Národná zoologická záhrada Bojnice sa okrem chovu zvierat dlhodobo venuje záchranným a rehabilitačným programom. Spolupracuje na projektoch „Life Lynx a Life Lunch.“ V rámci nic sa nám podarilo zrehabilitovať a následne vypustiť zachránené jedince rysa ostrovida do voľnej prírody, v biosférickej rezervácii Falcký les. Z rehabilitačnej stanice bojnickej zoo bola zschránená a do voľnej prírody translokovaná viac ako desiatka rysov.

Úspešný rok

Aj v kalendárnom roku 2021 sme zaznamenali množstvo aktivít, ktorými sme prispeli k zakladaniu novej populácie rysa ostrovida, k rehabilitácií zranených či osirelých zvierat z voľnej prírody a naštartovali sme projekty, súvisiace s mačkou divou a sysľa pasienkového. Na konci roka tak môžeme naše aktivity hodnotiť veľmi pozitívne. Poďme ale pekne poporiadku.

Hľadali sme mačku divú

V priebehu kalendárneho roka 2021 sme všetkých priateľov našej zoo žiadali o pomoc pri hľadaní mačky divej. V súvislosti s tým sme spustili projekt pod názvom „Hľadáme mačku, pozor divú!“ Ide o dvojročný projekt nadnárodnej spolupráce, do ktorej sa Národná zoo Bojnice zapojila spoločne s Ústavom biologie obratlovcu AV ČR a s Hnutím DUHA Olomouc. Projekt monitoruje mačku divú na česko-slovenskom pohraničí s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov. Súčasťou projektu sú analýzy genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti a populačnej hustoty na základe fotomonitoringu a genetických dát, zriadenie rehabilitačnej stanice pre mačky divé v Národnej zoologickej záhrade Bojnice a taktiež osvetová činnosť a spolupráca s verejnosťou.

Najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe

Na Slovensku došlo v minulosti vplyvom ľudskej činnosti k výraznému poklesu početnosti mačky divej, našťastie sa na našom území udržala až po súčasnosť.  „Ako moderná zoologická inštitúcia sa aj Národná zoologická záhrada Bojnice, ako slovenský partner projektu zapojí do týchto výskumných aktivít. Prvýkrát tak na Slovensku zrealizujeme intenzívny monitoring mačky divej pomocou invazívnych i neinvazívnych metód, ako je fotomonitoring, genetické analýzy a telemetrické sledovanie jedincov. V neposlednom rade bude v areáli Národnej zoologickej záhrady vybudovaná najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe, určená výhradne pre záchranu mačky divej,“ uviedol v tom čase Branislav Tám, vedúci zoologického oddelenia a zároveň koordinátor projektu z Národnej zoologickej záhrady Bojnice. V súčasnosti prebieha na území bojnickej zoo výstavba tejto rehabilitačnej stanice.

Mikiny a tričká, ktoré majú zmysel

Známy projekt pod názvom „Mikiny a tričká, ktoré majú zmysel,“ bol ďalšou aktivitou, ktorú sme za bránami bojnickej zoo spustili. Nezisková organizácia Save-elephants sa zaoberá ochranou afrických slonov. Pytliactvo v Afrike v posledných rokoch dosiahlo neuveriteľnú mieru a slony môžu z Afriky vymiznúť do jedného desaťročia. Ročne je ich ulovených cez 30 000, len v poslednej dekáde ich populácia klesla o 60%. Väčšina slonov prichádza o svoj život kvôli klom, ktoré sú aj napriek medzinárodnému zákazu obchodovania – CITES na čiernom trhu veľmi cenenou komoditou. Organizáciu Save-elephants založil v roku 2012 prírodovedec a cestovateľ Arthur F. Sniegon, ktorý v strednej Afrike sprevádza strážcov parkov priamo v protipytliackom boji, vyjednáva s pytliakmi a dílermi a tak pomáha zatýkať priekupníkov. A práve na podporu slonov afrických bol predaj mikín a tričiek u nás zahájený. Z každej mikiny a trička s logom „Pomáham dobrej veci,“ ktoré si naši návštevníci zakúpili, išli 4 € organizácii Save-elephants.

