Obzreli sme sa do minulosti, v ktorej má chov zebier v bojnickej zoo dlhý príbeh
Pri príležitosti Medzinárodného dňa zebier Vám prinášame článok o tomto krásnom, pruhovanom zvierati. Zebru ako takú predstavovať nikomu nijak zvlášť netreba. Vedeli ste ale, ako sa zebry delia, koľko druhov či poddruhov zebier poznáme a aké druhy žijú za bránami Národnej zoologickej záhrady Bojnice? Na tieto otázky Vám dáme odpovede v nastávajúcich riadkoch.
Zebra patrí medzi africké kopytníky
Zebry sa delia na tri druhy. Stepné, horské a zebry grevyho. Každý z týchto druhov má niekoľko poddruhov. Zebra horská sa rozdeľuje na dva poddruhy, ktorými sú zebra kapská a zebra Hartmannovej. Ďalším druhom je zebra stepná, ktorá sa ďalej delí na štyri poddruhy, ktorými sú zebra bezhrivá, zebra Bohmova, zebra Chapmanova a zebra damarská. V dávnej minulosti existovali aj ďalšie dva poddruhy zebry stepnej, zebra Burchellova a zebra kvaga. Prvý spomínaný druh bol vyhubený ľuďmi ešte v 19. storočí a druhý naposledy žil v južnej Afrike.
Ilegálny lov
Zebry majú špeciálne adaptované úzke kopytá, pomocou ktorých sa ľahko a rýchlo pohybujú v strmých a skalnatých terénoch. Napriek ochranárskemu úsiliu sa stále ilegálne lovia a to hlavne preto, že konkurujú domácemu dobytku na farmách. Chránené sú len v národných parkoch a rezerváciách. Chovajú sa aj na loveckých farmách, kde sú povolené kvóty na odstrel.
Podobá sa koňovi, rozdiely sú však veľké
Stavbou tela sa zebry podobajú primitívnym druhom koní. Majú kratšie nohy a väčšiu hlavu, no nie sú tak dobrými šprintérmi ako ušľachtilé plemená domácich koní. Môžu bežať rýchlosťou až 55 km/h, ale sú vytrvalejšími bežcami ako kone. Živia sa najmä bylinami a trávou. Medzi zebrami sú veľké individuálne rozdiely, opisuje sa veľa poddruhov a miestnych variet, preto aj počet opísaných druhov prešiel revíziou.
Zebry v bojnickej zoo
Národná zoologická záhrada chová dva poddruhy zebry, zebru bezhrivú a zebru Hartmannovej. S chovom zebry bezhrivej sme začali iba 1. júla 2020. „Bezhrivka“ sa od ostatných zebier odlišuje tým, že najmä žrebce majú krátku hrivu, alebo im chýba úplne. Naopak mláďatá a samice majú hrivu vždy. Ide o zebru, ktorá je najsevernejším poddruhom zebry stepnej a v súčasnosti sa považuje za najohrozenejší poddruh. Tento vzácny poddruh sa vyskytuje už iba v Ugande. Začiatkom jej chovu sa bojnická zoo zapojila do česko-slovenského programu záchrany tohto kopytníka. Chovný pár zebry bezhrivej získala naša zoo z poľskej zoo Safari Borisew. Jedná sa o veľmi vzácny druh zebry, a to ako vo voľnej prírode, tak i v zoologických záhradách.
Menej známa, no u návštevníkov obľúbená
Zebra horská patrí k menej známym zástupcom afrických koňovitých kopytníkov. Poznáme dva jej poddruhy, zebru kapskú a zebru Hartmannovej. Druhá spomínaná je pomenovaná podľa Anny Hartmannovej, manželky nemeckého bádateľa dr. Georga Hartmanna, ktorý ako prvý túto zebru objavil.
Prvá etapa chovu zebry Hartmannovej v našej zoo
S chovom tejto vzácnej zebry začala naša zoologická záhrada v roku 1974. Podľa záznamov bojnickej zoo, prišiel z českej zoologickej záhrady Dvůr Králové pár prvých zvierat 11. septembra 1974. Obe zvieratá pochádzali z Vágnerových odchytov v Namíbii, z rokov 1971 a 1972. Podľa našich posledných zistení z archívov zoo vyplynulo, že sa tomuto páru 26.júla 1975 narodilo mláďa. Skupinku rodičovského páru s jedným mláďaťom sme 9. decembra 1975 posilnili dovozom kobyly zo zoo Dvůr Králové. Mladá kobylka, narodená chovnému páru sa dožila iba pol roka. Zabila sa 21. februára 1976 nárazom do plotu. Prvá, odchytová kobyla koncom augusta 1976 taktiež uhynula, v tomto prípade následkom neúspešnej narkózy. Začiatkom septembra 1979 bol do maďarskej zoo vo Veszpréme, od nás transportovaný žrebec a týmto sa prvá etapa chovu zebier Hartmannových u nás skončila.
Druhá, novodobá etapa chovu „hartmaniek“
V roku 1995 bol do bojnickej zoo dovezený z Ústí nad Labem (v tom čase od jedného z najväčších európskych chovateľov a vtedy i správcu svetovej plemennej knihy), pár mladučkých zebier. Prvý odchov v druhej etape chovu sme zaznamenali dňa 25.3. 1999, kedy sa narodil krásny žrebec. Ten opustil našu zoo spolu s kobylou Kliviou a úspešne absolvoval dlhý a náročný transport do Kazachstanu. Takto naša zoo prvýkrát prispela k rozšíreniu druhu do stredoázijských zoo. Dodnes sa tam chovu darí a podľa správ od zahraničných kolegov sa zebry u nich i rozmnožujú. Ďalšie odchované zebry Hartmannovej opustili Bojnice 5.júna 2000. Boli umiestnené do európskych zoologických záhrad v Poľsku, Nemecku a Holandsku.
Tretia etapa, respektíve nová generácia chovu začala v roku 2011
Tretia etapa chovu začala výmenou chovného žrebca v apríli 2011. Nový žrebec sa u nás aklimatizoval výborne a hneď po prvom spájaní došlo k zharmonizovaniu celej skupiny a naše tri kobyly nového samca postupne akceptovali. V skupinke nastal veľmi rýchlo pokoj a celý ďalší rok sme nezaznamenali žiadne komplikácie či problémy. Ešte v prvé týždne samec odpáril všetky samice, z ktorých zabrezli dve. Neskôr sa narodila zdravá samička, ktorá je prvým mláďaťom v druhej generácii narodeným u nás. To znamená, že mláďa sa narodilo zebre, ktorá sa narodila už za bránami bojnickej zoo. Potom prichádzali ďalšie a ďalšie odchovy a zebry Hartmannovej žijú v Národnej zoologickej záhrade Bojnice nepretržite až dodnes. V súčasnosti chováme päť samíc a troch samcov.
Zebry bezhrivé, chované za bránami bojnickej zoo
Zebry Hartmannovej, chované za bránami bojnickej zoo
