máj 29, 2020
Medvede sú známe a veľmi populárne šelmy. Dnes patrí do čeľade medveďovitých 8 druhov (vrátane pandy veľkej). Medveď hnedý európsky (Ursus arctos arctos) je najväčšou šelmou nášho kontinentu. Jeho dĺžka tela dosahuje až 2,5 m a hmotnosť od 120 do 250 kg. V západnej Európe (s výnimkou Španielska) bol už vyhubený, početný je v Karpatoch, ďalej na východe, na juhu a severe Európy.
Potravu medveďov tvoria bukvice, lesné plody, korienky, tráva, hmyz, myši, žaby, ryby, med včiel, zdochliny a pod. Farba srsti jednotlivých exemplárov môže byť rôzneho tónu hnedej. Do našej zoo sa medvede hnedé európske dostávajú obyčajne ako zatúlané mláďatá z okolitých i vzdialenejších pohorí. Medvieďatá dospievajú v 5.- 6. roku života. Dospelé sa pária v júli a samica v nasledujúcu zimu vrhá 2-3 veľmi malé mláďatá, o ktoré sa sama stará dva roky. Najvyšší zaznamenaný vek je 47 rokov.
máj 29, 2020
Domovom leoparda je Starý svet, dnes Afrika a Ázia, hoci ešte v mladšom pleistocéne, v teplejších dobách medziľadových, obýval aj Európu, dokonca i u nás. Na Balkáne žil ešte v historických dobách, na Kaukaze ešte v 20. storočí a v Turecku žije pár posledných jedincov dodnes. Niektoré rasy leopardov sú vzácne, iné sú zatiaľ početné. Spomedzi veľkých mačkovitých šeliem je leopard držiteľom prvenstva v rozsiahlosti rozšírenia. Adaptoval sa na život v tropických dažďových lesoch a savanách, no žije aj v polopúštiach, horách či v oblastiach, kde v zime býva sneh. Svojím spôsobom života je skvele prispôsobený na prežitie v týchto rozmanitých typoch habitatov.
Žije pomerne skrytým spôsobom života, o mnohých populáciách máme pomerne málo poznatkov. Dokáže loviť vo dne i v noci, aj vo výbere koristi nie je vyberavý. Loví antilopy, iné kopytníky, ale i vtáky alebo myši. Dobre sa množí v prírode i v zajatí, a preto ho možno nájsť takmer v každej zoologickej záhrade. Leopardia matka máva po trojmesačnej gravidite jedno až tri slepé a bezmocné mláďatá, o ktoré sa príkladne stará. K vzácnym ázijským poddruhom leoparda patrí leopard perzský (Panthera pardus saxicolor). Pôvodne sa vyskytoval na rozsiahlych územiach severovýchodného Iránu a odtiaľ až po Pakistan. Základné sfarbenie srsti je, na rozdiel od väčšiny iných rás, výrazne svetlé, krémové až sivožlté. Srsť je relatívne dlhá a hustá. Počet leopardov perzských v prírode nie je presne známy, odhaduje sa na približne 2000 jedincov. V európskych zoologických záhradách sa chová okolo 100 leopardov perzských. U nás tento poddruh chováme od roku 1990. V 90. rokoch 20. storočia sa tu pravidelne odchovával (9 mláďat).
máj 29, 2020
Lemur vari čiernobiely je druhým, farebne výrazne odlišným, poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto madagaskarského primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari červený aj jeho čierno-biely príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Čierno-biele sfarbenie srsti býva variabilné, smerom na juh je podiel čiernej farby menší. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia. Najaktívnejší je skoro ráno a podvečer. V prírode vytvára skupinky od 2-5 niekedy 8-16 jedincov.
V skupine vládnu samice, ktoré aj najaktívnejšie bránia teritórium skupiny. Po 90 až 102 dňoch gravidity porodí samica najčastejšie dvojčatá, v zoologických záhradách nezriedka i trojčatá. Veľkou hrozbou pre tohto lemura je neustála likvidácia jeho životného prostredia, vyrubovanie a vypaľovanie dažďového lesa a lov pre mäso. V prírode ich prežíva menej ako 10000. Je to najčastejšie chovaný lemur, v európskych zoologických záhradách sa chová 731 týchto lemurov v 126 inšitúciách (2002). Pre lemura variho čiernobieleho a lemura vari červeného vedie spoločný záchranný program EEP v Zoo Kolín v Nemecku. Oba poddruhy (niekedy chápané i ako samostatné druhy) nájdete v expozícii „Lemurí ostrov“.
máj 28, 2020
Krokodíl olivový patrí k najvzácnejším druhom krokodílov. V niektorých zdrojoch býva uvádzaný pod starším menom krokodíl siamsky, ktoré ale nie je vzhľadom na jeho obrovský areál výskytu celkom presné. V minulosti bol rozšírený na rozsiahlom území juhovýchodnej Ázie, od Kambodže po Malajziu až na ostrov Borneo. Dnes prežíva už len na niektorých pôvodných lokalitách a je klasifikovaný ako kriticky ohrozený druh. Je to stredne veľký druh sladkovodného krokodíla s maximálnou veľkosťou 3,6 m. Samice dosahujú dĺžku obvykle do 2,5 m a samce do 3 m. Dospelé jedince majú jednofarebný chrbát, prevažne tmavoolivový až hnedý a svetlú brušnú časť. Mladé krokodíly sú často svetlejšie, kontrastnejšie sfarbené so žltým nádychom a majú škvrny.
O živote tohto krokodíla v prírode vieme pomerne málo. Obýva vodné toky, jazerá a močiare v tropických pralesoch a jeho najčastejšiu potravu tvoria ryby. Podľa posledných odhadov zostalo v prírode 400 až 1000 jedincov. Celú populáciu ohrozuje nielen postupná strata prirodzených biotopov, ale najmä farmový chov. Krokodílie farmy v juhovýchodnej Ázii chovajú krokodíly v obrovských množstvách za účelom produkcie mäsa a výrobkov z kože. Pre rýchlejší rast začali krížiť viaceré druhy krokodílov, hlavne krokodíla olivového s krokodílom morským (Crocodylus porosus) a krokodílom kubánskym (Crocodylus rhombifer). Tieto hybridné krokodíly tak predstavujú v prípade únikov z fariem obrovský problém pre voľne žijúce populácie. Odborníci v súčasnosti hovoria už len o dvoch pôvodných populáciách, ktoré sú geneticky čisté. Jedna sa vyskytuje na ostrove Borneo a druhá v odľahlých provinciách juhozápadnej a severovýchodnej Kambodže. Populáciu v Kambodži najnovšie ohrozuje výstavba priehrad na niektorých väčších riekach. Mimo fariem je dodnes chov tohto druhu v zoologických záhradách veľká vzácnosť. Česká krokodília Zoo Protivín dlhodobo spolupracuje s rôznymi svetovými inštitúciami na záchrane viacerých druhov krokodílov. Jedným z jej projektov je rozmnožovanie a podpora budúcej reintrodukcie čistokrvnej línie krokodílov olivových. Európske zoo sa postupne zapájajú do chovu tohto vzácneho druhu a medzinárodnej spolupráce s protivínskou zoo. Do nášho chovu sme získali mladú dvojročnú samicu, ktorá pochádza z odchovu Zoo Protivín. Do budúcnosti uvažujeme v prípade nového chovného zariadenia o možnosti rozšírenia chovu o ďalšie jedince.