Úspešná misia

Určite si prevažná väčšina z Vás ešte spomína na nádhernú dvojicu rysích samíc Lenku a Juliju.  Koncom apríla sa tieto dve „rysice“ stali novými obyvateľmi Národného parku Triglav v Slovinsku. Obe samice pochádzajú zo Slovenska a cieľom ich transportu bola misia, ktorej úlohou bolo podieľať sa na záchrane dinársko-juhovýchodnej alpskej populácie pred vyhynutím. Vypúšťania rysov sa zúčastnil i hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Branislav Tám, ktorý dlhodobo na záchrane populácie rysa ostrovida pracuje. Rysy do prírody vypustil slovinský Minister životného prostredia a územného plánovania, ktorý je zároveň riaditeľom Národného parku Triglav, korý je zároveň veľvyslancom projektu LIFE Lynx, Peter Prevc. Tento akt vykonal spolu so strážcami parku, ktorí sa o rysy starali v období, keď sa prispôsobovali novému prostrediu v aklimatizačnej stanici.

Jasný zámer

Prostredníctvom týchto jedincov, bolo zámerom založiť takzvaný “step stone,” teda novú časť populácie. Tá by mala priblížiť budúce prepojenie medzi dinárskou populáciou v Slovinsku a Chorvátsku, s Alpskou populáciou vo Švajčiarsku, Taliansku a Rakúsku. Prepojenie medzi juhovýchodnými Alpami a Dinárskym pohorím potvrdil tento rok prostredníctvom telemetrie aj slovenský rys Maks, rehabilitovaný v Národnej zoo Bojnice. Rys bol vypustený v uplynulom roku v centrálnej časti Dinárskeho pohoria (Slovinsko). „Verím, že všetky rysy sa rýchlo aklimatizujú a spoločne vytvoria nesmierne dôležitý medzistupeň, na prepojenie dinárskej a alpskej populácie,“ skonštatoval v tom čase hlavný zoológ Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.

Emil, alpsko-dinárska nádej!

V polovici mája 2021 prírodný park Velebit zbohatol o jednu krásnu mačkovitú šelmu menom Emil! Emil je štvrtým rysom, ktorý bol vypustený v Chorvátsku v rámci projektu LIFE Lynx a tretím, ktorého sme vypustili vo Velebite. Na základe údajov z fotopascí odhadujeme, že na Velebite je asi 38 dospelých rysov. Preto dúfame, že Emil nebude mať problémy s hľadaním partnerky. Všetky rysy v Chorvátsku boli vypustené takzvanou metódou „priameho vypustenia,” pri ktorej boli rysy vypustené ihneď po transporte zo zdrojovej krajiny, zatiaľ čo rysy v Slovinsku boli vypustené metódou „nepriameho vypustenia“ – po prevoze zo zdrojovej krajiny, strávili ďalšie dva týždne v aklimatizačnej stanici na mieste vypustenia. Príchod Emila je ďalším dôležitým krokom k zachovaniu populácie dinárskeho rysa ohrozeného príbuzenským krížením, ako aj zachovaniu zdravého ekosystému.

Mesiac máj sa za bránami bojnickej zoo niesol v znamení slobody

Začiatkom mája vypustili bojnickí ošetrovatelia do voľnej prírody trojicu bocianov, ktoré boli v zlom zdravotnom stave prijaté do rehabilitačnej stanice bojnickej zoo. Snoty, Rufaro a Salim nabrali počas dlhej, takmer ročnej rehabilitácie v záchrannej rehabilitačnej stanici bojnickej zoo potrebnú kondíciu a v súčasnosti si užívajú slobodu na šírom nebi. Prostredníctvom telemetrických zariadení je pohyb bocianov monitorovaný a bojnickí zoológovia môžu sledovať ich adaptáciu v prírode.

