Kazuár veľkoprilbý (Casuarius casuarius) je najväčším a najznámejším druhom kazuárov. Počas evolúcie stratil schopnosť letu rovnako ako ostatné vtáky zo skupiny bežcov (Palaeognathae) teda pštros (Struthio), nandu (Rhea), emu (Dromaius) inambu (Eudromia elegans) a kivi (Apteryx). Kvôli zakrpateným krídlam sa musia spoliehať na svoje silné končatiny, ktoré slúžia k pohybu a na obranu. V dažďových pralesoch sa dokážu pohybovať v úplnej tichosti. Pri vydesení sa ale dokážu pohybovať cez les v rýchlosti až 50 km/h. Kazuáre sú skvelými plavcami a taktiež skokanmi. Slovo kazuár (cassowary) je papuánskeho pôvodu a znamená ‘kasu’ – rohatá a ‘weri’ – hlava
Ich veľké telo je pokryté čiernym hrubým a lesklým perím. Koža na krku, lalokoch, chrbte a hrudi je pestro sfarbená do červenej, modrej a fialovej farby. Farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady. Ak je rozrušený alebo rozhnevaný je omnoho výraznejšia. Kazuáre majú na krku dva laloky. Ich unikátnym znakom je prilba, ktorá sa vo všeobecnosti skoro u všetkých jedincov nakláňa jemne do pravej strany. Prilbovitý kostený hrebeň neslúži kazuárom na ozdobu, pomáha im predierať sa spletitou a hustou vegetáciou dažďových pralesov. Samice dorastajú do výšky 1,7 m a môžu vážiť približne 70 kg. Vo všeobecnosti sú ale samce menšieho vzrastu.
Jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 – 5 štvorcových km. Keďže kazuáre žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Samice sa pária s viacerými samcami. Po znáške samice hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť po dobu dvoch mesiacov. Samce počas tejto doby zriedka opustia hniezdo. Znáška obsahuje 6 – 8 vajec, ktoré sú výrazne zelenej farby. Po vyliahnutí sa samce starajú o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až po dobu 9 mesiacov. Mláďatá sú nenápadne sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku 1 roka.
Kazuáre majú svalnaté nohy, ktoré sú ukončené troma prstami, pokryté šupinami zo silne zrohovatenej pokožky, ktorá tvorí ploché doštičky. Prsty nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi. Je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra na vnútornom prste v ohrození výborne brániť. Ak sa cíti ohrozený, dokáže protivníka aj zabiť. Úderom svojho dlhého pazúra napadnutého doslova rozpára. V domovine týchto vtákov je zaznamenaných niekoľko prípadov zabití človeka.
Prvé kazuáre bojnická zoo získala v roku 1969 z Rakúska a Anglicka a prvá etapa chovu trvala do roku 1978. Dnes môže v Národnej zoo Bojnice vidieť samca kazuára Roba, ktorý sa stal už legendou zoo. Priviezli sme ho z pražskej zoo ako jednoročného v roku 1999. Bol to prvý kazuár v histórii odchovaný v českých a slovenských zoologických záhradách.
Jaroslav Slašťan