popri novoobjavených druhoch sú rieky a jazerá domovom starobylých a bizarných rýb a
vodných živočíchov. Napr. mihule či sliznatky patria do skupiny bezčeľustnatých rýb, ktoré sa
objavili na Zemi pred zhruba 350 miliónmi rokov. Rovnako dvojdyšníky či dvojdyšné ryby (Dipnoi)
– ktoré sa vyvinuli asi pred 380 mil. rokov a ako napovedá názov, majú vyvinuté pľúca a môžu
dýchať vzduch.
● Populácie sladkovodných rýb kolabujú, takmer 1/3 druhov sladkovodných rýb hrozí vyhynutie.
○ 80 z nich už IUCN vyhlásila za vyhynuté, z toho 16 v roku 2020, medzi nimi je i dávny obyvateľ
Dunajskej delty – hrúz (Romanogobio antipa).

3

○ Ďalších 10 je klasifikovaných ako „vyhynuté vo voľnej prírode“.
○ 583 je kriticky ohrozených, z toho 115 je klasifikovaných ako „kriticky ohrozené a
pravdepodobne vyhynuté“.
○ Podľa Správy o stave planéty (Living Planet Report 2020) poklesli sledované populácie
migrujúcich sladkovodných rýb od roku 1970 o 76 percent, populácie veľkých rýb (nad 30 kg) o 94
percent.
○ Dôvodov je veľa – od znečistenia, cez výstavbu priehrad, vysušovanie mokradí a riečnych nív,
nadmerný odber vody, nadmerný rybolov, presadzovanie nepôvodných druhov rýb, až po
pytliactvo a nelegálny obchod.
○ Nelegálny obchod s kaviárom je hlavný dôvod, prečo patria jesetery medzi najohrozenejšie
druhy na svete a prečo sa strácajú i z európskych riek, vrátane Slovenska.
○ Európske úhory patria medzi najpašovanejšie živočíchy sveta. Aj oni pritom patria podľa IUCN
medzi kriticky ohrozené. Europol odhaduje, že najmä do Číny je z Európy ročne pašovaných viac
ako 100 ton úhorov.
○ Jesetery, označovaní aj za „riečnych obrov“ prežili v našich riekach od čias dinosaurov, no dnes
23 z 27 druhov hrozí vyhynutie. Dôvodom nie je len spomínaný obchod s kaviárom, ale tiež
nadmerný lov, znečistenie, priehrady, ktoré blokujú ich migračné trasy. Jesetery sa tak strácajú zo
svetových riek vrátane európskych ako Dunaj či Rýn. Udržanie a návrat jeseterov do prírody už
dnes závisí od ochranárskych projektov, ako sú i projekt WWF Maďarsko, WWF Bulharsko či WWF
Rumunsko, ktoré vracajú jeseterov do Dunaja.
○ Podľa červeného zoznamu vyhynulo na Slovensku až šesť druhov rýb a ďalších sedem druhov
patrí ku kriticky ohrozeným. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká a ďalšie druhy jeseterov, pstruh
morský či losos atlantický. Všetko sú to migrujúce druhy rýb. Vyza k nám migrovala od Čierneho
mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy zvykli migrovať Dunajcom a riekou Poprad na
neresiská v Tatrách.
● Zdravé sladkovodné ekosystémy sú nevyhnutné pre udržanie prosperujúcej populácie
sladkovodných rýb, ktoré sú kľúčové pre zdravie riek, jazier a mokradí:
○ Od roku 1970 svet stratil viac ako tretinu mokradí.
○ Sladkovodné mokrade majú ekonomickú hodnotu 5-krát vyššiu ako tropické lesy.
○ Rašeliniská ukladajú 30 percent pozemného uhlíka napriek tomu, že pokrývajú 3 percentá jeho
povrchu.
○ Najmenej 2 miliardy ľudí sa musia spoliehať na získavanie pitnej vody z riek.
○ Na riekach závisí 1/4 globálnej produkcie potravín, pričom zavlažovaná plocha predstavuje 190
miliónov hektárov.
○ Státisíce priehrad od obrovských až po malé hate prehradzujú rieky po celom svete. Len v Európe
je podľa nedávno zverejnenej správy Európskej environmentálnej agentúry viac ako milión bariér a
asi 10 percent z nich je už zastaraných.
○ Priehrady vo svete sa však začínajú odstraňovať, podľa údajov Dam Removal bolo doteraz z
európskych riek odstránených takmer 5-tisíc priehrad, a to najmä v západoeurópskych krajinách.
Medzi lídrov patrí Francúzsko.
○ Každý rok končí v sladkovodných ekosystémov 300 – 400 miliónov ton odpadov a viac ako 80
percent všetkej odpadovej vody sa vracia do riek bez riadneho prečistenia.
● Ročne sa na svete v prírode vyloví 12 miliónov ton sladkovodných rýb (13 percent globálneho
úlovku všetkých rýb)
○ Report však upozorňuje, že ide o veľmi podhodnotené číslo, založené na oficiálne uvádzaných
štatistikách krajín, no sladkovodné ryby sa chovajú v rôznych menších chovných zariadeniach
v Ázií, Afrike či Južnej Amerike, ktoré nie vždy poskytujú presné údaje. Na základe výskumu
lokálnych trhov by toto číslo mohlo byť až o 65 percent vyššie.
○ Pre 200 miliónov ľudí sú sladkovodné ryby primárny zdroj živočíšnych bielkovín.

