Jeleňovité (Cervidae) v ZOO Bojnice: prehľad histórie
Úvod » Jeleňovité (Cervidae) v ZOO Bojnice: prehľad histórie

Jeleňovité kopytníky tvorili súčasť kolekcie zvierat už od založenia zoo, dokonca aj v období dvoch troch rokov pred otvorením zoologickej záhrady pre verejnosť v roku 1955. V samotnom počiatku existencie zoo prevládala koncepcia zameraná na pôvodné slovenské alebo dostupné druhy a tak tu nechýbal jeleň lesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), daniel škvrnitý (Dama dama), sika Dybowského (Cervus nippon dybowskii) a prekvapivo veľmi skoro, tj. začiatkom roku 1956, do zoo prišiel i los mokraďový (Alces alces). V 60–tych rokov pribudli nové druhy ako jeleň maral (Cervus elaphus maral), wapiti kanadský (Cervus c. canadensis), wapiti mandžuský (Cervus canadensis xanthopygus), vrátane soba arktického (Rangifer tarandus) a jeleníka bielochvostého (Odocoileus virginianus). Pomerne značná pozornosť predchodcov bola venovaná chovu jeleních krížencov (lesný x wapiti, sika x lesný). Koncom 80-tych rokov sa relatívne početná kolekcia druhov znížila. V posledných cca. dvadsiatich rokoch chovala ZOO Bojnice len dva druhy – daniele škvrnité a siky Dybowského. Zmena nastala v roku 2011, kedy došlo k dovozu dvoch nových druhov – jeleňov bieloústych (Cervus albirostris) a danielov mezopotámskych (Dama mesopotamica). Celkovo sa tu vyskytlo 12 taxónov a dva hybridy.

Jeleň stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) – druh sa choval ešte pred otvorením zoo, v rokoch 1953-54. Od roku 1955 sa v zoo choval pravidelne, neskôr s prestávkami. V prvých obdobiach sa pravidelne rozmnožoval. Najväčšie stádo malo 10 exemplárov v roku 1979. Presný údaj o odchovoch chýba, bude v rozpätí 20 až 30 mláďat. Po roku 1983 chov ustupuje, 1984-87 – 7 posledných mláďat. Naposledy sa jeden mladý samec krátko objavil v zoo v roku 2006. Išlo o nález v okolí, zviera bolo poskytnuté partnerom v okrese, kde žije dodnes.

Jeleň maral (Cervus elaphus maral)– 10.12. 1963 sme doviezli dva jedince zo ZSSR. Do roku 1975 sme zaznamenali 12 odchovov, začiatkom roku 1976 tu žili ešte 3, posledný exemplár uhynul 20.8.1982. Ešte jedno zviera bolo dovezené 10.2.1983 zo ZOO Ostrava. V zbierkach zoo sa dochoval jeden dermoplastický preparát hlavy.

Wapiti kanadský (Cervus canadensis canadensis) – príchod do zoo v roku 1960. Pravdepodobne tu žil pár. Posledný exemplár uhynul 1.10.1965.

Wapiti mandžuský (Cervus canadensis xanthopygus) – izjubr – vtedy označovaný nesprávne ako „rudolphi“ – wapiti – má byť luedorfi, čo je staršie synonymum pre Cervus canadensis xanthopygus. Do zoo bol dovezený roku 1966 v počte 1 exemplár. Tento ojedinelý jeleň uhynul 1.10.1975.

Jeleň bieloústy (Cervus albirostris)– k dovozu tohto horského jeleňa dochádza 15.12.2011. Samec Tibet sa narodil v ZOO Ústí nad Labem v roku 2009. Dve samice Lhasa a Barga pochádzajú z chovu v Tierparku Berlín.

Sika Dybowského (Cervus nippon dybowskii) – prvá zmienka o sikách Dybowského v našej zoo je už v roku 1957, kedy bol zaznamenaný aj prvý odchov, pravdepodobne však do zoo prišli už v roku 1956. Neskôr sú záznamy strohé, napr. začiatkom roku 1965 sme mali 7 jedincov, v rokoch 1965-75 bolo odchovaných 22 mláďat, v roku 1976 evidujeme 8 ks, vysoké stavy druhu boli i v nasledovných rokoch (1977 – 10 ks, 1979 – 13 ks, 1980 – 11 ks), vlastné odchovy v tejto perióde – 14 mláďat, v r. 1983 už len 5 ks. V rokoch 1984-2011 sme odchovali 33 mláďat. Celkovo sme v evidovaných rokoch 1965-2011 odchovali 69 mláďat (+cca 8-10). Druh chováme dodnes (1.2, k 1.1.2012). Samec pochádza z Lešnej (dovezený roku 2008).

