Jašterovec veľký
Do africkej čeľade jašterovcovité (Gerrhosauridae) patrí okrem iných aj 6 druhov rodu Gerrhosaurus. Sú to pomerne veľké jaštery s robustným valcovitým telom. Vyznačujú sa výrazne vytvorenými šupinovými štítkami, veľkými tmavými očami a nápadnými ušnými otvormi. Ich typickým biotopom sú suché oblasti saván a polopúšti, kde žijú na veľkých skalách, medzi kopami kameňov, v blízkosti termitísk alebo vo vyschnutých kamenitých riečiskách. Jašterovec veľký je rozšírený najmä vo východnej Afrike, no vyskytuje sa na rozsiahlom území siahajúcom od Etiópie a Somálska na juh až po severovýchodnú časť Juhoafrickej republiky, na západ po Benin a Togo. Výskyt bol zaznamenaný aj na ostrove Zanzibar. Dorastá do dĺžky 45 až 70 cm. Vytvára dva farebne odlišné poddruhy. Zatiaľ čo nominátny poddruh G.m.major býva väčšinou nevýrazne hnedý alebo sivohnedý, poddruh G.m.bottegoi (pomenovaný po talianskom bádateľovi Vittoriovi Bottegovi) zo západnej časti areálu má pestrejšie sfarbenie s výrazne žltými až čiernymi štítkami, niekedy s oranžovými bokmi a svetložtlú spodnú časť tela. Samce sú obvykle o čosi väčšie s jasnejšie sfarbeným hrdlom.
Tento jašter sa často pohybuje po zemi, avšak aj dobre šplhá. Vyhrabáva si podzemné nory alebo používa úkryty v otvoroch stromov a v skalných štrbinách. Loví rôzne druhy bezstavovcov (mäkkýše, hmyz, chrobáky, stonožky), drobné jašterice vrátane malých jedincov vlastného druhu, občas hlodavce. Niekedy požiera aj kvety a mäkké plody. V období rozmnožovania samica znáša len 2, niekedy 3 vajcia. Mláďatá vo veľkosti asi 10 cm sa v závislosti od okolitej teploty prostredia liahnu po 110-145 dňoch. V zajatí sa môžu dožiť cez 15 rokov. Pár jašterovcov veľkých sme získali v roku 2010 darom od súkromného chovateľa z Bratislavy.
Iné meno: aligátorovec veľký