Leňoch dvojprstý
Leňoch dvojprstý (Choloepus didactylus, Zweifinger-faultiere, Linne´s Two-toed Sloth, Другої лекцией, 趾 樹 懷 履 )
Trieda : Cicavce (Class : Mammalia)
Rad : Slabozubce (Order : Xenarthra)
Čeľaď : Leňochovité (Family : Megalonychidae)
Rod : Choloepus (Genus : Choloepus) sem patria 2 druhy – C. didactylus a C. hoffmanni
Biotop : Tropické dažďové lesy (Habitat : Tropical rainforest)
Dožívanie : 20 – 40 rokov (Living : 20 – 40 years)
Váha : 4 – 8,5kg (Weight : 4 – 8,kg)
Potrava : Plody, Listy, Bobule, Ovocie (Food : Leaves, Fruits, Berries)
Výška : 60 – 85cm (Height : 60 – 85cm)
Vedeli ste, že…
Väčšinu dňa trávia zavesené chrbtom nadol
zachytené na konári pomocou dlhých pazúrov,
kde dokážu prespať viac ako 22 hodín denne.
Majú pomalé trávenie. Chodia sa vyprázdňovať
na zem, kedy sú ľahkým cieľom pre predátorov.
Dokážu výborne plávať.
Did you know…
They spend most of the day in a hanging back
down caught on a branch using long claws. where
they can sleep more than 22 hours a day. They have
a slow digestion. They go to empty the ground
when they are an easy target for predators. They
can swim well.
Leňoch dvojprstý obýva koruny stromov v tropických pralesoch Južnej Ameriky. Vyskytuje sa v S, SZ a SV Brazílii, Kolumbii, Venezuele, Suriname, Guyane, Francúzskej Guyane, hornej časti povodia rieky Amazonka v Ekvádore a Peru. Dosahujú 4 až 8,5 kg. Spomedzi šiestich druhov leňochov patriacich do 2 samostatných čeľadí sú najväčšie. Dĺžka tela je 60 – 85 cm. V priemere sa dožívajú 20 rokov. Najstarší zaznamenaný jedinec v ľudskej opatere sa dožil 52 rokov (Zoo Halle). Sú primárne herbivorné zvieratá. Hlavnú zložku ich potravy tvoria listy, ktoré odtŕhajú pomocou dlhých predných končatín. Ďalšie zložky tvoria kvety, bobule a ovocie, no zožerú aj hmyz a vajcia. Táto strava obsahuje síce vysoký obsah vlákniny, no je nízka na obsah energie. Spomedzi cicavcov majú najviac premenlivú telesnú teplotu (24 – 33 °C) a závisí hlavne od teploty vonkajšieho prostredia. Svoju reputáciu o lenivosti získali vďaka tomu, že až 22 hodín denne trávia spánkom zavesení na konári za silné končatiny a pazúre. Na predných končatinách majú dva a na zadných tri prsty. Srsť leňochov je hrubá má šedé až hnedé sfarbenie a rastie opačne (smerom od brucha ku chrbtu) vďaka čomu počas dažďa voda steká jednoducho po dlhej srsti dolu. Jedince vo voľnej prírode majú srsť sfarbenú do zelena, čo je spôsobené mikroskopickými riasami. Zaujímavosťou je, že sú výborní plavci avšak pri chôdzi po zemi pôsobia nemotorne. Majú pomalý metabolizmus vďaka čomu zliezajú zo stromov približne raz za týždeň, aby sa mohli vyprázdniť a práve vtedy sú aj najzraniteľnejší a často krát sa stávajú korisťou jaguárov, ocelotov a ďalších veľkých mačkovitých šeliem. Aktívni sú hlavne v noci a prevažnú časť svojho života trávia až na obdobie párenia samotársky. V období rozmnožovania samci vydávajú zvláštny vysoký zvuk, ktorý ľudské ucho nie je schopné zachytiť. Sezónnosť v rozmnožovaní u nich nebola zaznamenaná. Po 10 mesiacoch gravidity matka porodí 1 mláďa, ktoré váži 300 – 400g. Mláďa následne nosí na svojej hrudi nasledujúcich 7 až 9 mesiacov. Približne po dvoch mesiacoch mláďa začína prijímať pevnú stravu. Úplne sa osamostatniť je schopné až v prvom roku. Pohlavnú dospelosť samice dosahujú na konci tretieho roku a samce v priebehu tretieho roku života.
Ich status ohrozenia je LC – najmenej ohrozený. Pre populáciu leňochov predstavuje najväčšie ohrozenie strata životného prostredia, ale aj lov na mäso a ilegálny odchyt.
Naša Zoo získala prvého jedinca (samicu) v roku 2021 darom zo Zoo Ústi nad Labem a v roku 2022 ku nej pribudol samec zo Zoo Papiliorama Foundation.
