Národná zoo Bojnice pripravila počas dní kazuára, leoparda obláčkového, slonov a levov zaujímavý program a mnohé edukačné aktivity pre svojich návštevníkov, ktorí sa prostredníctvom nich mohli dozvedieť viac o živote týchto – u nás chovaných zvierat.

25.7. 2019 sme pre našich návštevníkov pripravili Deň kazuára. A tak naši návštevníci mohli nielen obdivovať u nás chovaného kazuára veľkoprilbého (Casuarius casuarius), ale aj dozvedieť sa napríklad to, že farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady a ak je rozrušený je omnoho výraznejšia, že samice dorastajú do výšky 1,7 m a môžu vážiť aj 70 kg. Tiež, že prsty ich nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi, vďaka čomu je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra na vnútornom prste výborne brániť. Ak sa cíti v ohrození, dokáže človeka úderom svojho dlhého pazúra dokonca i zabiť. Prezradili sme im, že jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 – 5 štvorcových km a keďže žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Zaujímavosťou je, že samice sa pária s viacerými samcami, po znáške hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť a po vyliahnutí sa postarať o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až po dobu 9 mesiacov. Tie sú spočiatku nenápadnej sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku 1 roka. Primárnym problémom znižovania stavu populácie kazuárov vo voľnej prírode je strata a fragmentácia ich prirodzeného prostredia. Viac ako 80% prostredia ich prirodzeného výskytu ako sú mokré tropické pobrežné nížiny v Austrálii boli zničené. Vedci predpokladali, že v roku 2002 bola približná populácia dospelých jedincov v Austrálii o počte menej ako 2500 jedincov.

2.8.2019 sa naši návštevníci mohli dozvedieť mnohé zaujímavosti zo života najmenšej z veľkých mačkovitých šeliem. Leopard obláčkový (Neofelis nebulosa) je stále opravená tajomstvami a niektoré z nich sme sa rozhodli prezradiť záujemcom, ktorí v tento deň navštívili našu zoo. Dnes úž vedia, že druhové meno – „obláčkový“ dostal podľa prekrásnej kresby srsti, ktorá vytvára nepravidelné tmavé škvrny s čiernym ohraničením v tvare obláčikov. A že napriek tomu, že telo má dlhé aj viac ako 1 meter a skostnatelú jazylku, (čo má za následok, že na rozdiel od ostatných veľkých mačiek nedokáže revať), je zaradený do skupiny veľkých mačiek.  Dokonale sa prispôsobil životu v korunách stromov, aj preto má najdokonalejšiu lezeckú techniku spomedzi všetkých mačiek. V pomere k veľkosti lebky má zo všetkých mačiek najdlhšie očné zuby (špicáky) – môžu byť dlhé viac ako 4 cm a nápadne pripomínajú vyhynuté šablozubé mačkovité šelmy (Smilodon, Amphimachairodus, Thylacosmilus, Anachlysictis, Hoplophoneus), ktoré našu planétu obývali pred desiatkami tisíc až niekoľkými miliónmi rokmi. Medzi očnými zubmi a premolármi má z dôvodu absencie prvého premolára (črenového zubu) širokú medzeru, čo mu umožňuje dosiahnuť silné a hlboké uhryznutie.  Najväčšou hrozbou pre tento druh leoparda je ničenie jeho biotopov a ilegálny lov,  vyhľadávané sú jeho kožušina, ale aj kosti, orgány a zuby, ktoré sú používané v tradičnej čínskej medicíne. Až do roku 2007 boli biológovia presvedčený, že leopard obláčkový má 4 poddruhy – v Číne, v Nepále, na Sumatre a Borneu a štvrtý na Tchaj-wane, kde ho však ľudia vyhubili, pretože sa stal obľúbenou korisťou pašerákov a lovcov kožušín. Po kombinácii molekulárne-fylogenetických analýz reťazca génov s analýzou kresby srsti sa ukázalo, že v juhovýchodnej Ázii žijú v skutočnosti dva odlišné druhy. Leopard obláčkový (Neofelis nebulosa) a leopard Diardov (Neofelis diardi), žijúci na ostrovoch Borno, Sumatra a Batu.  Vo svetových zoologických záhradách dnes žije menej ako 300 jedincov, v Európe ho chová 33 zoo v počte asi 110 exemplárov. Národná zoo Bojnice vstúpila do európskeho záchranného programu EEP dovozom prvého samca, ktorého sme doviezli zo Zoo Ústí nad Labem 4.6.2015. Záchranný program koordinuje anglická zoo v Port Lympne. Na Slovensku môžu záujemcovia tento chovateľsky náročný druh vidieť iba v Národnej zoo Bojnice.

