máj 29, 2020
Medvede sú známe a veľmi populárne šelmy. Dnes patrí do čeľade medveďovitých 8 druhov (vrátane pandy veľkej). Medveď hnedý európsky (Ursus arctos arctos) je najväčšou šelmou nášho kontinentu. Jeho dĺžka tela dosahuje až 2,5 m a hmotnosť od 120 do 250 kg. V západnej Európe (s výnimkou Španielska) bol už vyhubený, početný je v Karpatoch, ďalej na východe, na juhu a severe Európy.
Potravu medveďov tvoria bukvice, lesné plody, korienky, tráva, hmyz, myši, žaby, ryby, med včiel, zdochliny a pod. Farba srsti jednotlivých exemplárov môže byť rôzneho tónu hnedej. Do našej zoo sa medvede hnedé európske dostávajú obyčajne ako zatúlané mláďatá z okolitých i vzdialenejších pohorí. Medvieďatá dospievajú v 5.- 6. roku života. Dospelé sa pária v júli a samica v nasledujúcu zimu vrhá 2-3 veľmi malé mláďatá, o ktoré sa sama stará dva roky. Najvyšší zaznamenaný vek je 47 rokov.
máj 29, 2020
Domovom leoparda je Starý svet, dnes Afrika a Ázia, hoci ešte v mladšom pleistocéne, v teplejších dobách medziľadových, obýval aj Európu, dokonca i u nás. Na Balkáne žil ešte v historických dobách, na Kaukaze ešte v 20. storočí a v Turecku žije pár posledných jedincov dodnes. Niektoré rasy leopardov sú vzácne, iné sú zatiaľ početné. Spomedzi veľkých mačkovitých šeliem je leopard držiteľom prvenstva v rozsiahlosti rozšírenia. Adaptoval sa na život v tropických dažďových lesoch a savanách, no žije aj v polopúštiach, horách či v oblastiach, kde v zime býva sneh. Svojím spôsobom života je skvele prispôsobený na prežitie v týchto rozmanitých typoch habitatov.
Žije pomerne skrytým spôsobom života, o mnohých populáciách máme pomerne málo poznatkov. Dokáže loviť vo dne i v noci, aj vo výbere koristi nie je vyberavý. Loví antilopy, iné kopytníky, ale i vtáky alebo myši. Dobre sa množí v prírode i v zajatí, a preto ho možno nájsť takmer v každej zoologickej záhrade. Leopardia matka máva po trojmesačnej gravidite jedno až tri slepé a bezmocné mláďatá, o ktoré sa príkladne stará. K vzácnym ázijským poddruhom leoparda patrí leopard perzský (Panthera pardus saxicolor). Pôvodne sa vyskytoval na rozsiahlych územiach severovýchodného Iránu a odtiaľ až po Pakistan. Základné sfarbenie srsti je, na rozdiel od väčšiny iných rás, výrazne svetlé, krémové až sivožlté. Srsť je relatívne dlhá a hustá. Počet leopardov perzských v prírode nie je presne známy, odhaduje sa na približne 2000 jedincov. V európskych zoologických záhradách sa chová okolo 100 leopardov perzských. U nás tento poddruh chováme od roku 1990. V 90. rokoch 20. storočia sa tu pravidelne odchovával (9 mláďat).
máj 28, 2020
Pohorie Kaukaz symbolicky oddeľuje Európu od Ázie. Zvláštnosťou je, že v samotnom reťazci týchto hôr sa vyskytujú dva odlišné druhy kozorožcov. Sú to kozorožce kaukazské (Capra caucasica) a kozorožce dagestánske (Capra cylindricornis). Prvý druh žije výlučne v západnej časti pohoria, pričom areál jeho rozšírenia je iba 4500 km2, čo je asi jeden z najmenších areálov nejakého kopytníka. Druhý druh sa vyskytuje na východných hrebeňoch horstva. Medzi oboma druhmi bolo pozorované vzájomné kríženie, najmä v okrajových oblastiach, kde sa ich areály výskytu stretávajú. Rohy samcov kozorožca kaukazského sú v porovnaní s rohmi kozorožca alpského (Capra ibex ibex) z Európy kratšie, no masívnejšie a hrubšie a o čosi rozložitejšie.
Dĺžka rohov môže dosahovať 740 mm, u samíc sú podstatne menšie a tenšie. Vystupuje do výšok až 4200 m, niekedy sezónne migruje do nižších polôh. V lete v jeho potrave prevažujú trávy, v zime skôr listy stromov a krov. V horských terénoch sa pohybujú mimoriadne obratne, denne sú schopné prejsť aj 15-20 km. V priemere žije na 1000 ha 50-60 jedincov. Obvyklou sociálnou jednotkou je skupina s počtom okolo 12-30 zvierat. Dospelé samce žijú mimo obdobia ruje oddelene. Gravidita trvá 150-160 dní, rodia jedno, vzácne dve mláďatá. Dožívajú sa okolo 10 rokov, v opatere človeka do 22 rokov. Európsku plemennú knihu ESB vedie česká Zoo Olomouc. Tento druh chováme od roku 1978. V našej zoo sa pravidelne rozmnožuje, len v roku 2010 sa odchovalo 8 mláďat.