4
○ 40 percent sladkovodných rýb je ulovených v nízkopríjmových oblastiach, Ázia tvorila 2/3
globálneho úlovku (na čele s Čínou, Indiou, Bangladéšom, Mjanmarskom, Kambodžou
a Indonéziou), Afrika 25 percent.
● Rekreačnému rybolovu sa venujú na svete stovky miliónov ľudí – 90 miliónov v Číne, 31 miliónov
v Severnej Amerike a 26 miliónov v Európe.
○ Rekreačný rybolov generuje obrat ročne až 80 miliárd EUR.
○ Rekreačný rybolov je aj lákadlom pre turistov a významný zdroj príjmu niektorých oblastiach
sveta, napr., v severovýchodnej Namíbii podľa odhadov až 70 percent výnosov z ubytovania
turistov súvisí s lovom „tigrej ryby“- afrotetry botswanskej, čo predstavujú hlavný zdroj príjmu
miestnych obyvateľov
● Nie psy či mačky, ale ryby sú najpopulárnejšie domáce zvieratá.
○ S približne 2 500 druhmi okrasných rýb sa obchoduje v 125 krajinách – 90 percent z toho tvoria
sladkovodné druhy.
○ Ročný obrat sa odhaduje na 12 – 25 miliárd EUR.
○ Aj na tomto odvetví ekonomicky závisia milióny ľudí, no na druhej strane vyvoláva aj obavy.
Jedným z rizík je nadmerný lov exotických rýb, alebo šírenie inváznych druhov, ktoré vytláčajú
pôvodné druhy rýb (napr. kvôli zle riadeným chovateľským staniciam, ale aj preto, že majitelia
vypúšťajú ryby, o ktoré sa už nechcú starať do prírody, kam nepatria).
○ Ako príklad správa spomína drobnú rybku známu ako gupka (Peocilia sp.), pôvodom z Malých
Antíl, ktorá je dnes už udomácnená na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Opačný je príbeh
čierno-bielej pruhovanej rybky prísavník zebra (Hypancistrus zebra), ktorý patrí k obľúbeným
rybkám chovaných po celom svete, no v krajine svojho pôvodu – Brazílii, bola už v r. 2004 zaradená
na zoznam ohrozených druhov. Brazília zakázala jej vývoz v snahe zachrániť ju vo voľnej prírode.
○ Podobný je príbeh mrenky denisonovej, ktorá patrí k veľmi obľúbeným druhom v akváriách.
Zároveň sa však jedná o ohrozený druh, zapísaný v červenom zozname IUCN, ktorá žije v prírode
len v dvoch juhoindických štátoch Kerala a Karnataka.