Jeleň x Sika hybrid (Cervus elaphus x Cervus nippon) – naši predchodcovia v zoo sa intenzívne venovali chovu jeleních hybridov. Tento hybrid sa choval oddelene a pravidelne sa množil, Do r. 1975 bolo odchovaných najmenej 31 mláďat. Najväčšie stádo malo 10 ks (1966).

Jeleň x wapiti (Cervus elaphus x Cervus canadensis) – príchod dvoch kusov nastal 1.6.1962, v roku 1965 pribudol jeden exemplár, v tom istom roku prišli ešte 3 ďalšie. Do roku 1975 sa odchovalo 16 mladých, maximálny počet jedincov bol 4. Od roku 1975 ústup v chove.

Los mokraďový (Alces alces)– prvý los v zoo sa už spomína v roku 1956, vtedy to bolo najvzácnejšie zviera (Móric). Príchod druhého jedinca je zaznamenaný v roku 1960, prišiel v zásielke zo ZSSR. Úhyn jedného losa evidujeme 2.1.62, no nevieme či išlo o staršieho alebo nie (pravdepodobne ten druhý). Motív losa sa nachádza na reklame z kín údajne z roku 1965. V tomto roku ale los v evidencii zoo už nefiguruje. Tretí historický los, tiež samec, pribudol do kolekcie neplánovane 6.6.1989 od Františka Cina z Červenej Skaly. Podľa spomienok pamätníkov išlo o zabehnutého ročného jedinca, ktorého zrazilo auto kdesi pri Topoľčanoch. Pre zdravotné problémy bol vyradený o 10 dní.

Sob arktický (Rangifer tarandus)– príchod tohto chovateľského unikátu a veľmi náročného druhu do zoo nastal 27.2.1965 v počte 3 jedince (1.2), to že to naši predchodcovia precenili, dokazuje, že o 4 mesiace bol už na žive iba jeden sob. Dňa 11.12.1965 prichádza do zoo ďalší kus a chov sa zlepšil. Pár sobov tu žil aj v roku 1967. Dňa 14.5. 1967 sa nášmu páru narodilo mláďa. Ešte ďalší jedinec prišiel do zoo 25.12.1968, vtedy tu žili celkovo tri soby. V roku 1969 náhle uhynuli dva jedince a 22.3.1971 uhynul posledný sob v bojnickej zoo. Spomienkou je dobová propagačná nálepka a dve fotografie, o ktorých nevieme s istotou, či boli zhotovené v našej zoo.

Srnec lesný (Capreolus capreolus)– druh chovaný od počiatkov, dokonca i v období pred otvorením zoo. Pravidelne sa prijímal do rehabilitácie, odchovával, takže presná evidencia je vzhľadom na neúplnosť archívov nemožná. Počet odchovov a rehabilitátov presahuje 140. V roku 1977 dosiahol počet chovaných jedincov rekordných 11 ks. V posledných rokoch registrujeme voľne žijúcu minipopuláciu srncov v areáli zoo, ktoré komplikujú napr. parazitárnu prevenciu.

Jeleník bielochvostý (Odocoileus virginianus) – prvýkrát evidujeme príchod jedného jedinca, vtedy jelenca alebo pasrnca viržínskeho 4.3.1969. Tento zaujímavý zástupca severoamerických jeleňovitých tu žil podľa záznamov až do 17.4.1975, je pravdepodobné, že to bolo až do roku 1981. Tento údaj ešte preverujeme. V ten istý rok prišiel do zoo ešte jeden jedinec, no ten nežil dlho, len pár mesiacov.

Daniel škvrnitý (Dama dama) – druh bol chovaný ešte pred otvorením zoo (1954) a od roku 1955 je tu stále. V roku 1965 tu napríklad žilo stádo v počte 15 jedincov, historické maximum je 19 členné stádo danielov. Do roku 1964 nemáme presnú evidenciu, v rokoch 1965-1975 pribudlo 60 mláďat, v rokoch 1976–1983 to bolo 35 mláďat, v rokoch 1984-2011 to bolo 76 mláďat. Celkovo sa v evidovaných rokoch (1965-2011) uvádza 171 odchovaných mláďat. V chove sa občas vyskytli i melanické jedince. V roku 1957 boli tri daniele zapožičané pre Maďarský štátny film. V roku 2011 uvoľňujú daniele škvrnité miesto vzácnejším príbuzným – danielom mezopotámskym (Dama mesopotamica). Naďalej ale ostávajú (1.6) v majetku zoo v deponácii u p. P. Kollára, Lipník.
Daniel mezopotámsky (Dama mesopotamica) – vzácny a kriticky ohrozený druh vedený v programe EEP prichádza 15.12.2011 v počte 2.3. S výnimkou jednej samice ide o veľmi mladé zvieratá: 2.1 sú z Tierparku Berlín, 0.1 Stuttgart, 0.1 Kronberg. Prvý odchov, samicu Salome, sme odchovali v roku 2012.