V priebehu evolučného vývoja sa u všetkých druhov cicavcov ustálilo typické usporiadanie chrupu. V každej zoologickej literatúre sa dočítate, že medveď hnedý má 42 zubov. Dvadsať v hornej a dvadsať v dolnej čeľusti. Teda mal by mať, pretože o tom hovorí chrupový vzorec, ktorý je pre medveďa hnedého stanovený 3142/3143. Táto forma zápisu chrupového vzorca udáva počty štyroch druhov zubov (hryzáky, očné zuby, predstoličky, stoličky) v polovici hornej a polovici dolnej čeľuste každého cicavca. Ak teda tento počet zrátame a vynásobíme dvoma, dozvieme sa, že celkový počet zubov medveďa hnedého by mal byť 42. Lenže nie je. Ich počet je rôzny, od 36 po 42.

Ak niektoré zuby jedinca v porovnaní s chrupovým vzorcom chýbajú, hovoríme o regresii. Regresia chrupu sa prejavuje aj u človeka, nie každému vyrastú posledné stoličky, často nazývané zuby múdrosti. Tieto ani náhodou nesúvisia s hodnotou nášho IQ, Sú dôkazom, že tieto zuby počas evolučného vývoja strácajú svoju funkčnosť. U medveďa sa regresia chrupu týka predstoličiek (premolárov).

Od založenia našej zoo sme chovali viaceré druhy medveďov. V rokoch 1957 – 1967 a krátko v rokoch 1971 – 1972 sme chovali medvede himalájske (Selenarctos thibetanus), v rokoch 1967 – 1992 sme v zoo chovali celkovo 7 jedincov medveďa bieleho (Thalarctos maritimus), v roku 1992 sme darom z viedenskej zoo získali 3 jedince medveďa sýrskeho (Ursus arctos syriacus), ktoré sme chovali do roku 2001. Dnes v našej expozícii môžete vidieť v dvojvýbehu  8 jedincov medveďa hnedého európskeho (Ursus arctos arctos).