12.8.2019 sme predstavili výskyt, druhy, správanie a mnohé zaujímavosti zo života slonov a levov, čím sme sa zapojili do Medzinárodného dňa levov a medzinárodného dňa slonov. Predstavili sme návštevníkom nielen u nás chované levy berberské (Panthera leo leo), ale aj historický areál rozšírenia levov, vyhynuté i prežívajúce poddruhy, či početnosť a ich výskyt vo svete. Veľké mačkovité šelmy patria k najobľúbenejším chovancom zoologických záhrad po celom svete. Prvými zástupcami veľkých mačiek v bojnickej zoo bol pár levov Tarzan a Laura, ktorý sme v siedmom roku existencie zoo doviezli 2. júla 1962 z Poľska. Celkovo sme v rokoch 1965 – 1988 odchovali v zoo 30 levíčat.  S výnimkou krátkodobého chovu leva ázijského (Panthera leo persica) v rokoch 2011 – 2012 sme chovali len krížence levov (hybridné levy). Dnes sa Národná zoo Bojnice venuje chovu v prírode vyhynutého leva berberského (Panthera leo leo). Základom dnešného chovu 80 levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 – 1978. Jedným z najúspešnejších európskych chovateľov berberských levov je aj nemecká zoo Neuwied. Odtiaľ pochádza mladý samec Aslan, narodený 1.januára 2011. Prvý odchov mláďat leva berberského sme dosiahli v roku 2014, keď sa 30. decembra narodili Ramzes a Zara. Dnes v Národnej zoo Bojnice môžete vidieť dvoch samcov, Aslana a jeho syna Ramzesa a dve samice Ginu (matka Ramzesa) a Busettu.

V ten istý deň, 12.8.2019 mohli záujemcovia navštíviť aj stánok pri pavilóne slonov, kde sa dozvedeli príbeh našich slonov afrických (Loxodonta africana) samíc Maji a Guli, rodokmeň slona, žijúce druhy slonov a rôzne zaujímavosti o dorozumievaní sa slonov, ich pamäti, gravidite a v živočíšnej ríši jedinečnej výmene zubov. Aj aj napríklad, že kly vznikli predĺžením dvoch horných očných zubov a slony ich používajú pri získavaní potravy, ale aj pri súbojoch o vedúce postavenie. Taktiež sú súčasťou súbojov o samicu. Na rozdiel od zubov rastú slonom kly po celý ich život. Unikátny je však rast, výmena, ale aj tvar sloních zubov. Slonie stoličky sú tvorené systémom sklovinových lamiel, ktoré tmelí obrovské množstvo zubného cementu. Zub má teda charakter obrovského strúhadla, kde z masy zubného cementu vystupujú priečne lišty tvorené tvrdou sklovinou, čo je ideálne pre konzumáciu tvrdej rastlinnej potravy. Behom života sa zuby obrusujú a u slonov sa vyvinula zvláštna a jedinečná stratégia. Tri črenové zuby (premoláre) a tri stoličky (moláre) sa objavujú v priebehu života slona postupne. Keď sa obrúsi prvý črenový zub, nahradí ho druhý, potom tretí, nasledovaný postupne tromi stoličkami. Keď slon príde o poslednú stoličku, umiera hladom. Na Slovensku nájdu záujemcovia slony len v Národnej zoo Bojnice. Už od roku 1984 tu chováme 2 jedince – samice slona Afrického (Loxodonta africana). Slonice Maja a Gula k nám boli dovezené z afrického Zimbabwe, kde boli odchytené ako opustené mláďatá. Ale aj to, že najväčšou hrozbou pre voľne žijúce slony je pytliactvo, ktoré je zamerané na slonovinu. Tá ma totiž na čiernom trhu obrovskú hodnotu. Stáva sa, že pytliakov nezastaví ani vojenská ochrana národných parkov a rezervácií. Chov slonov v zoo je neuveriteľne náročný a nákladný, preto si ho môže dovoliť len niekoľko svetových chovateľských inštitúcií. V európskych zoo je chov slonov prísne koordinovaný a monitorovaný EEP programom.