Snoty sa prihlásil z Afriky

Jeden z vyššie spomínaných bocianov Snoty dosiahol veľký úspech a pomocou telemetrického zariadenia sa nám podarilo zaznamenať jeho pohyb, ktorý siaha až do ďalekej Afriky. Cesta na africký kontinent je pre vtáctvo doslova tŕnistá. Iba v ojedinelých prípadoch sa stretávame s tým, že bocian ktorý vzlietne na Slovensku, nájde cestu do zimovísk v Afrike. Z rehabilitačnej stanice v Národnej zoologickej záhrade Bojnice bolo doposiaľ vypustených šesť bocianov, no iba v jedinom prípade sme zaznamenali takýto zásadný presun do zimoviska, nachádzajúcom sa na africkej pláni. Ide práve o jedného z vyššie spomínanej trojice, ktorý nesie meno Snoty a ktorý sa po návrate do prírody rozlietal natoľko, že v súčasnosti ho môžeme telemetricky pozorovať v oblastiach Afriky. „Ide o ojedinelý prípad, pretože väčšina týchto vtákov býva obeťou rôznych vplyvov. Zaznamenali sme prípady, kedy skončili pod kolesami automobilu, alebo uhynuli v Turecku, na Sicílii či na stožiaroch vysokého napätia. Dáta o ktoré sa prostredníctvom telemetrie opierame sú exaktné a preto vieme s istotou konštatovať, kde sa púť našich bocianov končí,“ vysvetlil hlavný zoológ Branislav Tám. Snoty sa následne presunul ešte ďalej, konkrétne do Čadu v strednej Afrike. Nášmu bocianovi budeme aj naďalej držať palce. S napätím budeme očakávať jeho ďalšie kroky a veríme, že telemetria nám prinesie ďalšie potešujúce zistenia.

Zapájame sa do projektu „LIFE syseľ“

Národná zoologická záhrada Bojnice sa zapojila do projektu LIFE syseľ, v rámci ktorého prebieha genetický výskum a posilňovanie lokalít, v ktorých je tak málo sysľov, že dochádza k príbuzenskému kríženiu. V Národnej zoo Bojnice sa zriadila genetická banka, do ktorej sa budú ukladať všetky získané vzorky od sysľov. V súčasnosti máme približne 900 vzoriek a tie by sa mali ešte rapídne rozšíriť. Z každej populácie sysľa sa odoberá približne dvadsať vzoriek, podľa ktorých sa určuje, či ide o zdravú populáciu. Ak je populácia zlá, zisťujeme lokality, ktoré je potrebné zosilniť. V našej zoo pripravujeme deväť výbehov na chov sysľov, ktoré budú slúžiť ako odchovňa. Šesť z nich sa bude nachádzať nad rehabilitačnou stanicou a pôjde o základné chovné stádo. V ňom bude sústredených cez 50 kusov sysľa. V základnej odchovni máme až šesť výbehov. Jeden výbeh bude zriadený priamo v expozičnej časti zoologickej záhrady a dva samostatné chovné priestory sa umiestnia v blízkosti kozorožcov a takinov zlatých. V ôsmych chovných priestoroch budú dva samce a štyri samice a v jednom menšom priestore iba jeden samec a tri samice. Ročne by sme mali z bojnickej zoo transportovať do voľnej prírody približne sto sysľov. Kam ale sysle poputujú, o tom bude rozhodovať Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.

Pomocnú ruku podávame zvieratám, ale i priateľom

Bojnická zoo úzko spolupracuje a udržiava dobré vzťahy i s inými zoologickými záhradami v rámci Československa. A práve jedna z nich má za sebou veľmi nelichotivé a smutné obdobie. Určite si ešte čerstvo spomínate na živelnú pohromu, ktorá v druhej polovici júna zasiahla zoologickú záhradu v českom Hodoníne. Škody, ktoré v nej tornádo spôsobilo boli nemalé a najviac si to odniesol útulok, ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti ostatných expozícii. Zničené boli aj jednotlivé výbehy a ubikácie v priľahlej oblasti útulku. Niekoľko týždňov na to sme z útrob hodonínskej zoo zachytili veľmi smutnú informáciu, ktorej obsahom bolo, že sa na jej pozemku ukončuje chov morských a sladkovodných živočích. Následky ničivej búrky boli natoľko fatálne, že výrazne narušili statiku budovy tejto ubikácie a tá musela byť kompletne zrútená. Z týchto žalostných dôvodov musela jedna z najmenších zoologických záhrad Európy nájsť zvieratám z akvárií nové domovy. Jednou zo zoologických záhrad, ktoré podali pomocnú ruku pri záchrane sladkovodných živočíchov, bola i Národná zoologická záhrada Bojnice. Do expozície vivária tak do nej pribudli krásne prírastky, ktoré pútajú pozornosť zoológov, chovateľov, ale i návštevníkov. V priebehu septembra a koncom októbra sa tak bojnické vivárium rozrástlo piatich sumčekov žraločích, jednu raju pávookú a jedného ostňovca leopardieho. K nim pribudlo tiež ďalších 80 kusov cichlidiek, daniek, mreniek, mečoviek, gupiek.

