Národná zoologická záhrada Bojnice chová aj zvieratá so vzácnymi poruchami sfarbenia.
Úvod » Národná zoologická záhrada Bojnice chová aj zvieratá so vzácnymi poruchami sfarbenia.

 

Návštevníci bojnickej zoo môžu v kolekcii chovaných zvierat v Národnej zoo Bojnice vidieť bielo sfarbenú samicu nandu pampového (Rhea americana), alebo čiernu samicu jaguára amerického (Panthera onca).

 

Sfarbenie zvierat v prírode je veľmi zaujímavé. Pri živočíchoch sa môžeme stretnúť s mnohými odtieňmi rôznych farieb. Napriek tomu, že niektoré živočíchy nosia na tele paletu rozličných farieb, čisto biele alebo čisto čierne zvieratá sú pre mnohých fascinujúce a odjakživa priťahovali pozornosť vedcov i laikov.

Vplyvom nadmernej alebo nedostatočnej pigmentácie vznikajú v zvieracej ríši poruchy sfarbenia. Čisto biela a čierna sú síce vzácne, ale ojedinele sa vyskytujú. Niektorým sú na príťaž, iným zas život uľahčujú.

 

Medzi najznámejšie poruchy sfarbenia zveri patrí albinizmus. Slovo albinizmus má základ v latinskom albus, čo znamená biely. Je to vrodená porucha, ktorá sa vyznačuje nedostatkom alebo úplnou absenciou pigmentu. Prejavuje sa bielym sfarbením srsti a červenými očami. Albinizmus je porucha, keď organizmus nedokáže produkovať látku, ktorá sa nazýva melanín a spôsobuje pigmentové sfarbenie pokožky, srsti, peria alebo šupín. Albíny, ako sa označujú živočíchy s touto poruchou sfarbenia, sa nachádzajú medzi všetkými predstaviteľmi zvieracieho sveta, najčastejšie však v prípade cicavcov. Predpokladá sa, že z každých 10 000 cicavcov je jeden albín, čo znamená, že bielo sfarbené zvieratá sú v prírode vzácne. Byť albínom v divočine nie je jednoduché. Takéto sfarbenie (okrem polárnych oblastí) má svoje úskalia a riziká, šelmu s touto poruchou odhalí korisť rýchlejšie a bielo sfarbené jedince zas rýchlejšie zbadajú šelmy a dravce. Zvieratá, ktoré trpia albinizmom, sú tiež často vylúčené zo svojho spoločenstva, čriedy, svorky, stáda či inej skupiny.

 

 

Ďalšou z príkladov porúch sfarbenia je melanizmus. Spôsobuje tmavé až čierne sfarbenie srsti a vo výnimočných prípadoch je viditeľná aj pôvodná kresba tela. Na rozdiel od albínov majú jedince s melanizmom väčšiu šancu na prežitie v prírode – nie sú také nápadné a sú odolnejšie proti UV žiareniu. Melanín sa tvorí v melanozómoch a melanocytoch, ktoré sa nachádzajú medzi základnými bunkami pokožky, a potom je transportovaný do susedných buniek. Takto sa dostáva do celej plochy pokožky. Výhodou tmavých zvierat je ich menšia zraniteľnosť v noci, pretože lepšie splývajú s okolím. Dokážu sa jednoduchšie zamaskovať pred nepriateľmi.

Melanizmus je recesívna črta, čo znamená, že obaja rodičia musia nosiť gén, aby sa mohol takýto jedinec narodiť. Genetický výskum naznačuje, že melanizmus pochádza z mutácie v géne, ktorá spôsobuje tmavé sfarbenie. Jedným z najznámejších druhov zvierat, pri ktorom je melanizmus pomerne častý, je leopard škvrnitý. Predpokladá sa, že z celosvetovej populácie leopardov môže približne jedenásť percent trpieť melanizmom. Najviac čiernych leopardov žije v južnej Ázii, kde im husté dažďové pralesy poskytujú počas lovu veľkú výhodu. Melanistické jedince sa častejšie vyskytujú najmä v tropických vlhkých zalesnených oblastiach. Pri dopade svetla v určitom uhle je na nich napriek čiernej srsti viditeľný vzor tvorený škvrnami a rozetami. Čierne jedince sa vyskytujú aj v prípade jaguára amerického a veľmi zriedkavé a vzácne sú aj pumy americké. Pri tigroch sa ojedinele vyskytujú jedince s hnedočervenou hlavou a hnedočiernou srsťou, nejde však o skutočný melanizmus. Čierne jedince neboli pozorované ani v prípade levov.