máj 29, 2020
Lemur vari čiernobiely je druhým, farebne výrazne odlišným, poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto madagaskarského primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari červený aj jeho čierno-biely príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Čierno-biele sfarbenie srsti býva variabilné, smerom na juh je podiel čiernej farby menší. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia. Najaktívnejší je skoro ráno a podvečer. V prírode vytvára skupinky od 2-5 niekedy 8-16 jedincov.
V skupine vládnu samice, ktoré aj najaktívnejšie bránia teritórium skupiny. Po 90 až 102 dňoch gravidity porodí samica najčastejšie dvojčatá, v zoologických záhradách nezriedka i trojčatá. Veľkou hrozbou pre tohto lemura je neustála likvidácia jeho životného prostredia, vyrubovanie a vypaľovanie dažďového lesa a lov pre mäso. V prírode ich prežíva menej ako 10000. Je to najčastejšie chovaný lemur, v európskych zoologických záhradách sa chová 731 týchto lemurov v 126 inšitúciách (2002). Pre lemura variho čiernobieleho a lemura vari červeného vedie spoločný záchranný program EEP v Zoo Kolín v Nemecku. Oba poddruhy (niekedy chápané i ako samostatné druhy) nájdete v expozícii „Lemurí ostrov“.
máj 28, 2020
Krokodíl olivový patrí k najvzácnejším druhom krokodílov. V niektorých zdrojoch býva uvádzaný pod starším menom krokodíl siamsky, ktoré ale nie je vzhľadom na jeho obrovský areál výskytu celkom presné. V minulosti bol rozšírený na rozsiahlom území juhovýchodnej Ázie, od Kambodže po Malajziu až na ostrov Borneo. Dnes prežíva už len na niektorých pôvodných lokalitách a je klasifikovaný ako kriticky ohrozený druh. Je to stredne veľký druh sladkovodného krokodíla s maximálnou veľkosťou 3,6 m. Samice dosahujú dĺžku obvykle do 2,5 m a samce do 3 m. Dospelé jedince majú jednofarebný chrbát, prevažne tmavoolivový až hnedý a svetlú brušnú časť. Mladé krokodíly sú často svetlejšie, kontrastnejšie sfarbené so žltým nádychom a majú škvrny.
O živote tohto krokodíla v prírode vieme pomerne málo. Obýva vodné toky, jazerá a močiare v tropických pralesoch a jeho najčastejšiu potravu tvoria ryby. Podľa posledných odhadov zostalo v prírode 400 až 1000 jedincov. Celú populáciu ohrozuje nielen postupná strata prirodzených biotopov, ale najmä farmový chov. Krokodílie farmy v juhovýchodnej Ázii chovajú krokodíly v obrovských množstvách za účelom produkcie mäsa a výrobkov z kože. Pre rýchlejší rast začali krížiť viaceré druhy krokodílov, hlavne krokodíla olivového s krokodílom morským (Crocodylus porosus) a krokodílom kubánskym (Crocodylus rhombifer). Tieto hybridné krokodíly tak predstavujú v prípade únikov z fariem obrovský problém pre voľne žijúce populácie. Odborníci v súčasnosti hovoria už len o dvoch pôvodných populáciách, ktoré sú geneticky čisté. Jedna sa vyskytuje na ostrove Borneo a druhá v odľahlých provinciách juhozápadnej a severovýchodnej Kambodže. Populáciu v Kambodži najnovšie ohrozuje výstavba priehrad na niektorých väčších riekach. Mimo fariem je dodnes chov tohto druhu v zoologických záhradách veľká vzácnosť. Česká krokodília Zoo Protivín dlhodobo spolupracuje s rôznymi svetovými inštitúciami na záchrane viacerých druhov krokodílov. Jedným z jej projektov je rozmnožovanie a podpora budúcej reintrodukcie čistokrvnej línie krokodílov olivových. Európske zoo sa postupne zapájajú do chovu tohto vzácneho druhu a medzinárodnej spolupráce s protivínskou zoo. Do nášho chovu sme získali mladú dvojročnú samicu, ktorá pochádza z odchovu Zoo Protivín. Do budúcnosti uvažujeme v prípade nového chovného zariadenia o možnosti rozšírenia chovu o ďalšie jedince.
