Posledný zookrúžok v školskom roku 2021/2022 začal v neštandardnom čase. Mladí zoológovia sa v Národnej zoo Bojnice stretli v poslednú júnovú sobotu až popoludní a hlavným programom bola spoločná opekačka a následná nočná komentovaná prehliadka. Edukáciu sme tak spojili so zábavou. Žiaľ, nie všetky deti sa z dôvodu maródky mohli zúčastniť a tak sme sa na rozlúčkovom zookrúžku stretli iba deviati. Tento počet sa ale napokon navýšil a pridali sa ku nám rodičia, súrodenci či ich priatelia. Všetko odštartovalo v prednáškovej sále, kde sme zhodnotili školský rok. Pozreli sme sa na to, čo nám jednotlivé stretnutia priniesli a o aké informácie deti zbohatli. Na našu radosť, ich vedomosti nás, ale i rodičov milo prekvapili. 

Po úvodnom stretnutí v prednáškovej sále Centra environmentálnej výchovy Národnej zoo Bojnice, sme sa všetci spolu presunuli na miesto opekačky. Ním bol útulný areál Sokoliarov Aquila Bojnice, ktorí nám svoje priestory s ochotou prepožičali. A nie len to. Deťom pripravili hry, prehliadku vtáctva a po hustom lejaku i suché oblečenie. Preto im patrí obrovská vďaka.

Vyššie spomínaná búrka našich mladých zoológov neodradila a ani nezahnala späť do prednáškovej sály. Práve naopak, opekačka po jej skončení pokračovala. Po nej si chlapci zahrali futbal a dievčatá si posedeli pri ohni. Po návrate do zoologickej záhrady sme sa pozreli na niekoľkodielny miniseriál o chovateľoch bojnickej zoo, ktorý pochádza z našej produkcie. Ten zaujal deti i rodičov.

Počkali sme, kým sa zotmie a vyrazili sme na ďalšie dobrodružstvo, ktorým bola nočná komentovaná prehliadka. Tú môžeme vyhodnotiť za vydarenú, nakoľko sme stretli množstvo zvierat a to aj tie, ktoré počas bieleho dňa väčšinou spia a návštevníci ich môžu vidieť len sporadicky. Okolo polnoci prehliadka vygradovala nádherným a hlučným koncertom, ktorí nám pripravili vlci eurázijskí. Aj počas prehliadky deti odpovedali na rôzne otázky a opäť využili načerpané vedomosti z predošlých stretnutí.

Po prehliadke, počas hlbokej noci, ktorá zahalila zoo do poriadnej tmy, sme sa presunuli späť na miesto, kde sa zookrúžky pravidelne realizovali, teda do prednáškovej sály. Napriek pokročilému času sa ale deťom spať nechcelo a tak sme si pozreli filmy, ktoré oni samé vybrali. Potom nasledovalo vytúžené prespatie v zoo.

Nedeľné ráno bolo náročné pre všetkých a ani jedného zookrúžkara budík nastavený na ôsmu hodinu nezobudil. Priestory zoologickej záhrady sme opúšťali o desiatej hodine dopoludnia, unavení, no v dobrej nálade z krásne prežitej soboty.