Stručná história chovu orangutanov v ZOO Bojnice do roku 2008
Home » Stručná história chovu orangutanov v ZOO Bojnice do roku 2008

S chovom orangutanov začala bojnická zoologická záhrada v roku 1993. Dňa 12. augusta sa zo ZOO Rostock doviezli dva hybridné, dospelé a čiastočne socializované samce: Aralbert (nar. 26.3. 1972 v Mníchove) a Tuan (Turk) (nar. 29.11.1975 v Brownsville). Oba hybridné samce boli po povahovej stránke bezproblémové, kľudné a vďaka socializácii s bývalým ošetrovateľom v Rostocku sa kontaktu (len cez mrežu) s našimi ošetrovateľmi nevyhýbali. Dna 11.10. 1996 sa z dôvodov začínajúcej rekonštrukcie starého pavilónu opíc deponovali do Zoo Dvůr Králové v Českej republike, odkiaľ sa 2. septembra 1997 previezli do Zoo Gdaňsk.

Rok 2002 – dokončenie pavilónu opíc a príchod samíc

Na EAZA konferencii v Prahe v roku 2001 rozhodol koordinátor európskeho chovu orangutanov o príchode dvoch samíc orangutana bornejského do ZOO Bojnice z nemeckej ZOO v Kolíne nad Rýnom. Vo februári 2002 absolvovali traja naši pracovníci návštevu kolínskej zoo, kde sa podrobne zoznámili s chovom orangutanov. V roku 2002 sa v Bojniciach dokončovala niekoľkoročná rekonštrukcia pavilónu opíc. Samice Nanga a Tara prišli do našej záhrady 6.6.2002. Zvieratá sa v rámci programu EEP nepredávajú, len sa poskytujú členským zoo do opatery. Nasledovné obdobie si zvykali na nové podmienky, spoznávali vnútorné i vonkajšie priestory.

Rok 2003 – príchod samca Moma a jesenná tragédia

K našim samiciam bol pôvodne naplánovaný mladý samec Jorong z Dublinu v Írsku. Nakoniec koordinátor rozhodol o príchode samca Moma zo Zoo La Palmyre vo Francúzsku. Ten k nám pricestoval cez viedenské letisko v marci. Po karanténe Momo prejavoval o samice veľký záujem, mal evidentnú snahu prekonať ich odstup a spriateliť sa s nimi. Nanga si vždy udržovala od neho odstup, Tara bola k nemu ústretovejšia. Po prvom mesiaci spolužitia sme zaznamenali prvý pokus Moma o párenie. Mnohokrát začínal byť vo svojich požiadavkách neodbytný a násilím si vynucoval pozornosť samice. Nanga mu v tomto viac odolávala, najmä pre jej nervóznu a výbušnú povahu. Ako mláďa bola od matky predčasne oddelená a odrážalo sa to na jej psychike i celkovom fyzickom vývine. Tara bola naopak veľmi lenivá, s nadváhou a navyknutá z dôvodu vyššieho rangového postavenia jej matky v kolínskom chove na zvýšenú pozornosť (napr. častokrát si nechala nosiť krmivo alebo si ho priamo vynucovala od Nangy). Aj pohybovo bola menej aktívna a obratná. Po pomerne pokojnom a pre orangutany štastnom lete prišla jesenná tragédia. Momo násilím zhodil Taru z palandy, ktorá nešťastne dopadla na hlavu a po niekoľkých dňoch žiaľ uhynula na následky úrazu a vnútorného krvácania do mozgu. Okrem tejto udalosti sme sa v tom čase od koordinátora dozvedeli, že Momo je hybrid a musí byt vylúčený z chovateľských plánov. Na odporúčanie koordinátorov a vzhľadom na rizikovosť opakovania situácie bol Momo vykastrovaný.

Rok 2004-2008

Počas týchto piatich rokov žili v našej zoo dva orangutany – Nanga a Momo. Obe zvieratá fyzicky dospievali, u samcov to býva až v 13 až 15 rokoch, u samíc o dva tri roky skôr. Za celé toto obdobie sa hľadalo umiestnenie Moma v inej zoologickej záhrade a jeho nahradenie perspektívnym samcom. Bolo nájdených viacero alternatív v Česku, Rusku, Nemecku, Francúzsku a dokonca i v Číne, no žiadna sa nakoniec z rôznych dôvodov neuskutočnila.

Rok 2008 – nový samec Jago

Kedže Nanga už bola fyzicky vyspelá, rozhodli sme sa riešiť našu situáciu pokusom o chov v skupine tj. dvoch samcov a samice, tak ako to radil európsky koordinátor, ktorý stále nemal pre Moma náhradné ubytovanie. Na konferencii EAZA vo Varšave sa rozhodlo, že vhodným samcom pre Nangu bude Jago, vtedy dvadsaťpäťročný samec, ktorý už splodil dvoch potomkov. Jago sa narodil v Londýne v r. 1982, dlho žil v holandskom Rhenene a posledné roky strávil v maďarskej Nyiregyháze (Sostó). Po dovoze do našej zoo žili všetky tri orangutany spolu dva mesiace. Následne však starší, silnejší samec Jago prejavil svoju prevahu a dominanciu a Moma napadol. My sme vedeli, že tento spôsob chovu nebude ďalej možný. Odvtedy žil Momo oddelene. Na jeseň sme pozorovali intenzívne párenia medzi Nangou a Jagom, pretože obe zvieratá si padli do oka a vytvorili harmonický vztah. My sme sa nádejali, že z ich lásky vznikne potomstvo, ktoré by znamenalo pre nás velkú udalosť.
RNDr. Peter Lupták