Pomáhame i ježkom

Akonáhle sa teplota ovzdušia zníži a klesne pod určitú hranicu, vo voľnej prírode začína hibernácia rôznych druhov zvierat, vrátane ježov. V súvislosti s týmto zvieratkom ale pred zimným spánkom nastávajú nemalé problémy. Vo väčšine prípadov sa ježovia nezaobídu bez ľudskej pomoci. V prípade, že je človek voči tomuto problému ľahostajný, dochádza k početnému úhynu ježov. Aj Národná zoologická záhrada Bojnice sa každoročne podieľa na ich záchrane. V uplynulých mesiacoch prijala do svojej karanténnej stanice krásnu dvojicu, ktorá bola zachránená z prírody ľuďmi, ktorým nebol ich osud ľahostajný. Následne ich odovzdali zoológom v Bojniciach. Tí vedia, ako sa o ich prežitie postarať. „Môžem potvrdiť, že do karanténnej stanice sme prijali dvoch ježkov, ktoré neboli fyzicky zdatné prežiť zimnú hibernáciu. Nejde pritom ale o nič neobvyklé. V súvislosti s týmto zvieratkom je to bežný fyziologický jav, následkom ktorého dochádza k častému úhynu. Včasná a veľmi jednoduchá pomoc môže týmto milým stvoreniam zachrániť život. Obaja ježkovia sú v súčasnosti mimo ohrozenia života. Bola im poskytnutá základná veterinárna starostlivosť, boli odčervené, umiestnené do tepla a pravidelným vykrmovaním ich pripravíme na návrat do ich prirodzeného prostredia,“ vysvetlila Agnesa Cachovanová zo zoologického tímu Národnej zoo Bojnice. K nim pribudol i ďalší jedinec, ktorý skončil pod kosačkou a jeho zranenia boli fatálne. V súčasnosti sa ale úspešne zotavuje v bojnickej zoo a jeho zdravotný stav je stabilizovaný.

V závere roka sme sa tešili z úspešnej adaptácie myšiakov lesných a jastraba krahulca do voľnej prírody

Koncom roka sa zoológom v Národnej zoologickej záhrade Bojnice podaril ďalší unikátny kúsok. Vypustili totiž dva prekrásne myšiaky lesné, ktoré absolvovali liečbu a následnú rehabilitáciu práve v bojnickej zoo. Oba boli do rehabilitačnej stanice prijaté pravdepodobne po náraze. Boli apatické, nedokázali lietať a jeden z nich trpel silnou podvýživou. Obaja si už ale vďake vynikajúco odvedenej práce bojnických zoológov a chovateľov opäť užívajú šíre nebo a slobodu. Podobne šťastný osud zastihol i zrehabilitovaného jastraba krahulca, ktorý sa vďaka pozornosti dobrých ľudí ocitol za bránami Národnej zoologickej záhrady. Privezený bol koncom októbra so silným otrasom mozgu. V jeho prípade rozhodovali sekundy a zoológom v rehabilitačnej stanici Bojnice sa napokon podarilo jeho život zachrániť. Na rehabilitáciu potreboval iba desať dní a následne sa vrátil tam, kam patrí, teda na oblohu.

Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhajú a tešíme sa na spoluprácu v kalendárnom roku 2022

Kalendárny rok 2021 môžeme hodnotiť veľmi pozitívne. Aj napriek pandemickým opatreniam, ktoré nám neraz pri našej činnosti či aktivitách zväzovali ruky, sme dokázali pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Okrem rutinnej starostlivosti o zvieratá z expozície bojnickej zoo sme zaznamenali mnoho významných úspechov v rámci rehabilitačných a záchranných aktivít. V predchádzajúcich riadkoch sme sa snažili zhrnúť našu prácu a veríme, že nastávajúci kalendárny rok bude taktiež v oblasti záchranných projektov priaznivým. Častokrát ste to práve Vy, naši návštevníci, priatelia, či fanúšikovia, ktorí na hendikepované jedince v prírode poukazujete. Aj Vašou zásluhou sa nám darí vyššie spomínané projekty a ciele realizovať.

Preto Vám prajeme úspešný nový rok a najmä zdravie, ktoré budeme všetci, napríklad aj pri pomoci iným potrebovať.

Ďakujeme!