máj 28, 2020
Daniel mezopotámsky (Dama mesopotamica) je nesmierne vzácnym a kriticky ohrozeným druhom jeleňa, blízkym príbuzným známeho daniela škvrnitého. V minulosti bol považovaný za poddruh daniela škvrnitého, no dnešní autori ho uznávajú ako samostatný druh. Má naozaj pohnutú históriu, boli obdobia (40. a 50. roky 20 st.), keď bol dokonca považovaný za vyhynutého. Na prvý pohľad sa od svojho európskeho bratanca ani príliš nelíši, no pozorné oko nájde pár významných rozdielov. V prvom rade sa odlišuje svojím parožím, ktoré nie je dlaňovito pri koncoch rozšírené do akejsi “lopaty”, ale je menej výrazné a vetví sa už tesne za ružicou. Je aj na pohľad menšie a viac pripomína parožie iných jeleňov ako danielov.
Ďalším rozdielovým znakom je celková veľkosť daniela mezopotámskeho (95 až 110 cm v kohútiku a hmotnosť 80 až 120 kg), teda je o niečo väčší ako daniel škvrnitý. Postráda výraznosť kresby na zrkadle (chýbajú bočné čierne pásy), chvost je aj preto vo väčšine prípadov bez čiernej pásky čiže svetlý (len zriedka sa objaví náznak čiernej škvrny pri koreni chvosta) a aj nápadne dlhší. Mierne rozdiely sú i v charaktere škvrnitosti, obyčajne má väčšiu hustotu škvŕn a iná je aj stavba zadných partií tela, ktoré je postavené na trocha vyšších nohách.
Daniel mezopotámsky kedysi obýval rozsiahle územie, od severnej Afriky až po Irán, v historických dobách ho zavliekli i na Cyprus, bežný bol v Izraeli, Jordánsku, Libanone, Palestíne, Sýrii i v Turecku. Najvýchodnejšie žil v Iraku a Iráne. Už v roku 1875 prežíval len v Iráne, všade inde ho človek vytlačil kvôli lovu pre mäso a trofeje. Obľuboval lesnaté porasty dubov, tamariškovníkov, či pistácií. Vyskytoval sa i v riečnych lesoch povodia Eufratu a Tigrisu v dávnej Mezopotámii (odtiaľ jeho meno). Začiatkom 50-tych rokov objavili v iránskej provincii Khuzestan 25 prežívajúcich danielov. Bola to veľká senzácia a táto správa motivovala nemeckú expedíciu Wernera Trenseho v roku 1957, ktorý následne priviezol do súkromnej ZOO Kronberg v Nemecku (Opel ZOO) prvé zakladajúce zvieratá európskeho záchranného chovu. Tie sa stali základom chovných stád v Nemecku, neskôr v Izraeli a na iných miestach reintrodukcií (vrátane Iránu). V rokoch 1965-66 odchytili Iránci 6 zvierat a previezli ich do rezervácie Dasht-e-Naz. Sedem zvierat prišlo do Iránu v roku 1972 z Nemecka. Neskôr viacero zakladajúcich zvierat zaslali do ďalších iránskych a izraelských chránených území. Predpokladá sa, že na jednom mieste v Iráne, v rezerváciách Dez a Karkeh žije ešte pôvodná populácia tohto druhu. Celkovo žije dnes v Iráne asi 340 danielov mezopotámskych, v izraelských rezerváciách cca.250, v ostatných zoologických záhradách 240 jedincov, vrátane izraelských zoo. Najväčším chovateľom v Európe je ZOO Kronberg. Naše zvieratá pochádzajú z nemeckých zoo v Stuttgarte, Kronbergu a Tierparku Berlín. Európsky záchranný program EEP a medzinárodnú plemennú knihu ISB vedie od roku 1991 Tierpark Berlín. Spolu so ZOO Ostrava je Nzoo Bojnice jediným chovateľom druhu v českých a slovenských zoo.
